Uhorská revolúcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Uhorská revolúcia a boj za slobodu a nezávislosť
Súčasť revolúcií v roku 1848
March15.jpg
Sándor Petőfi recituje Nemzeti dal 15. marca 1848 pri vystúpení ľudu v Pešti
Dátum 15. marec 18484. október 1849
Miesto Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo
Výsledok porážka Maďarov
Protivníci
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg Uhorské kráľovstvo
Civil Ensign of Hungary.svg Uhorský štát (14. apríl – 13. august 1849)
Poľsko poľské légie
Olasz légió zászló 1849 1.jpg talianske légie
Nemecko nemecké légie
Viedenská légia
uhorskí Nemci
uhorskí Slováci
pro-uhorskí Slováci
pro-uhorskí Rumuni
Rusíni
Karpatskí Nemci
Chorváti zo západného Uhorska a Medzimurskej župy
Šokci a Bunjevci
banátski Bulhari
maďarskí Židia
Rakúske cisárstvo Rakúske cisárstvo
Croatia-1848.gif Chorvátske kráľovstvo
Flag of Serbian Vojvodina.svg Srbská vojvodina
Civil Flag of Serbia.svg Flag of Serbian Vojvodina (tricolour).png srbskí dobrovoľníci
Austria-Hungary civil flag 1869-1918.svg pro-habsburskí Maďari
Slovak Flag (1848).svg Slovenská národná rada
Flag of Wallachian Revolution of 1848, vertical stripes.svg Sedmohradskí Rumuni
Flag of the Ruthenian National Guard.svg Najvyššia rusínska rada
Flag of Bohemia.svg českí a moravskí dobrovoľníci
Coa Romania Nationality Saxons.svg Sedmohradskí Sasi
Rusko Ruská ríša
Velitelia
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg Ľudovít Košut
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg Ľudovít Baťán
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg Artúr Görgey
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg György Klapka
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg János Damjanich
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg Lajos Aulich
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg János Móga
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg Antal Vetter
Poľsko Henryk Dembiński
Poľsko Józef Bem
Poľsko Józef Wysocki
Nemecko Peter Giron
Olasz légió zászló 1849 1.jpg Alessandro Monti
Rakúske cisárstvo František Jozef I. (od 2. decembra 1848)
Rakúske cisárstvo Ferdinand I. (do 2. decembra 1848)
Rakúske cisárstvo Alfred Windischgrätz
Rakúske cisárstvo Ludwig von Welden
Rakúske cisárstvo Julius Jacob von Haynau
Rakúske cisárstvo Croatia-1848.gif Josip Jelačič
Rakúske cisárstvo Flag of Serbian Vojvodina.svg Stevan Knićanin
Rakúske cisárstvo Slovak Flag (1848).svg Ľudovít Štúr
Rakúske cisárstvo Flag of Wallachian Revolution of 1848, vertical stripes.svg Avram Iancu
Rakúske cisárstvo Flag of the Ruthenian National Guard.svg Hryhorij Jachymovyč
Rusko Mikuláš I.
Rusko Ivan Paskevič
Sila
približne 150 000 mužov Rakúske cisárstvo 165 000 mužov a 770 diel
Rusko 193 000 mužov a 584 diel
Straty
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg asi 24 000 mužov Rakúske cisárstvo 16 600 mŕtvych alebo ranených
Rusko 903 padlo v boji a 13 354 z iných príčin

Uhorská revolúcia a boj za slobodu a nezávislosť je jednou z najväčších európskych revolúcií roku 1848 a je úzko spojená s revolúciou v Českých krajinách. Na rozdiel od ostatných krajín Rakúskeho cisárstva v Uhorsku prerástla táto revolúcia vo vojnu za nezávislosť.

