Preskočiť na obsah

Gent

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gent
franc. Gand
angl. Ghent
(mesto)
 Gent
Gent
Symboly mesta
Gent – erb Gent – vlajka
Erb Vlajka
Zemepisné údaje
Štát Belgicko Belgicko
Región Flámsko
Spoločenstvo Flámske
Provincia Východné Flámsko
Okres Gent
Súradnice 51°03′S 3°44′V / 51,050°S 3,733°V / 51.050; 3.733Súradnice: 51°03′S 3°44′V / 51,050°S 3,733°V / 51.050; 3.733
Rozloha
– Poľnohosp. pl.
– Zastavané pl.
– Iné pl.
156,18 km² (2009)
36,69%
18,34%
44,97%
Demografické údaje (zdroj: fgov.be)
Počet obyvateľov
– Muži
– Ženy
Hustota obyvateľstva
243 366 (01/01/2010)
49,16%
50,84%
1 558 obyv./km²
Veková štruktúra
– 0 – 19 rokov
– 20 – 64 rokov
– 65 rokov a viac

18,87%
63,86%
17,27%
Cudzinci 9,10% (01/01/2008)
Ekonomika
Nezamestnanosť 14,22 % (1. 1. 2006)
Priemerný ročný príjem 13 617 €/obyv. (2003)
Poloha
Belgicko: Gent
-
Poloha mesta v provincii Východné Flámsko
Ďalšie informácie
PSČ 9000
Telefónna predvoľba 09
Oficiálny web http://www.gent.be

Gent (franc. Gand, angl. Ghent) je mesto v Belgicku. Leží na sútoku Šeldy a Leie asi 55 km západne od hlavného mesta Bruselu a je správnym centrom flámskej provincie Východné Flámsko. 1. januára 2019 malo 262.219 obyvateľov[1] a jeho rozloha je asi 156 km².

V stredoveku bol Gent významným a prosperujúcim centrom. Počtom obyvateľov bol len o niečo menší než Paríž a väčší ako napríklad Londýn. Dnes je Gent univerzitným a prístavným mestom. Gentský prístav sa rozkladá na 36 km² a vďaka kanálom má spojenie s morom.

Najstaršie dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa archeologických výskumov bolo okolie sútoku riek Šeldy a Leie osídlené už v dobe kamennej a železnej[2]. Názov mesta súvisí s jeho geografickou polohou. Pochádza totiž pravdepodobne z keltského slova „ganda“, ktoré sa dá preložiť ako „sútok riek“[2]. Niekedy okolo začiatku letopočtu sa územie ocitlo pod kontrolou Rimanov a v tej dobe na sútoku týchto riek začala vznikať osada. Rímska nadvláda skončila na začiatku 5. storočia, kedy do oblasti vpadli Frankovia a osídlili ju.

V 7. storočí do Gentu prišiel misionár sv. Amandus, bývalý šľachtic z Akvitánska, aby tu šíril kresťanstvo. Založil tam dve opátstva – opátstvo sv. Bavona (Sint-Baafsabdij) a opátstvo sv. Petra (Sint-Pietersabdij). Vďaka vytvoreniu nových cirkevných inštitúcii sa okolie Gentu stalo bezpečnou oblasťou v ktorej bol poriadok. Počet obyvateľov v okolí oboch opátstiev rástol a prichádzali aj obchodníci z cudziny. Na začiatku 9. storočia za vlády Karola Veľkého sa obe opátstva rýchlo rozvíjala a ich význam stúpol najmä potom čo bol ich spoločným predstaveným menovaný Karolov životopisec Einhard.

Sľubný vývoj však netrval dlho. V rokoch 879 – 883 do mesta vtrhli Vikingovia a vyplienili ho. Obe opátstva boli zrovnané so zemou.

Po invázii Vikingov sa stal Gent súčasťou flámskeho grófstva, ktoré patrilo k francúzskemu kráľovstvu.
Na mieste dnešného donjonu hradu Gravensteen na ľavom brehu rieky Leie bola vybudovaná drevená pevnosť. Vďaka tomu sa oblasť stala opäť bezpečnou a začali sa v nej usadzovať obyvatelia z okolia, ktorí sa koncentrovali najmä v priestore medzi Šeldou a Leie.
Kvôli nárastu počtu obyvateľov bolo treba vybudovať nové cirkevné budovy. Najvýznamnejší z nich bol kostol sv. Jána, dnešná katedrála sv. Bavona.

Počas 11.13. storočia sa Gent stal dôležitým obchodným centrom. Jeho význam spočíval najmä v produkcii kvalitného súkna na ktorého výrobe sa podieľala značná časť pracujúcich obyvateľov. Súkno sa vyvážalo do veľa zemí, napr. do Nemecka, do Francúzska, na Pyrenejský polostrov a dokonca i do oblastí severnej Afriky. Naopak do Gentu sa z cudziny dovážal rôzny spotrebný tovar, najdôležitejšou dovoznou surovinou však bola anglická vlna, ktorú bolo treba na výrobu súkna.

Spoločne s rozvojom priemyslu stúpal v Gente počet obyvateľov. Odhaduje sa, že v 13. – 15. storočí žilo v meste približne 65 000 ľudí a bolo po Paríži druhým najväčším mestom Európy na sever od Álp.

Hrad Gravensteen z roku 1180

Vďaka ekonomickému vzostupu Gentu bohatla najmä vrstva podnikateľov (pôvodných majiteľov pôdy). Takmer výlučnú ekonomickú moc v Gente malo v rukách menej než päťdesiat rodín. Flanderský gróf Filip Alsaský mal obavy, že sa tieto rodiny budú miešať do politických záležitostí a usilovať sa o osamostatnenie Gentu na flanderskom grófstve, a aby posilnil svoju kontrolu nad mestom, dal v roku 1180 prebudovať drevenú pevnosť na ľavom brehu rieky Leie na kamenný hrad zvaný Gravensteen.

Majetkové rozdiely medzi majetnou a pracujúcou vrstvou sa postupne zväčšovali a na začiatku 14. storočia sa situácia stala neúnosnou v Gente i v iných flámskych mestách, napr. v Bruggách. Okrem toho v tej dobe prišlo k zhoršeniu vzťahov s francúzskym kráľom Filipom IV., ktorý sa snažil posilniť svoju moc vo Flámsku na úkor flámskeho grófa Guya z Dampierre. 11. júla 1302 sa odohrala bitka pri Courtrai, ktorá býva označovaná ako „bitka zlatých ostrôh“. V tejto bitke bojovali obyčajní občania flámskych miest spoločne s flámskym grófom proti francúzskej armáde, pričom majetné vrstvy sa pridali na stranu Francúzska. Oproti očakávaniu bitka skončila zdrvujúcim víťazstvom flámskych občanov. Po tejto udalosti sa situácia remeselníkov v Gente zlepšila. Od tej doby boli remeselníci združení v cechoch, ktoré mali možnosť podieľať sa na politickom rozhodovaní v mestskej rade.

Socha Jacoba van Arteveldeho na Vrijdagmarkte

K ďalšej kríze prišlo počas storočnej vojny.
Flámsky gróf Ľudovít I. sa vtedy pridal na stranu Francúzska proti Anglicku. Z toho dôvodu bol prerušený dovoz anglickej vlny do Flámska, čo malo za následok obrovský nárast nezamestnanosti v Gente a ďalších flámskych mestách, ktoré boli jednostranne ekonomicky závislé na produkcii súkna.
V tejto nepriaznivej situácii sa obyvatelia Flámska búrili a vypuklo ľudové povstanie v čele ktorého stál bohatý mešťan z Gentu Jacob van Artevelde. V roku 1338 sa Artevelde ujal vlády vo Flámsku a gróf Ľudovít I. musel utiecť do Francúzska. Artevelde sa rozhodol vyriešiť krízu diplomatickou cestou a nadviazal kontakt s anglickým kráľom Eduardom III. V roku 1340 bol Eduard III. pozvaný do Gentu, kde bol verejne vyhlásený za kráľa Francúzska. Po tomto bol obnovený dovoz anglickej vlny a Jacob van Artevelde zostal vo Flámsku pri moci do roku 1345, kedy bol zavraždený.

V roku 1369 sa dcéra posledného flámskeho grófa Ľudovít II. vydala za burgundského vojvodu Filipa Smelého a v rokoch 1384 – 1477 bolo Flámsko súčasťou burgundského vojvodstva. V období burgundskej nadvlády sa v Gente objavovali snahy o osamostatnenie mesta, ale boli potlačené.
Nakoniec Gent utrpel ťažkú porážku od vojska burgundského vojvodu Filipa III. v bitke pri Gavere v roku 1453.

Po ekonomickej stránke sa však Gentu i naďalej darilo, a to i napriek tomu, že produkcia súkna už nebola tak výnosná ako predtým kvôli konkurencii výrobcov v iných mestách v Brabantsku, Holandsku a Anglicku. Hlavným zdrojom príjmov bol vtedy obchod s obilím a s vínom.

V roku 1500 sa v Gente narodil Karol V., ktorý sa neskôr stal cisárom Rímsko-nemeckej ríše a kráľom Španielska. V roku 1506 zdedil po svojom otcovi Filipovi Habsburskom územie Burgundska ku ktorému patrila i oblasť Nizozemsko vrátane Flámska.
Karol V. viedol početné vojny, ktoré bolo treba financovať, a preto v roku 1537 zaviedol v Nizozemsku vysoké dane. To však pobúrilo gentských občanov, a tak v roku 1539 vypuklo v meste povstanie.
Karol V. osobne prišiel do Gentu a povstanie tvrdo potlačil. Okrem toho na mesto uvalil prísny trest v podobe obmedzenia jeho práv a vodcovia povstania museli bosí a so slučkou okolo krku prosiť Karola V. o milosť. Odvtedy sú obyvatelia Gentu nazývaní „stropdrager“ (alebo skrátene „stropke“), čo sa dá preložiť ako „ten, kto nesie slučku“.

