Srbčina
| Srbčina (српски језик, srpski jezik) | |
| Štáty | Srbsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina |
|---|---|
| Región | Balkánsky polostrov |
| Počet hovoriacich | okolo 9 miliónov |
| Poradie | – |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
| Písmo | cyrilika, latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Srbsko Bosna a Hercegovina Čierna Hora
 Kosovo |
| Regulátor | Úrad pre štandardizáciu srbského jazyka |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | sr |
| ISO 639-2 | srp |
| ISO 639-3 | srp |
| Wikipédia | |
| Adresa | sr.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Википедија, слободна енциклопедија |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Srbčina | |
| Áno | Да (Da) |
|---|---|
| Nie | Не (Ne) |
| Možno | Можда (Možda) |
| Ahoj | Здраво (Zdravo) |
| Dovidenia | Довиђења (Doviđenja) |
| Ďakujem | Хвала (Hvala) |
| Prepáčte | Извините (Izvinite) |
| Hovoríš po srbski? | Да ли говориш српски? (Da li govoriš srpski?) |
| Ľúbim Ťa | Волим те (Volim te) |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „Сва људска бића рађају се слободна и једнака у достојанству и правима. Она су обдарена разумом и свешћу и треба једни према другима да поступају у духу братства.“ | |
Rozšírenie srbského jazyka
Srbčina (do roku 1940: srbština[1][2]; srb. srpski jezik alebo српски језик) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku. Okrem toho má štatút menšinového jazyka v Chorvátsku a Severnom Macedónsku.
Ako súčasť srbochorvátčiny
[upraviť | upraviť zdroj]Srbčina bola do 90. rokov 20. storočia obyčajne chápaná ako spisovná varieta srbochorvátskeho jazyka[3][4][5] používaná najmä Srbmi v Srbsku, Čiernej Hore,[6] a v Bosne a Hercegovine.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CZAMBEL: Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1931
- ↑ David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".
- ↑ Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."
- ↑ Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.
- ↑ Údajez Čiernohorskeho sčítania obyvateľstva roku 2011, Montstat, http://www.monstat.org/userfiles/file/popis2011/saopstenje/saopstenje(1).pdf
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |