Európska rada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Európska rada
Council of the EU and European Council.svg

Emblém
Prvé zasadnutie10. marec, 1975
TypInštitúcia Európskej únie
SídloBudova Europa
PredsedaCharles Michel
Web stránkaconsilium.europa.eu
Fotografia počas belgického predsedníctva v 1987 v Bruseli
Charles Michel
Súčasný predseda Európskej rady Charles Michel
Politické orientácie členov Európskej rady
Bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk (do 30. novembra 2019)
Prvý stály predseda Európskej rady (prezident EÚ), bývalý belgický premiér Herman Van Rompuy

Európska rada (angl. European Council), neformálne nazývaná aj Samit EÚ je jednou z inštitúcii Európskej únie. Skladá sa z hláv štátov (prezidentov) a predsedov vlád členských štátov Európskej únie, z predsedu Európskej rady a z predsedu Európskej komisie. V krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, sa zúčastňuje na samitoch on. V praxi je to prípad Francúzska, Fínska či Rumunska. Predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie nemajú hlasovacie právo v Európskej rade. Členov Európskej rady často sprevádzajú ministri zahraničných vecí.

Európska rada si volí predsedu na dva a pol roka. Predseda Európskej rady nesmie zastávať žiadnu vnútroštátnu funkciu.

Európska rada (angl. European Council, fr. Conseil Européen) nie je totožná s Radou Európy (angl. Council of Europe, fr. Conseil de l´Europe), ani s Radou Európskej únie (angl. Council of the European Union, fr. Conseil de l´Union européenne).

Európska rada zasadá najmenej dvakrát v priebehu pol roka, tieto stretnutia sa zvyčajne uskutočňujú v budove Justusa Lipsiusa v Bruseli. Zasadnutia Európskej rady vedie predseda Európskej rady, ktorým je od 1. decembra 2019 Charles Michel.[1][2]

Vznik Európskej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Európska rada vznikla na základe nepravidelných vrcholných stretnutí hláv štátov konaných od roku 1975. Inaugurálne stretnutie Európskej rady sa konalo v Dubline, počas predsedníctva Írska v Rade EÚ.[3] Oficiálne bola táto prax zakotvená v Jednotnom európskom akte z roku 1986.

Práca Európskej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Európska rada má rozhodovaciu právomoc o smerovaní a politických prioritách pričom neprijíma právne predpisy. Je miestom kde sa Európska rada zaoberá ťažkými a citlivými otázkami ktoré nie je možné diskutovať na nižšej úrovni medzivládnej spolupráce. Jej výsledkami sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika ktorá prihliada na strategické záujmy a dôsledky ktoré bude mať na obranu. Jej úloha je tiež navrhovať a vymenúvať volených kandidátov do určitých vysokých funkcií na úrovni .[1][4]

Rozhodovací proces[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhodnutia príjma Európska rada zväčša konsenzom. Sú však prípady, kedy sa pri rozhodovaní uplatňuje jednomyseľnosť, napríklad pri hlasovaní o veciach ktoré členské štáty považujú za citlivé (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, občianstvo, členstvo v EÚ, ...) alebo keď sa rozhodnutia príjimajú kvalifikovanou väčšinou a to pri hlasovaní o návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V prípade hlasovania kvalifikovanej väčšiny musia byť splnené dve podmienky a to že za návrh hlasuje 55% členských štátov to znamená 15 z 27 členských štátov a keď návrh podporujú členské štáty ktoré zastupujú najmenej 65% celkového počtu obyvateľov EÚ. Tieto postupy sa nazývajú aj pravidlom dvojitej väčšiny. Hlasovacie právo majú predsedovia vlád a hlavy štátov.[1][5][6]

Predseda Európskej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Lisabonská zmluva z 2009 určila, že funkcia predsedu Európskej rady je stála funkcia na plný úväzok. V Článku 15 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje aké úlohy predseda má a sú nimi najmä predsedníctvo zasadnutí Európskej rady pričom dáva impulzy jej práci, zabezpečuje prípravu zasadnutí Európskej rady a kontinuitu jej práce v spolupráci s predsedom Komisie a na základe práce Rady pre všeobecné záležitosti, podporuje snahu o súdržnosť a konsenzus v rámci Európskej rady a predkladá správu Európskemu parlamentu po každom zasadnutí Európskej rady.