V druhej polovici 16. storočia prichádzalo v Gente k náboženským konfliktom medzi protestantmi a katolíkmi[3]. Protestanti ničili cirkevné budovy ako kostoly a kláštory.

V rokoch 1577 – 1584 bol Gent mestským štátom v ktorom vládli kalvinisti, v roku 1584 však španielska armáda znovu nastolila katolicizmus. Veľa ľudí, najmä protestantov, v tej dobe odišlo do emigrácie do severného Nizozemska, Nemecka, alebo Anglicka. V prvej polovici 17. storočia boli opravené, alebo znovu postavené cirkevné budovy poškodené, alebo zničené v období náboženských nepokojov.

V 18. a 19. storočí sa v meste opäť rozvíjal textilný priemysel a v rokoch 1824 – 1827 bol vybudovaný kanál spájajúci Gent s mestom Terneuzen na pobreží dnešného Holandska.
V roku 1814 bola v Gente podpísaná tzv. gentská zmluva medzi Anglickom a USA v ktorej sa obe strany dohodli na mieri po anglicko-americkej vojne.
Po belgickej revolúcii v roku 1830 vznikla v meste prvá odborová organizácia v Belgicku. Žilo tu 83 843 obyvateľov[4]

V roku 1913 sa v Gente konala svetová výstava Expo a pri tej príležitosti boli rekonštruované niektoré historické budovy, napr. hrad Gravensteen. Počas prvej i druhej svetovej vojny mesto okupovali Nemci a v septembri 1944 boli niektoré jeho časti bombardované. Od konca 2. svetovej vojny sa v Gente rozvíjajú rôzne priemyselné odvetvia.

Mestské časti

[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské časti
  • I Gent
  • II Mariakerke
  • III Drongen
  • IV Wondelgem
  • V Sint-Amandsberg
  • VI Oostakker
  • VII Desteldonk
  • VIII Mendonk
  • IX Sint-Kruis-Winkel
  • X Ledeberg
  • XI Gentbrugge
  • XII Afsnee
  • XIII Sint-Denijs-Westrem
  • XIV Zwijnaarde

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

1. júla 2005 malo mesto 231 671 obyvateľov a v okrese Gent žilo 506 596 obyvateľov. Nezamestnanosť činila 1. januára 1999 7,3 %, čo je menej než belgický priemer 9,5 %. 63 % zamestnaných pracuje v službách, 25 % v priemyslu a 12 % sú súkromníci (údaje z roku 1995). Každý deň dochádza do Gentu za prácou 35 000 ľudí.

Vývoj počtu obyvateľov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zdroj: NIS. Poznámka: údaje z rokov 1806 až 1970 vrátane sú výsledky sčítania ľudu z 31. decembra; od roku 1977 sa uvedený počet obyvateľov vzťahuje k 1. januáru.
  • 1927: pripojenie častí území obcí Desteldonk, Ertvelde, Evergem, Kluizen, Mendonk, Oostakker, Sint-Kruis-Winkel a Zelzate (+ 8 km² a 1 250 obyvateľov)
  • 1965: pripojenie obcí Desteldonk, Mendonk a Sint-Kruis-Winkel a časti území obcí Kluizen, Oostakker, Wachtebeke a Zaffelare. (+ 31,08 km² a 3 200 obyvateľov)
  • 1977: pripojenie obcí Afsnee, Drongen, Gentbrugge, Ledeberg, Mariakerke, Oostakker, Sint-Amandsberg, Sint-Denijs-Westrem, Wondelgem, Zwijnaarde; územné zmeny medzi obcami Gent (Zwijnaarde) a Merelbeke (rozšírenie Gentu: + 87,34 km² a 108 952 obyvateľov)

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je sídlom rímskokatolíckej diecézy.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-11-14]. Dostupné online. Archivované 2013-11-14 z originálu.
  2. a b History of Ghent [online]. www.gent.be, 5.5.2006, [cit. 2012-12-22]. Dostupné online. (anglický)
  3. Illustration von Frans Hogenberg von 1576: Gendt in Flandren ein große Statt, Der Spanse hauff gefatzett hat,...
  4. Cilli Kasper-Holtkotte: Im Westen Neues. Migration und ihre Folgen: Deutsche Juden als Pioniere jüdischen Lebens in Belgien, 18./19. Jahrhundert, Leiden 2003, S. 127.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gent

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gent na českej Wikipédii.