Staronovgorodský dialekt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Staronovgorodský dialekt alebo staronovgorodčina je termín zavedený Andrejom Anatolievičovom Zalizňakom (Андрей Анатольевич Зализняк) na vysvetlenie prekvapivo odlišných jazykovedných čŕt východoslovanských správ písaných na brezovej kôre z 11. – 15. storočia, vykopaných v Novgorode a okolí od polovice 20. storočia (doteraz ich bolo objavených okolo 1000).

Jazykovedné znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Krátke texty na brezovej kôre, ktoré sú písané vo zvláštnom slovanskom nárečí, sú skoro úplne pozbavené cirkevných vplyvov a majú niekoľko znakov neznámych v iných slovanských jazykoch, napríklad:

  • Nominatív singuláru podstatných mien končí na –e (namiesto -ъ v slovanských jazykoch), napr. `brate` namiesto brat (v modernej ruštine).
  • Druhá palatalizácia, charakteristická pre ostatné slovanské jazyky (ale trochu zastretá druhotným vývinom vo východoslovanských jazykoch), zdá sa, neprebehla, takže datív singuláru praslovanského *rěk-a (rieka) - *k sa nezmenil na cě, ale zostal kě, taktiež *kьrky (kostol) zostalo kьrky, naproti ruskému cerkov.
  • Praslovanské *kv, *gv bolo zachované (ako v západoslovanských jazykoch) namiesto zmeny na cv, zv pred samohláskami, napr. květ (farba – naproti tomu v súčasnej ruštine cvet) alebo gvězda (hviezda – naproti ruskému zvezda).
  • Tretia palatalizácia /x/ sa neuskutočnila, čo je rozpoznateľné v základe vьx- (vše-), pričom v ruštine sa zmenil na vs-.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZALIZŇAK, Andrej Anatoljevič. Lingvistův doslov. In: JANIN, Valentin Lavrenťjevič. Středověký Novgorod v nápisech na březové kůře. Preklad Jitka Komendová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2007. 378 s. (Russia Altera; zv. 4.) ISBN 978-80-86818-47-4. S. 351 – 369.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]