Srbi
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Známi Srbi: Svätý Sava · Štefan Dušan · Karađorđe · Vuk Karadžić Nikola Tesla · M. Pupin · N. Petrović · M. Milanković | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Populácia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| cca '10 mil. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Krajina s významnou populáciou | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Jazyk(y) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Náboženstvo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Príbuzné národy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
iní Južní Slovania, najmä Čiernohorci |
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.[12][13]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Južnoslovanský kmeň usídlený spočiatku okolo rieky Neretvy v dnešnej strednej a východnej Bosne. Prišli v priebehu 1. polovice 7. storočia a postupne sa šírili až k Jadranskému moru a taktiež na východ. Prvá správa z Dalmácie o Srboch pochádza z roku 822. Medzi prvé srbské štátne útvary patrili Dukla (tiež Zeta, 11. – 12. storočie) a o niečo neskoršie Raška (2. polovica 12. storočia). Južnoslovanskí Srbi sa podieľali na etnogenéze neskoršieho srbského, čiernohorského a bosnianskeho národa.
Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]
Srbčina patrí k južnoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny. Používa sa cyrilika aj latinka.
Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Prevažná väčšina Srbov patrí k Srbskej pravoslávnej cirkvi. Náboženstvom sa pravoslávni Srbi odlišujú od katolíckych Chorvátov a moslimských obyvateľov Bosny a Hercegoviny a Sandžaku. Náboženstvo Srbov sa stalo integrujúcim prvkom tohto národa a zárukou prežitia Srbov v diaspore (hl. západnej Európe a Amerike).
Galeria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Kamenný kvet, pamätník venovaný obetiam tábora smrti Jasenovac, ktorý bol súčasťou genocídy Srbov
-
Srbi na balkane, 1981
-
Srbi v Juhoslávii 1992-1995
-
-
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Community Profile: Serb Community [online]. ECMI Kosovo, 2013. Dostupné online.
- ↑ Popis 2013. Sarajevo : BHAS, June 2016. Dostupné online.
- ↑ Population by Ethnicity, censuses 1971–2011 [online]. Croatian Bureau of Statistics. Dostupné online.
- ↑ Census of Population, Households and Dwellings in Montenegro 2011 [online]. July 12, 2011, [cit. 2011-07-13]. Dostupné online. Archivované 2011-07-27 z originálu.
- ↑ Slovenian census [online]. 2011. Dostupné online. Archivované 2014-11-17 z originálu.
- ↑ Државен завод за статистика. Попис на населението, домаќинствата и становите во Република Македонија, 2002: Дефинитивни податоци [online]. . Dostupné online. Archivované 2010-09-22 z originálu.
- ↑ Tab11. Populaţia stabilă după etnie şi limba maternă, pe categorii de localităţi. Rezultate Definitive_RPL_2011 (Institutul Naţional de Statistică), 2011. Dostupné online [cit. 2014-04-17].
- ↑ Srbi u Nemačkoj – Srbi u Njemačkoj – Zentralrat der Serben in Deutschland [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
- ↑ Srbi u Austriji traže status nacionalne manjine [online]. Blic, 2010-10-02. Dostupné online. Archivované 2015-01-09 z originálu.
- ↑ www.saez.ch [online]. . Dostupné online.
- ↑ Mediaspora. Rezultat istrazivanja o broju Srpskih novinara i medija u svetu [online]. Srpska dijaspora, 2002. Dostupné online. Archivované 2016-01-27 z originálu.
- ↑ rs.one.un.org
- ↑ web.archive.org
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o srbské príslovia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbi
