Kosovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Autonómny kraj Kosovo a Metohija
Vlajka Kosova Znak Kosova
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Európa
Kosovo and Metohija in Serbia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Republika e Kosovës
 • krátky Kosovë
Hlavné mesto Priština
42°40′ s.š. 21°10′ v.d.
Najväčšie mesto Priština
Úradné jazyky Albánčina, Srbčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
parlamentná republika
Hashim Thaçi
Ramuš Haradinaj
Vznik 17. február 2008
Susedia Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
10908 km²   
 km² (1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
1 907 592

159/km² (?.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2016
18,840 mld. $ $ (?.)
10 134 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2013) 0,786 (?.) – vysoký
Mena Euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód XK
Medzinárodná poznávacia značka RKS
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +383
Mapa Kosova
Etnické zloženie Kosova (anglicky)

Kosovo je územie na Balkánskom polostrove, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatný štát, ktorý nie je formálne uznaný všetkými štátmi, a preto Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska, ako tomu bolo do roku 2008:

  • Podľa ústavy Srbska a štatútu chráneného rezolúciou OSN č. 1244 je to Autonómny kraj Kosovo a Metohija (srb. Аутономна покрајина Косово и Метохија, Autonomna pokrajina Kosovo i Metohija, albán. Krahina Autonome e Kosovës dhe Metohisë).
  • Podľa vlastného vyhlásenia nezávislosti tvorí Kosovo štát Kosovská republika (albán. Republika e Kosovës, srb. Република Косово, Republika Kosovo).

Slovensko Kosovo považuje za súčasť Srbska.[1] Zo slovenských politikov presadzoval uznanie nezávislosti Kosova bývalý prezident Andrej Kiska.[2][3] Od roku 1999 ho administratívne spravuje Organizácia Spojených národov (misia UNMIK) a o bezpečnosť sa stará NATO (misia KFOR). Európska únia zároveň vyslala do krajiny policajnú a súdnu misiu pod názvom EULEX. Vzhľadom na to, že Kosovo si zatiaľ nedokáže zabezpečiť spravovanie vlastných vecí samo, možno hovoriť, že je podobne ako Bosna a Hercegovina pod medzinárodným protektorátom.

Úradnými jazykmi sú albánčina, srbčina a angličtina. Hlavným mestom je Priština. Rozloha Kosova je 10 887 km² a žije v ňom 2,1 milióna obyvateľov.

Kosovský parlament 17. februára 2008 o 15:50 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku a vyhlásil Kosovo za demokratický, svetský a multietnický štát. Deklaráciu podpísal prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaci a predseda parlamentu Jakup Krasniqi. Po vyhlásení nezávislosti môže nasledovať niekoľko scenárov, od prevzatia kontroly nad územím zo strany Európskej únie až po násilnosti zo strany Srbska. Na mimoriadnej schôdzi kosovského parlamentu sa prezentovalo 109 poslancov. Deklaráciu jednohlasne schválili zdvihnutím ruky. Jedenásť poslancov z radov etnických menšín vrátane srbskej sa na schôdzi nezúčastnilo. Parlament rovnako schválil používanie vlajky, na ktorej sú žltou farbou zobrazené obrysy nového štátu v tmavomodrom poli a šesť hviezd.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov požiadalo dňa 8. októbra 2008 (rezolúcia č. 63/3[4]) Medzinárodný súdny dvor o vyjadrenie (advisory opinion) k otázke: „Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti dočasnými samosprávnymi inštitúciami Kosova v súlade s medzinárodným právom?“ Dňa 22. júla 2010 Medzinárodný súdny dvor konštatoval, že „vyhlásenie nezávislosti Kosova prijaté 17. februára 2008 nebolo porušením medzinárodného práva“.[5][6]

Oficiálne orgány a predstavitelia Srbska však nezávislosť odmietajú uznať a považujú oblasť naďalej za súčasť Srbska, postoj iných štátov nie je jednotný. Jednoznačne negatívny postoj zastáva Rusko a najmä Srbsko; srbská pravoslávna cirkev dokonca vyzvala vládu, aby do Kosova vyslala armádu.

Uznanie a legitimita nezávislosti Kosovskej republiky je kontroverzná téma, ktorá rozdeľuje štáty na dva tábory. Republiku Kosovo uznalo, 101 zo 193 (52 %) členských štátov Organizácie Spojených národov,[7] 23 z 28 (82 %) členských štátov Európskej únie, 24 z 28 (86 %) členských štátov NATO a 36 z 57 (63 %) členských štátov Organizácie islamskej spolupráce.

Mapa sveta s vyznačením postoja jednotlivých štátov k vyhláseniu Kosova ako nezávislého štátu (priebežne aktualizovaná)

Vyjadrenie postoja ku Kosovu

██ Kosovo

██ Štáty, ktoré formálne uznali Kosovo ako nezávislý štát

██ Štáty, ktoré oznámili uznanie Kosova ako nezávislého štátu v najbližšom období

██ Štáty vyčkávajúce, neutrálne a tie, ktoré odložili rozhodnutie na neskôr

██ Štáty, ktoré vyjadrili nesúhlas s jednostranným rozhodnutím a štáty vyžadujúce ďalšie rokovania

██ Štáty, ktoré oznámili, že neuznávajú Kosovo ako samostatný štát

██ Štáty, ktoré sa doteraz nevyjadrili

Veľká väčšina obyvateľstva je tvorená Albáncami, ktorí sa snažili o osamostatnenie tejto oblasti od Srbska a o vytvorenie kosovského albánskeho štátu (iné názvy: Kosovské či Východné Albánsko), čo podporovali aj krajiny Západu na čele s USA, ale odmietalo napríklad Rusko. Po rozpade Juhoslávie v roku 1992 sa zvýšila snaha o osamostatnenie, ktorá prerástla až do občianskej vojny medzi prevažne moslimskými a katolíckymi Albáncami a menšinovými (pravoslávnymi) Srbmi, podporovanými centrálnou vládou v Belehrade (aj vojensky), a vyvrcholila vyhlásením samostatnej republiky.