Predseda Európskej rady tiež zastupuje EÚ na úrovni hláv štátov a predsedov vlád vo vonkajších vzťahoch v súvislosti s otázkami ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Predseda Európskej rady zastupuje EÚ aj na medzinárodných samitoch obvykle v spolupráci s predsedom Európskej komisie.

Predseda Európskej rady je volený kvalifikovanou väčšinou Európskej rady na funkčné obdobie 2,5 roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie.[7]

Politické orientácie[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcom zozname je uvedený počet reprezentantov priradených k politickým alianciám a ich percentuálny pomer v hlasovaní.

Aliancie Počet kresiel Časť obyvateľstva EÚ
Skupina Európskej ľudovej strany /EPP 11 34.21%
Obnovme Európu /OE 7 25.32%
Strana Európskych socialistov/SES 6 17.71%
Nezávislí politici/NP 2 14.27%
Európski konzervatívci a reformisti/EKR 1 8.49%
Spolu 27 100%
Počet kresiel
EPP
  
40,74 %
OE
  
25,92 %
SES
  
22,22 %
NP
  
7,41 %
EKR
  
3,70 %
Časť obyvateľstva EÚ
EPP
  
34,21 %
OE
  
25,32 %
SES
  
17,71 %
NP
  
14,27 %
EKR
  
8,49 %

Členstvo v Európskej rade[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcom zozname sú uvedení predstavitelia Európskej rady, politická strana a európska politická strana ktorej sú členmi.

