Emmanuel Macron

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Emmanuel Macron
Emmanuel Macron
Emmanuel Macron, podpis
25. prezident Francúzskej republiky
Momentálne v úrade
od 14. máj 2017
Predchodca François Hollande
Spoluknieža Andorry
Momentálne v úrade
od 14. máj 2017
Predchodca François Hollande
minister hospodárstva a priemyslu
V úrade
26. august 2014 – 30. august 2016
Biografické údaje
Narodenie 21. december 1977 (39 rokov)
Amiens, Francúzsko
Politická strana Socialistická strana Francúzska (2006–2009)
Independent (2009–2016)
Alma mater Université Paris-Nanterre
Sciences Po
École nationale d'administration
Profesia politik, bankár
Národnosť Francúz
Odkazy
Emmanuel Macron na en-marche.fr
Spolupracuj na Commons Emmanuel Macron
(multimediálne súbory)

Emmanuel Jean-Michel Frédéric Macrona (* 21. december 1977, Amiens, Francúzsko) je francúzsky politik, bývalý investičný bankár, a súčasný prezident Francúzska. Od augusta 2014 zastával funkciu ministra hospodárstva na ktorú po dvoch rokoch, v auguste 2016, rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017. V nich v druhom kole 7. mája 2017 porazil Marine Le Penovú so ziskom 66,06% hlasov a stal sa tak zvoleným prezidentom Francúzsko. Úradu sa ujal pri slávnostnom stretnutí s doterajším prezidentom Françoisom Hollandom v Elyzejskom paláci počas dopoludnia dňa 14. mája 2017.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa do ľavicovo zameranej rodiny lekára a vysokoškolského profesora neurológie Jean-Michela Macrona (* 1950) a jeho manželky Françoise, rodenej Noguèsovej, ktorá pracuje ako posudková lekárka pre úradovňu sociálneho poistenia. Jeho rodičia sa v roku 2010 rozviedli, otec je druhýkrát ženatý.

Po maturite na Lycée Henri-IV v Paríži ďalej študoval na prestížnych vysokých školách. V roku 2004 absolvoval École Nationale d'Administration (ENA) v Štrasburgu. V rokoch 19992001 bol asistentom francúzskeho protestantského filozofa Paula Ricœura,[1] pre ktorého posledná dielo spracovával poznámkový aparát a zoznam literatúry.

V rokoch 2004 až 2008 pracoval ako inšpektor (vládny riaditeľ) na francúzskom ministerstve financií. Vtedy sa tiež stal členom Socialistickej strany. Neskôr sa ale tejto politickej príslušnosti vzdal a začal pracovať ako investičný bankár v súkromnom bankovom dome Banque Rothschild & Cie. V závere svojho pôsobenia pre túto banku dojednal v roku 2012 významnú dohodu medzi švajčiarskou spoločnosťou Nestlé a americkým farmaceutickým koncernom Pfizer, za čo bol odmenený sumou niekoľkých miliónov eur.[1] Išlo o predaj výroby detskej výživy firme Nestlé, ktorá za túto transakciu zaplatila 11,9 miliardy dolárov.

Rodina a priatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Macronovou manželkou je od roku 2007 Brigitte, rodená Trogneuxová, pochádzajúca z rodiny výrobcov čokolády v Amiens. Je jeho bývalou učiteľkou francúzštiny a latinčiny a bola tiež vedúcou školského divadla v ktorom Macron hral. Je o 24 rokov staršia ako on. Zoznámili sa na miestnom jezuitskom gymnáziu La Providence, kde študoval a mal vtedy 15 rokov. Dcéra Macronovej manželky Laurence bola jeho spolužiačkou.[2][3] Kvôli vzniknutej situácii a veľkému rozruchu v oboch rodinách[4] Macron odišiel na želanie svojich rodičov do Paríža, kde sa zapísal na posledný rok gymnázia na Lycée Henricha IV. a následne zložil s výborným prospechom maturitnú skúškú (baccalauréat).[5][6] Pár však zostal sprvu tajne, neskôr otvorene spolu.[7] Od určitej doby učila Brigitte Auzièrová na inom jezuitskom gymnáziu, Lycée Saint-Louis-de-Gonzague v Paríži (lýceum je známe ako Franklin), a starala sa o finančné zabezpečenie svoje i Emmanuela Macrona.[8]

Brigitte Macronová má tri deti zo svojho predchádzajúceho manželstva, Sébastien (* 1975), Laurence (* 1977), (dcéra) Tiphaine (* 1984), a sedem vnúčat. Keď sa jej manžel André-Louis Auzière dozvedel "krutú pravdu" o vzťahu svojej ženy k jej študentovi, okamžite opustil spoločnú domácnosť.[9], ale rozviedli sa až v roku 2006.[10][11]

Na svadbe Emmanuela a Brigitte 10. októbra 2007 v prímorskom letovisku Le Touquet-Paris-Plage boli prítomní Michel Rocard, bývalý francúzsky socialistický premiér, a jeho manželka. Jedným zo svedkov bol veľkopodnikateľ (majiteľ nákupných stredísk) Henry Hermand (1924-2016), Rocardov prívrženec, ktorý bol už od roku 2002 Macronovým radcom. Hermand tiež Macronovi požičal 550 000 eur na kúpu bytu v Paríži, a v čase, keď Macron pracoval na ministerstve financií.[12]

Medzi priateľov prezidentského páru patrí Delphine Arnaultová (* 1975), riaditeľka spoločnosti Louis Vuitton, a jej partner, miliardár Xavier Niel, majiteľ niekoľkých spoločností (oi. 55% akcií Monaco Telecom). Delphine Arnaultová je dcéra Bernarda Arnaulta, najbohatšieho občana Francúzska.[13]