Historicky malo územie pôvodne prevažne srbské obyvateľstvo, ale najmä v 20. storočí v dôsledku priaznivejšieho demografického vývoja získali Albánci v Kosove postupne značnú prevahu.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Meno provincie je citlivá otázka, a to ako pre Srbov, tak pre Albáncov (kvôli významu slova metohija, ktorý svedčí o storočia trvajúcej prítomnosti pravoslávnej cirkvi na tomto území), a stalo sa tak ešte jedným bodom súboja.

Oficiálny názov Kosova podľa ústavy Srbska je Kosovo a Metohija srb. Косово и Метохија, ale UNMIK a súčasná vláda Kosova pre celú provinciu používali názov Kosovo, aj keď neexistoval právny akt, ktorým by bol názov Metohija oficiálne vynechaný z názvu provincie.

Aj v samotnom Srbsku sa hovorovo spravidla „Metohija“ vynecháva, alebo sa používa skratkové slovo Kosmet alebo skratka KiM. Rezolúcia OSN číslo 1244 tiež používa názov Kosovo.

Už od prvotného vyhlásenia autonómnej oblasti/pokrajiny na tomto území (v roku 1945), slovo Metohija bolo súčasťou jej oficiálneho názvu; zo začiatku ako Autonómna Kosovsko-Metohijská oblasť (srb. Autonomna Kosovsko-Metohijska Oblast), neskôr (od roku 1963 ako Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija (srb. Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija). V roku 1968, údajne ako pokus o zmierenie konfliktov medzi Albáncami a Srbmi, bol názov pokrajiny zmenený na Socialistická autonómna pokrajina Kosovo (srb. Socijalistička Autonomna Pokrajina Kosovo), čím bola Metohija vynechaná z názvu. Názov bol vrátený v roku 1989, už bez „socialistická“ – Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija (srb. Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija).

Meno „Kosovo“ pochádza od slovanského slova kos (vták).

Meno „Metohija“ (srb. Metohija) pochádza od slova „metoh“ (srb. metoh), ktoré je gréckeho pôvodu a znamená cirkevný statok (veľké pozemky v regióne Metohija patrili do znárodnenia komunistami cirkvi - Pećke Patrijaršii Srbskej pravoslávnej cirkvi).

Albánci Metohiju považujú za súčasť širšej oblasti Rrafshi i Dukagjinit - čo znamená „rovina vojvodu Dina“ (podľa jedného šľachtica zo stredoveku), a ktorá zahrňuje Metohiju a určité oblasti v Albánskej republike.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kosovo pole

Kosovo a Metohija (alebo len Kosovo), zahŕňa dve oblasti: Kosovo a Metohiju.

Kosovo sa rozkladá na východe krajiny a leží v ňom hlavné mesto Priština a Kosovo pole, miesto na ktorom sa v roku 1389 odohrala významná bitka medzi Osmanskou ríšou a Srbskom so spojencami.

Metohija je v západnej časti a prilieha k hraniciam s Čiernou Horou a Albánskom.

Kosovo a Metohija ako územie vzniklo krátko po druhej svetovej vojne. Od 19. storočia do roku 1945 používali Srbi pre oblasť dnešného Kosova a Metohije názov Staré Srbsko (Stara Srbija) (tento termín však okrem Kosova zahŕňal tiež určité územie v súčasnom centrálnom Srbsku, Čiernej Hore a súčasnom Severnom Macedónsku).

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Misie OSN v Kosove, Priština

Od roku 1999, teda od začiatku správy OSN, sa Kosovo delí na tieto obvody (po srbsky okruzi):

Ako prvý je uvedený albánsky názov, ako druhý srbský.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovakia: Declaration violates basic international law [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  2. http://www.b92.net/info/vesti/index.php?yyyy=2014&mm=03&dd=30&nav_category=78&nav_id=830326
  3. https://www.welt.de/politik/ausland/article126354035/Parteiloser-Millionaer-wird-slowakischer-Praesident.html
  4. United Nations Official Document [online]. www.un.org, [cit. 2018-11-04]. Dostupné online.
  5. Latest developments | Accordance with international law of the unilateral declaration of independence in respect of Kosovo (Request for Advisory Opinion) | International Court of Justice [online]. www.icj-cij.org, [cit. 2018-11-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Advisory Opinion of the International Court of Justice: Accordance with international law of the unilateral declaration of independence in respect of Kosovo - United Nations and the Rule of Law. United Nations and the Rule of Law. Dostupné online [cit. 2018-11-04]. (po anglicky)
  7. https://www.srbija.gov.rs/vest/en/136226/republic-of-palau-suspends-recognition-of-kosovo.php

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]