Členský štát Úrad Funkcia Člen Domáca politická strana Európska politická strana Začiatok vo funkcii
Belgicko Premiér Predseda vlády Informal meeting of ministers responsible for development (FAC). Arrivals Alexander De Croo (36766610160) (cropped2).jpg Alexander De Croo Open VLD ALDE 1. október 2020
Bulharsko Predseda vlády Predseda vlády Boyko Borisov EPP 2014.jpg Bojko Borissow GERB EPP 4. máj 2017
Dánsko Predseda vlády Predseda vlády Mette Frederiksen, 2017-06-16.jpg Mette Frederiksen A SPE 27. jún 2019
Nemecko Spolková kancelárka Predseda vlády Angela Merkel. Tallinn Digital Summit.jpg Angela Merkel CDU EPP 22. november 2005
Estónsko Predseda vlády Predseda vlády Jüri Ratas 2017-05.jpg Jüri Ratas Estónska strana stredu ALDE 23. november 2016
Fínsko Predseda vlády Predseda vlády Prime Minister of Finland Sanna Marin 2019 (cropped).jpg Sanna Marin Sociálnodemokratická strana Fínska Strana Európskych socialistov 10. december 2019
Francúzsko Prezident Francúzska Hlava štátu Emmanuel Macron in July 2017.jpg Emmanuel Macron REM bez členstva 14. máj 2017
Grécko Predseda vlády Predseda vlády Kyriakos Mitsotakis (cropped).jpg Kyriakos Mitsotakis ND EPP 8. júl 2019
Írsko Taoiseach Predseda vlády Micheál Martin (official portrait) 2020 (cropped).jpg Micheál Martin FF ALDE 27. jún 2020
Taliansko Premiér Predseda vlády Giuseppe Conte Official.jpg Giuseppe Conte bez členstva bez členstva 1. jún 2018
Chorvátsko Predseda vlády Predseda vlády Andrej Plenković 2017.jpg Andrej Plenković HDZ EPP 19. október 2016
Lotyšsko Predseda vlády Predseda vlády Krišjānis Kariņš 2019 (cropped)2.jpg Krišjānis Kariņš Vienotība EPP 23. január 2019
Litva Prezident Hlava štátu Gitanas Nauseda crop.png Gitanas Nausėda bez členstva bez členstva 12. júl 2019
Luxembursko Predseda vlády Predseda vlády Tallinn Digital Summit. Handshake Xavier Bettel and Jüri Ratas (36718144533) CROP BETTEL.jpg Xavier Bettel DP ALDE 4. december 2013
Malta Predseda vlády Predseda vlády Pm robert abela malta 21022020.jpg Robert Abela Labouristická strana Malty Strana Európskych socialistov 13. január 2020
Holandsko Predseda vlády Predseda vlády alternativtext= Mark Rutte VVD ALDE 14. október 2010
Rakúsko Spolkový kancelár Predseda vlády Sebastian Kurz (2018-02-28) (cropped).jpg Sebastian Kurz ÖVP EPP 7. január 2020
Poľsko Predseda vlády Predseda vlády Mateusz Morawiecki Prezes Rady Ministrów (cropped).jpg Mateusz Morawiecki PiS Európski konzervatívci a reformisti 11. december 2017
Portugalsko Predseda vlády Predseda vlády António Costa 2014 (cropped) 2.jpg António Costa PS Strana Európskych socialistov 24. november 2015
Rumunsko Prezident Hlava štátu Klaus Iohannis Senate of Poland 2015 02 (cropped 2).JPG Klaus Johannis PNL EPP, Členstvo je počas predsedníctva ústavne pozastavené 21. december 2014
Švédsko Predseda vlády Predseda vlády Stefan Löfven 26 jan 2012 1.jpg Stefan Löfven S Strana Európskych socialistov 2. október 2014
Slovensko Predseda vlády Predseda vlády Visit of Eduard Heger, Slovak Prime Minister, to the European Commission (cropped).jpg Eduard Heger OĽaNO bez členstva 1. apríl 2021
Slovinsko Predseda vlády Predseda vlády Janez Janša.jpg Janez Janša SDS EPP 13. marec 2020
Španielsko Predseda vlády Predseda vlády Pedro Sánchez 2019 (3x2 cropped).jpg Pedro Sánchez PSOE Strana Európskych socialistov 1. jún 2018
Česko Predseda vlády Predseda vlády Andrej Babiš 2015 Praha.JPG Andrej Babiš ANO ALDE 13. december 2017
Maďarsko Predseda vlády Predseda vlády EPP Helsinki Congress in Finland, 7-8 November 2018 (45777983671) cropped.jpg Viktor Orbán Fidesz EPP s pozastaveným členstvom 29. máj 2010
Cyprus Prezident Hlava štátu a Predseda vlády Anastasiades (cropped).jpg Nikos Anastasiadis DISY EPP 28. február 2013
Európska komisia Predsedníčka Európskej komisie (Ursula von der Leyen) 2019.07.16. Ursula von der Leyen presents her vision to MEPs 2 (cropped).jpg Ursula von der Leyen CDU EPP 1. december 2019
Európska komisia Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell (49468484246).jpg Josep Borrell PSC Strana Európskych socialistov 1. december 2019
Predseda Európskej rady Predseda Európskej rady Charles Michel (49467991288).jpg Charles Michel MR ALDE 1. december 2019