Politické pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

Politické funkcie a kandidatúra na prezidenta Francúzska[upraviť | upraviť zdroj]

Od augusta 2014 zastával funkciu francúzskeho ministra hospodárstva. Na túto funkciu po dvoch rokoch, v auguste 2016 rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017.[14] V januári 2017, pred štartom ostrej časti kampane, bol označovaný za "čierneho koňa" volieb a v prieskumoch si držal tretie miesto za pravicovou političkou Marine Le Penovou a konzervatívnym Françoisom Fillonom.[15]

V prvom kole prezidentských volieb 23. apríla 2017 však získal 24,01% hlasov,[16] najviac zo všetkých kandidátov, a postúpil do druhého kola.[17]

Názory a zámery[upraviť | upraviť zdroj]

Macron vstúpil do kampane k prezidentským voľbám 2017 ako kandidát nezávislý na akékoľvek politickej strane, vedie však nové politické hnutie En Marche!, ktoré sa riadia heslom En marche, la France! ( "Francúzsko, na pochod!"). Jeho politické postoje sú stredové a sociálnoliberálne.[18]

Macron podporil politiku "otvorených dverí" pre imigrantov a utečencov, ktorú v Nemecku vykonávala hlavne v druhej polovici roka 2015 a ešte v roku 2016 kancelárka Angela Merkelová.[19] Podľa Macrona by Francúzsko mohlo prijať viac migrantov ako doteraz a mala by aktívne podporovať ich príchod do Európy, pretože imigrácia má podľa neho pozitívny dopad na ekonomiku.[20]

Vo februári 2017 označil Macron francúzsku koloniálnu minulosť v Alžírsku za "zločin proti ľudskosti". Francúzsko by sa podľa neho mala ospravedlniť za "barbarské správanie" počas alžírskej vojny, za nezávislosť v rokoch 1954-1962. Tento postoj mu priniesol stratu priazne mnohých voličov, najmä na juhu Francúzska.[21]

Macron vyhlásil, že ak zvíťazí v prezidentských voľbách, tak sa zasadí o to, aby EÚ prijala sankcie voči Poľsku.[22]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MÁNERT, Oldřich. Fenomén Macron. Francouze uhranul reformátor, který sbalil profesorku [online]. iDNES.cz, 2016-8-17. Dostupné online.
  2. Macrona okouzlila vdaná učitelka s třemi dětmi. Bez manželky by asi nekandidoval [online]. lidovky.cz, 2017-4-25. Dostupné online.
  3. DRUCKERMAN, Pamela. Sex and the French Elections [online]. The New York Times, 2017-2-2. Dostupné online. (anglicky)
  4. Brigitte Macron: comment a réagi son père en apprenant sa liaison avec Emmanuel Macron [online]. Voici, 2017-5-7. Dostupné online. (francúzsky)
  5. LENOIR, Christian. Emmanuel Macrona "exil" à Paris par ses parents ... à cause de Brigitte Trogneux [online]. Closer, 2015-11-12. Dostupné online. (francúzsky)
  6. Emmanuel Macron: Der Heiter Populist [online]. Die Zeit, 2017-2-6. Dostupné online. (nemecky)
  7. Persia, Sofia Lotto. Emmanuel Macron: From teacher 's pet to teacher' s husband to President of France [online]. International Business Times UK, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online. (anglicky)
  8. WIEGEL, Michaela: Seine Lehrerin, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 9. máj 2017, s. 9.
  9. Bonis, Mathieu. Brigitte Macron - Qui est André-Louis Auzière son premier mari? [online]. Gala, 2017-5-7. Dostupné online. (francúzsky)
  10. GERBER, Louis. Emmanuel Macron the new French minister of the economy [online]. Cosmopolis, 2017-4-12. Dostupné online. (anglicky)
  11. Le père de ses enfants. Qui est André-Louis Auzière, l'ex-mari de Brigitte Macron ? [online]. Voici, 2017-5-1. Dostupné online. (francúzsky)
  12. Raulin, Nathalie. Décès de Henry Hermand, le bienfaiteur de Macron [online]. Libération, 2016-11-7. Dostupné online. (francúzsky)
  13. Wiegel, Michaela: Seine Lehrerin, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 9. máj 2017, s. 9.
  14. Francouzský ministr hospodářství Macron rezignoval. Chce se stát prezidentem [online]. iHNed.cz. Dostupné online.
  15. HORKÝ, Petr. Francouzský volební boj oživil černý kůň, mladík Emmanuel Macron [online]. Respekt.cz, 2017-01-19, [cit. 2017-01-19]. Dostupné online.
  16. Election présidentielle 2017 - France Entière, résultats au 1er tour [online]. Ministère de l'Intérieur, [cit. 2017-04-24]. Dostupné online. (francúzsky)
  17. Spočítáno. O křeslo francouzského prezidenta se utkají Macron a Le Penová [online]. iDNES.cz, 2017-4-24. Dostupné online.
  18. ENDEWELD, Marc. La Demonstration de force du social-Liberal Emmanuel Macron [online]. marianne.net, 2016-12-10. Dostupné online. (francúzsky)
  19. Accueil des réfugiés : «Un devoir» pour Macron - Le Parisien. Leparisien.fr. prístup: 2017-02-01.
  20. Lefigaro.fr, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. (francúzsky)
  21. Globe24.cz., 2017-02-17. Dostupné online.
  22. Týden, 2017-4-28. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emmanuel Macron na českej Wikipédii.