Andorra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom hlavnom meste pozri Andorra (mesto)
Andorrské kniežatstvo
Vlajka Andorry Znak Andorry
Vlajka Znak
Národné motto:
Virtus Unita Fortior (lat.)
(Zjednotená statočnosť je silnejšia)
Štátna hymna:
El Gran Carlemany, Mon Pare
Location Andorra Europe.png
Miestny názov  
 • dlhý Principat d'Andorra
 • krátky Andorra
Hlavné mesto Andorra la Vella
42°30′ s.š. 1°31′ v.d.
Najväčšie mesto Andorra
Úradné jazyky katalánčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
hlava štátu (spolukniežatá)

predseda vlády
parlamentné kniežatstvo
François Hollande a
Joan Enric Vives
Jaume Bartumeu Cassany
Vznik 1278
Susedia Španielsko, Francúzsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
468 km² (178.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (január 2009)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (január 2009)
 
84 500 (181.)
70 549

180/km² (69.)
Mena Euro = 100 centov (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód AND / AD
Medzinárodná poznávacia značka AND
Internetová doména .ad
Smerové telefónne číslo +376
Gramotnosť: 100 %

Andorra, dlhý tvar Andorrské kniežatstvo, je kniežatstvo v Pyrenejách medzi Francúzskom a Španielskom, ktoré ho aj sčasti spoločne spravujú. Na čele štátu stojí francúzsky prezident spolu s biskupom zo španielskeho Seo de Urguel.

Obyvateľstvo tvoria Katalánci a Španieli. Hospodárstvo je slabo rozvinuté, hlavné príjmy plynú z cestovného ruchu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny malého pyrenejského štátu Andorra poznamenala jeho poloha na hraniciach Francúzska a Španielska – od roku 1278 spravujú krajinu obidva tieto štáty spoločne. Štátne zriadenie je založené na dodnes platnej dohode medzi španielskym biskupom zo Seo de Urgel a francúzskym grófom z Foix, ktorí si roku 1278 rozdelili ochrannú moc nad krajinou. Práva francúzskeho grófa prešli neskôr na francúzskeho kráľa a z neho na Francúzsku republiku. Obidvaja suveréni uplatňujú svoje práva prostredníctvom správcov, ktorí majú titul vikár – prefekta francúzskeho departementu Východné Pyreneje a civilného guvernéra španielskej provincie Lerida, na ktorého prešli práva biskupa zo Seo de Urgel. Ako prvý francúzsky suverén navštívil Andorru roku 1967 Charles de Gaulle.

Generálnu radu, ktorá prvýkrát zasadla roku 1868, volí na štyri roky 625 hláv rodín, oprávnených voliť. Rada, ktorá je v postavení parlamentu, síce nemá zákonodarnú moc, neurčitá formulácia ústavy jej však umožnila získať stále viac kompetencií.

Zavedenie všeobecného hlasovacieho práva roku 1970 a prijatie ústavy roku 1981 verejný život v krajine výrazne spolitizovali. V referende 14. marca 1993 bola schválená nová ústava, podľa ktorej sa má krajina stať plne nezávislým štátom.

Ústava umožní po siedmich storočiach feudálnej vlády zaviesť v krajine demokraciu. Krajina žije predovšetkým z cestovného ruchu, po zmene zákona z augusta 1983 však už nie je bankovým a daňovým rajom. Po referende roku 1993 krajina získala štatút suverénneho kniežatstva s vlastnou ústavou. Od roku 1993 je členom OSN. Roku 1994 sa Andorrské kniežatstvo stalo 33. členom Rady Európy.

Štátne zriadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Starý feudálny systém bol modifikovaný v roku 1993, keď Andorrčania 14. marca v referende schválili prvú písanú ústavu. Od 4. mája 1993 je Andorra parlamentnou demokraciou, v ktorej titulárnymi hlavami štátu zostávajú francúzsky prezident a španielsky biskup zo Séo de Urgell, ktorých ale zastupujú miestni zástupcovia.

Ženy v Andorre získali volebné právo až v roku 1970.

Andorra nemá armádu.

Pohľad na Andorra La Vella
Satelitný obrázok Andorry v marci

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Okrsok (Andorra)

7 okrskov (parroquies; jednotné číslo: parroquia):

Andorra la Vella, Canillo, Encamp, La Massana, Escaldes-Engordany, Ordino, Sant Julià de Lòria

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci Andorra nie je oficiálne členom Európskej únie, je súčasťou colnej únie EU. Pre obchod s priemyslovými výrobkami je považovaná za člena EU, pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami za nečlena.

Hlavným zdrojom príjmov je turistický ruch. Ľudia zo Španielska a Francúzska ju využívajú k nákupu tovaru bez dane. Ročne navštívi Andorru asi 8 miliónov turistov.

Neplatia sa tu žiadne dane z príjmov iba štvor-percentná daň z pridanej hodnoty, čo pomáha v rozvoji bánk a zakladaní sídel zahraničných firiem.

Priemysel je tu veľmi slabo rozvinutý. Hlavná je ťažba nerastných surovín, najmä železnej rudy, rúd obsahujúcich olovo, ťažba mramoru a granitu.

V poľnohospodárstve je zamestnaných iba 1 % obyvateľov, hlavným odvetvím je chov oviec.

Skôr sa v Andorre platilo španielskymi pesetami i francúzskymi frankmi. So zavedením eura v oboch krajinách sa zjednodušilo platenie i v Andorre. Od roku 2002 sa teda platí eurom.

Mapa Andorry

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Pas de la Casa

Andorra leží vo východnej časti Pyrenejí a je obklopená 3 000 m vysokými horami. Z nich je najvyšším Coma Pedrosa (2 942 m). Údolím rieky Valira prebieha hranica so Španielskom. Takmer polovica krajiny leží v polohách na hranici zalesnenia, iba na juhu je niekoľko málo oblastí položených nižšie než 1 000 m n. m. Na zalesnených svahoch prevažuje čierna borovica.

Podnebie je podobné ako v okolitých krajinách, iba vďaka veľkým nadmorským výškam v zime viac snehu a sú chladnejšie letá.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

33 % obyvateľov sú Andorrčania, patriaci medzi Kataláncov. Jediným úradným jazykom je katalánčina, ale vo veľkom rozsahu je používaná aj španielčina a francúzština.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]