Zoznam vybraných samitov Európskej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Datum Miesto Predseda Téma
1.–2. december 1969 Haag Piet de Jong, Holandsko Prvé zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád Európskeho spoločenstva, Uznesenia o „dokončení, prehĺbení a rozšírení“ Európskeho spoločenstva
19.–21. október 1972 Paríž Georges Pompidou, Francúzsko 2. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, Rozhodnutie o politickej únii Európskej politickej spolupráce
14.–15. december 1973 Kodaň Anker Jørgensen, Dánsko 3. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, Rozhodnutie založiť Európsky dvor audítorov a Európsky fond regionálneho rozvoja
9.–10. december 1974 Paríž Valéry Giscard d’Estaing, Francúzsko 4. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, zasadá trikrát v priebehu roka pod názvom „Európska rada“
10.–11. marec 1975 Dublin Liam Cosgrave, Írsko Prvé riadne zasadnutie Európskej rady
16.–17. júl 1975 Brusel Liam Cosgrave, Írsko Rozhodnutie o zavedení Európskeho cestovného pasu
12.–13. júl 1976 Brusel Gaston Thorn, Luxembursko Rozhodnutie o priamych voľbách do Európskeho parlamentu od 1979
12.–13. marec 1979 Paríž Valéry Giscard d’Estaing, Francúzsko Založenie Európskeho menového systému
25.–26. jún 1984 Fontainebleau François Mitterrand, Francúzsko Prekonanie krízy Euroskleróza prostredníctvom rozhodnutia o rozpočtovej zľave pre Spojené kráľovstvo známej tiež pod názvom Britská zľava, Britský bonus alebo Britský šek a zriadenie výboru Adonnino a výboru Dooge
2.–3. december 1985 Luxemburg Jacques Santer, Luxembursko Dohoda o Jednotnom európskom akte: prvá významná reforma zmlúv vrátane rozhodnutia o dokončení jednotného trhu do konca roku 1992
9.–11. december 1991 Maastricht Ruud Lubbers, Holandsko

Dohoda o Maastrichtskej zmluve podpísaná 7. februára 1992: založená Európska únia, zavedená Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, zavedený Spolurozhodovací postup a Občianstvo Európskej únie, rozhodnutie o Európskej menovej únii

21.–22. jún 1993 Kodaň Poul Nyrup Rasmussen, Dánsko Príprava EÚ na prijatie nových členských štátov v 2004, formulácia Kodanských kritérií pre budúce pristupujúce krajiny
13.–14. december 1996 Dublin John Bruton, Írsko Dohoda o Pakte stability a rastu
16.–17. jún 1997 Amsterdam Wim Kok, Holandsko Dohoda o Amsterdamskej zmluve podpísaná 2. októbra 1997
23.–24. marec 2000 Lisabon António Guterres, Portugalsko Diplomatické sankcie proti Rakúsku z dôvodu účasti politickej strany FPÖ vo vláde (opäť zrušená v septembri), Lisabonská stratégia pre sociálnu, ekonomickú a ekologickú obnovu do roku 2010
7.–11. december 2000 Nice Jacques Chirac, Francúzsko Dohoda o Zmluve z Nice podpísaná 26. februára 2001
15.–16. jún 2001 Göteborg Göran Persson, Švédsko prvý samit vo Švédsku sprevádzaný násilnými konfrontáciami medzi odporcami EÚ a políciou
13.–15. december 2001 Laeken Guy Verhofstadt, Belgicko Zvolaný Európsky dohovor k vypracovaniu Zmluvy o Ústave pre Európu
12.–13. december 2002 Kodaň Anders Fogh Rasmussen, Dánsko Rozhodnutie prijať desať štátov do 1. mája 2004 a podpísanie prístupových zmlúv 16. apríla 2003 v Aténach
17.–18. jún 2004 Brusel Bertie Ahern, Írsko Dohoda o Zmluve o Ústave pre Európu podpísaná 29. októbra v Ríme
16.–17. jún 2005 Brusel Jean-Claude Juncker, Luxembursko Zlyhanie finančného výhľadu na roky 2007 - 2013; Rozhodnutie o „čase na zamyslenie“ po odmietnutí ústavy EÚ v referendách vo Francúzsku a Holandsku
21.–22. jún 2007 Brusel Angela Merkel, Nemecko Dohoda o Lisabonskej zmluve podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone
7.–9. máj 2010 Brusel Herman Van Rompuy Mimoriadny samit o kríze eura, uznesenie o Európskom mechanizme pre stabilitu, „záchranný balík“ vo výške presahujúcej 750 miliárd eur
16.–17. december 2010 Brusel Herman Van Rompuy Rozhodnutie reformovať Zmluvu o fungovaní Európskej únie s úmyslom trvalého ukotvenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu
21. júl 2011 Brusel Herman Van Rompuy Osobitný samit o ďalších opatreniach proti kríze eura[8][9]
8.–9. december 2011 Brusel Herman Van Rompuy Dohoda všetkých členských štátov s výnimkou Spojeného kráľovstva o vytvorení záväzných limitov dlhu a zodpovedajúcich sankcií, podpis zmluvy o pristúpení Chorvátska k Únii
28.–29. jún 2012 Brusel Herman Van Rompuy Dohoda o balíku opatrení na podporu rastu vo výške 120 miliárd EUR a vytvorení bankovej únie ktorá je vedená ECB
18.–19. október 2012 Brusel Herman Van Rompuy Dohoda o usmerneniach pre právny rámec jednotného mechanizmu dohľadu (bankový dohľad), o ktorej chcela Rada dosiahnuť dohodu do 1. januára 2013[10]
24.–25. október 2013 Brusel Herman Van Rompuy Témami sú digitálna ekonomika, inovácie a služby (spoločný digitálny trh do roku 2015, dokončenie Európskeho výskumného priestoru); Podpora rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti v Európe a Európskej bankovej únii
19.–20. marec 2015 Brusel Donald Tusk Témami sú vytvorenie Energetickej únie, vzťahy s Ruskom a situácia na Ukrajine, príprava na samit Východného partnerstva v Rige.