Maďarské reformné hnutie 19. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Uhorsko bolo rovnako ako České krajiny súčasťou Habsburskej monarchie, respektíve Rakúskeho cisárstva. Uhorské kráľovstvo, ktoré vždy patrilo k významným krajinám strednej Európy, bolo začiatkom 19. storočia krajinou značne zaostalou, topiacou sa v hospodárskej kríze a ľudia v nej neslobodní, nemajúci žiadne občianske a politické práva.

Veľká francúzska revolúcia ovplyvnila maďarských obrodencov túžbou zmeniť tento systém, odtrhnúť sa od Rakúskeho cisárstva a vyhlásiť samostatnú Uhorskú republiku. Počas 30. rokov bolo reformné hnutie zamerané predovšetkým na reformu hospodárskeho života, ako ju predstavovali návrhy grófa Istvána Széchenyiho.

Svojim politickým rozhľadom vtedy Széchenyi vysoko prevyšoval svojich súčasníkov. Na sneme v Bratislave v rokoch 1832-1836 zazneli už v duchu ideí Istvána Széchenyiho požiadavky na výkup z dedičného poddanstva, rovnaké majetkové práva a rovnosť pred zákonom. Rakúsky kancelár Metternich videl v mnohých snemovných vystúpeniach nástup revolučných snáh, ktoré chcel odstrašujúco potlačiť. Do vojenského väzenia boli v máji 1836 dopravení László Lovassy a ďalší predstavitelia snemovnej mládeže. Za vinu sa im kládli buričské prejavy proti Habsburskému absolutizmu, podpora poľských revolucionárov atď. Za obvinených sa vtedy postavil mladý advokát, dnes národný hrdina, Lajos Kossuth. V máji 1837 bol však zatknutý a na slobodu sa dostal až roku 1840.

Revolúcia (1848 – 1849)[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 11. marca 1848 bolo vypracované formou petície Uhorského snemu 12 hlavných revolučných požiadaviek maďarského národa:

  • Sloboda tlače a zrušenie cenzúry
  • Vznik zodpovedného ministerstva pre Uhry v Pešti
  • Každoročné zasadnutie Uhorského snemu v Pešti
  • Rovnosť pred zákonom
  • Zriadenie národnej gardy
  • Všeobecné zdanenie
  • Zrušenie poddanstva
  • Zriadenie súdnych porôt a ľudové zastúpenie
  • Založenie národnej banky
  • Prísaha vojakov na uhorskú ústavu a zákaz vysielať domácich vojakov do cudziny a cudzích do Uhier.
  • Prepustenie politických väzňov
  • Vytvorenie personálnej únie
Honvédská vlajka so štátnym znakom používaná počas revolúcie
Maďarské vojsko oblieha hrad v Budíne

Týchto 12 bodov podporilo aj vystúpenie maďarského obyvateľstva v Pešti dňa 15. marca, počas ktorého bola prvýkrát prednesená Nemzeti dal (Národná pieseň) od Sándora Petőfiho. Viedenská vláda pod tlakom revolučných síl súhlasila so zriadením zodpovedného Uhorského ministerstva, na čele ktorého stál Lajos Batthyány. To bol začiatok revolúcie, ktorá prerástla do vojny za nezávislosť.

Právnu kodifikáciu revolučných vymožeností a vyvrcholenie prvého vzostupného obdobia Uhorskej revolúcie priniesli tzv. Aprílové zákony, potvrdzujúce všetkých vyššie menovaných 12 bodov a ďalej potvrdenie nového právneho a správneho usporiadania Uhorska - teda bola zrušená Uhorská dvorská kancelária a Uhorské miestodržiteľstvo, čo boli nástroje rakúskeho absolutizmu, a ďalej zrušené poddanstvo.

Ďalším problémom v Uhorsku bola národnostná otázka. Nemaďarské národy nedostali záruky národných práv, zato väčšina snemovných rozhodnutí napomáhala uviesť do života teóriu o národnostne jednotnom Uhorsku. Maďarskí politici však odmietali, s výnimkou Chorvátov, akékoľvek práva iných národov podieľať sa na uhorskej politike a ich návrhy označovali ako nezlučiteľné so záujmami krajiny.

