Marcové zákony

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prvá stránka zákonného článku III/1848 obsahujúca paragrafy 1-9

Marcové zákony[1][2] (iné názvy: bratislavská marcová ústava,[1][2][3][4] marcové konštitučné zákony, maď. Áprilisi törvények – Aprílové zákony) bolo 31 zákonných článkov, ktoré prijal uhorský snem na svojom zasadnutí v Bratislave 15. marca 1848 na začiatku maďarskej revolúcie v roku 1848, a ktoré vstúpili do platnosti 11. apríla 1848 podpisom cisára Ferdinanda V. v bratislavskom Primaciálnom paláci.[pozn. 1] Zákony ukončili metternichovský absolutizmus a modifikovali systém uhorského feudálneho obyčajového práva pred tým definovaného vo Verbőciho Tripartite.[1] Zákony tak boli významným míľnikom v procese defeudalizácie Uhorska, hoci feudalizmus neodstránili dôsledne. Obsahovali občianske, politické práva, rovnosť pred zákonom, ako aj úpravu štátoprávneho postavenia Uhorska. Naopak neposkytovali žiadané riešenia požadované nemaďarskými národmi.[3] Z hľadiska uhorských štátno-právnych dejín boli významné pre odmietnutie absolutistických a centralizačných snáh Viedne, zaviedli obmedzenie moci panovníka a parlamentarizmus. Z hľadiska ústavnoprávneho nešlo formálne o celistvú ústavu, ale o súbor noriem, ktoré obsahovo tvorili materiálnu ústavu.[2] Zákony boli významným dokumentom predchádzajúcim uhorskej revolúcii.

Hlavné body ústavy[upraviť | upraviť kód]

Hlavné body spomenuté v týchto zákonoch boli:[3][4]

  • ustanovenie prvej samostatnej (od Viedne nezávislej) uhorskej vlády (nazývaná nezávislé uhorské ministerstvo), prostredníctvom ktorej vykonáva panovník vládnu moc - t.j. obmedzenie právomocí kráľa a vlády vo Viedni; praktické zredukovanie rakúskej monarchie na personálnu úniu Rakúska a Uhorska, akékoľvek kráľovské nariadenia, ustanovenia, vymenovania, či rozkazy museli byť kontrasignované príslušným ministrom (zák. čl. III/1848)
  • zrušenie miestodržiteľskej rady a uhorskej Dvorskej kancelárie (zák. čl. III/1848)
  • povolenie tvorby národného vojska - ozbrojených národných gárd
  • upravenie postavenia parlamentu a volieb, majetkový a vzdelanostný cenzus na voľby (celkovo mohlo voliť 6 % obyvateľstva) (zák. čl. IV/1848)
  • zrušenie poddanstva (len pre urbariálnych roľníkov) – t.j. odstránenie roboty, zemepanského deviatku a urbariálnych dávok a iných urbárom určených poddanských povinností (zák. čl. IX/1848 a XI/1848)
  • zrušenie kňazského desiatku (zák. čl. XIII/1848)
  • zavedenie všeobecného zdanenia (zák. čl. VIII/1848)
  • zrušenie nescudziteľnosti viazanej pôdy - t.j. zrušenie starého uhorského inštitútu dedovizne - aviticity (zák. čl. XV/1848)
  • zaručenie základných ľudských a občianskych práv (sloboda tlače, náboženského vyznania, volebné právo,...)

Zákony nezaručovali práva žiadnym iným uhorským národom okrem maďarského, hoci Nemaďari v tom čase tvorili okolo 60% obyvateľstva. V marxistickom ponímaní ukončili v Uhorsku feudalizmus a začali obdobie kapitalizmu.

Predohra[upraviť | upraviť kód]

Už od novembra roku 1847 prebiehal v Bratislave uhorský snem. Hlavnou požiadavkou bolo zrušenie poddanstva. Väčšina šľachty neprejavovala záujem o radikálnejšie reformy. 13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. (11. marca boli sformulované požiadavky českých národovcov.) Cisár Ferdinand V. zo strachu okamžite odvolal knieža Metternicha (pozri Metternichov absolutizmus) z funkcie a prisľúbil ústavu. Správy o revolúcii vo Viedni a radikalizácii v Pešti vyústili do prijatia tzv. marcových zákonov. Ich navrhovateľom bol Ľudovít Košút.

Následky[upraviť | upraviť kód]

So zákonmi bola nespokojná tak Viedeň, ako aj nemaďarské národnosti, ako aj osoby, na ktoré sa zrušenie poddanstva či nové volebné právo nevzťahovalo. Dôsledkom bola:

  • občianska vojna (vzbury) na viacerých miestach v Uhorsku – začala sa bezprostredne po 15. marci
  • vojna Maďarov proti Rakúšanom (Viedni) – začala sa v zime 1848, trvala do 1849
  • vojny Maďarov proti väčšine Nemaďarov v Uhorsku, konkrétne proti Chorvátom, Srbom, Slovákom, Rusínom, Rumunom a rumunským Nemcom (1848 – 1849), pozri napr. slovenské povstanie a uhorská revolúcia

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Pretože boli panovníkom podpísané v apríli, ustálil sa v maďarskej literatúre prívlastok aprílové.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c MOSNÝ, Peter; LACLAVÍKOVÁ, Miriam. Dejiny štátu a práva na území Slovenska II.. 1. vyd. Zväzok II. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku - Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-83-7490-761-3. S. 17, 22.
  2. a b c Daniel Krošlák a spol. Ústavné právo. 1. vyd. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016. ISBN 978-80-8168-511-8. S. 71.
  3. a b c LACLAVÍKOVÁ, Miriam; ŠVECOVÁ, Adriana. Pramena práva na území Slovenska II. 1790 – 1918. 1. vyd. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012. ISBN 978-80-8082-506-5. S. 52.
  4. a b BRÖSTL, Alexander a spol. Ústavné právo Slovenskej republiky. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2013. ISBN 9788073804336. S. 20.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]