Okrem toho sa má dokončiť prvá fáza európskeho semestra 2015

18.–19. február 2016 Brusel Donald Tusk Témy sú Európska migračná kríza a úsilie o zachovanie členstva Spojeného kráľovstva v EÚ
28.–29. jún 2016 Brusel Donald Tusk Medzi témy patrí okrem iného utečenecká kríza, výsledok britského referenda, pracovné miesta, rast a investície, a tiež globálna stratégia zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a spolupráca medzi a NATO[11]
20.–21. október 2016 Brusel Donald Tusk Medzi témy patrí akým spôsobom posilniť kontrolu a vonkajšie hranice EÚ a návrat do Schengenu, stav prebiehajúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode, Parížska dohoda o zmene klímy a vzťahy s Ruskom a situácia v Sýrii[12]
15. december 2016 Brusel Donald Tusk Medzi témy patrí podpora líbyjskej pobrežnej stráže, európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, spolupráca EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany, Európsky fond pre strategické investície, stratégie vnútorného trhu a energetická únia, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, podpora prebiehajúceho procesu znovuzjednotenia Cypru a Dohoda o pridružení medzi Ukrajinou a EÚ[13]
3. február 2017 Malta Donald Tusk Opatrenia na potlačenie prílivu nelegálnej migrácie a príprava na nadchádzajúce 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv[14]
8. marec 2017 Brusel Donald Tusk Témou je trojstranný spoločenský samit[15]
22.–23. jún 2017 Brusel Donald Tusk Samit bol orientovaný na bezpečnosť a obranu, zahraničné veci, zmenu podnebia, hospodárstvo, obchod a migráciu[16]
19.–20. október 2017 Brusel Donald Tusk Migrácia, obrana, vonkajšie vzťahy a digitalizácia[17]
14.–15. december 2017 Brusel Donald Tusk Obrana, „sociálne veci, vzdelávanie a kultúra“, migrácia, Jeruzalem, rokovania o brexite a samit eurozóny[18]
22.–23. marec 2018 Brusel Donald Tusk Obchod, brexit, útok v Salisbury, Turecko, západný Balkán, hospodárska a menová únia, zdaňovanie, digitálna Európa, jednotný trh, európsky semester, sociálne otázky, Parížska dohoda[19]
28.–29. jún 2018 Brusel Donald Tusk Migrácia, bezpečnosť a obrana, pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť, inovácie a digitálna Európa, dlhodobý rozpočet EÚ, vonkajšie vzťahy[20]
25. november 2018 Brusel Donald Tusk Schválenie zmluvy o vystúpení Spojeného kráľovstva[21]
30. jún–2. júl 2019 Brusel Donald Tusk Pravidelné obsadzovanie najvyšších pozícií EÚ (návrh predsedu Komisie, voľba predsedu Európskej rady, nominácia vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, nominácia prezidenta Európskej centrálnej banky)[22]
10. marec 2020 Videokonferencia Charles Michel Prvé zasadnutie Európskej rady v podobe videokonferencie po roku 2016 kvôli pandémii koronavírusu[23]
17.–21. júl 2020 Brusel Charles Michel Mimoriadne stretnutie k rozvojovému plánu EÚ na zvládnutie hospodárskej krízy v roku 2020 v dôsledku pandémie koronavírusu a diskusia o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 - 2027[24]
15.-16. október 2020 Brusel Charles Michel Pandémia koronavírusu, vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, zmena klímy, vonkajšie vzťahy - vzťahy medzi EÚ a Afrikou, južné susedstvo, Bielorusko, Turecko, Let MH17[25]