Ústup revolúcie v západnej Európe ovplyvňoval aj osudy Uhorskej revolúcie. Pod hrozbou ofenzívy Chorvátov a vládnych vojsk bol vytvorený výbor národnej obrany na čele s Lajosom Kossuthom. Kossutha ako brilantný rečník verboval dobrovoľníkov do novej maďarskej armády. Zatiaľ čo chorvátsky bán Josip Jelačić pochodoval na Pešt, Kossuth chodil z mesta do mesta a vyzýval ľudí na obranu krajiny, čím vytvoril ľudovú armádu Honvédov. Maďarská armáda honvédov porazila v bitke pri Pákozde 29. septembra 1848 vojská chorvátskeho bána Josipa Jelačića. V revolučnej armáde bojovali mnohí európski demokrati a revolucionári, najmä Poliaci. Maďarskú revolúciu podporilo októbrové povstanie vo Viedni, ktoré bolo krvavo potlačené. Na rakúsky trón nastúpil František Jozef I. V Uhorsku však nebol nový cisár uznaný.

Začiatkom januára 1849 dobyli cisárske vojská Pešť a revolučná vláda teda presídlila do Debrecína. Na jar roku 1849 dosiahla Uhorská revolúcia veľkých vojenských úspechov, ktoré jej získali sympatie celej demokratickej Európy.

Vodca revolučných vojsk Artur Görgey porazil rakúsku armádu pri meste Gödölö a oddiely generála Béma porazili spojené rakúsko-ruské pomocné armády v Sedmohradsku. Revolučné jednotky opäť obsadili Budín a Pešť. Snem, ktorý zasadal 14. apríla 1849 v Debrecíne, zbavil Habsburgovcov trónu (Detronizácia Habsburgovcov) a vyhlásil nezávislosť krajiny, republiku však nie, a hlavou štátu sa stal Lajos Kossuth.

Viedenská vláda musela na potlačenie revolúcie zavolať na pomoc ruskú cársku armádu. V júni 1849 vtrhli cárske vojská cez Karpaty do Uhier a Sedmohradska. Posledným bojom Uhorskej revolúcie sa stala bitka pri meste Világoši, konaná 13. augusta 1849. Generál Artur Görgey tu so zvyškom svojich vojsk kapituloval.

Uhorská revolúcia utrpela porážku. Mnoho vlastencov, ako napríklad básnik Sándor Petöfi, v bojoch zahynulo. Lajos Kossuth emigroval do zahraničia. Viac ako tristo rozsudkov smrti vyniesli rakúske súdy nad vojenskými a politickými vodcami revolúcie. Obeťou krvavých represálií sa stal tiež prvý uhorský premiér Lajos Batthyány. Žaláre Rakúskeho cisárstva boli preplnené maďarskými povstalcami.

Záver[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho vodcov a účastníkov revolúcie, ako Lajos Kossuth, István Széchenyi, Sándor Petőfi alebo Józef Bem, patria k najrešpektovanejším národným hrdinom v maďarských dejinách a výročie začiatku revolúcie, 15. marec, je maďarským štátnym sviatkom, ktorý je každoročne veľkolepo oslavovaný.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KONTLER, László. Dějiny Maďarska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2008 (2. vydanie). 613 s. ISBN 978-80-7106-616-3.
  • PRAŽÁK, Richard. Stručná historie států MAĎARSKO. Praha : Nakladatelství Libri, 2005. 145 s. ISBN 80-7277-269-4.
  • ČIERNA-LANTAYOVÁ, Dagmar. Maďarská lidová republika. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1986. 289 s. 25-093-86.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov 1848–49-es forradalom és szabadságharc na maďarskej Wikipédii a Maďarská revoluce 1848–1849 na českej Wikipédii.