Prehľad rokovaní (samitov) Európskej rady od roku 2000 do marca 2006[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum Miesto Poznámka
23.- 24. 3. 2006 Brusel
15.-16. 12. 2005 Brusel
16.-17. 6. 2005 Brusel
22.-23. 3. 2005 Brusel
16.–17. 12. 2004 Brusel
4.–5. 11. 2004 Brusel
17.–18. 6. 2004 Brusel
12.–13. 12. 2003 Brusel
16.–17. 10. 2003 Brusel
19.–20. 6. 2003 Solún (Grécko)
16. 4. 2003 Atény neformálne zasadanie
20.–21. 3. 2003 Brusel
17. 2. 2003 Brusel mimoriadne zasadanie
12.–13. 12. 2002 Brusel
24.–25. 10. 2002 Brusel
21.–22. 6. 2002 Sevilla (Španielsko)
15.–16. 3. 2002 Barcelona (Španielsko)
14.–15. 12. 2001 Laeken (Belgicko)
19. 10. 2001 Gent (Belgicko) neformálne zasadanie
21. 9. 2001 Brusel mimoriadne zasadanie
19. 10. 2001 Gent (Belgicko) mimoriadne zasadanie
15.–16. 6. 2001 Göteborg (Švédsko)
23.–24. 3. 2001 Štokholm
7.–9. 12. 2000 Nice (Francúzsko)
13. 10. 2000 Biarritz (Francúzsko)
19.–20. 6. 2000 Santa Maria da Feira (Portugalsko)
23.–24. 3. 2000 Lisabon

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Európska rada [online]. Európska únia, [cit. 2021-09-08]. Dostupné online.
  2. Charles Michel, predseda Európskej rady [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  3. História [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  4. Európska rada [online]. Európsky parlament, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  5. Jednomyseľnosť [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  6. Kvalifikovaná väčšina [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  7. Úloha predsedu [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-25]. Dostupné online.
  8. EURO-SONDERGIPFEL, 21. JULI 2011 [online]. Európska komisia, 21.7.2011, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  9. Eine gemeinsame Antwort auf die Krise [online]. web.archive.org, [cit. 2020-10-19]. Archivované z Európska rada. Dostupné online.
  10. EU-Bankenaufsicht soll 2013 kommen [online]. archiv.bundesregierung.de, 19.10.2012, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  11. Europäischer Rat, 28./29. Juni 2016 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  12. Tagung des Europäischen Rates, 20./21. Oktober 2016 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  13. Europäischer Rat, 15. Dezember 2016 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  14. Meeting calendar [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  15. Dreigliedriger Sozialgipfel, 8. März 2017 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  16. Europäischer Rat, 22./23. Juni 2017 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  17. Tagung des Europäischen Rates, 19./20. Oktober 2017 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  18. Europäischer Rat, 14./15. Dezember 2017 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  19. Europäischer Rat, 22./23. März 2018 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  20. Europäischer Rat, 28./29. Juni 2018 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  21. Sondertagung des Europäischen Rates (Artikel 50), 25. November 2018 [online]. [Cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  22. Sondertagung des Europäischen Rates, 30. Juni 2019 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  23. Videokonferenz der Mitglieder des Europäischen Rates, 10. März 2020 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  24. Sondertagung des Europäischen Rates, 17.-21. Juli 2020 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-19]. Dostupné online.
  25. Európska rada, 15. – 16. októbra 2020 [online]. Európska rada, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.