Rímsko-nemecká ríša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätá ríša rímska
Sacrum Romanum Imperium
 Stredofranská ríša
 Východofranská ríša
800/962 – 1806 Rýnsky spolok 
Rakúske cisárstvo 
Pruské kráľovstvo 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: de facto: Gott erhalte Franz den Kaiser
Geografia
Mapa štátu
Svätá ríša rímska okolo roku 1600
Hlavné mesto
Žiadne oficiálne. Krajina mala viacero cisárskych sídiel
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
26 265 000 (1786)
Štátny útvar
Vznik
2. február 800/962
Zánik
6. august 1806
Predchádzajúce štáty:
Stredofranská ríša Stredofranská ríša
Východofranská ríša Východofranská ríša
Nástupnícke štáty:
Rýnsky spolok Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo Rakúske cisárstvo
Pruské kráľovstvo Pruské kráľovstvo
Kurfirsti rímskonemeckej ríše z knihy Bildatlas der Deutschen Geschichte (Obrazový atlas nemeckých dejín) od Dr. Paula Knötela (1895)
Erby kniežat
Časť plášťa panovníka, nárys z r. 1857 J. Schönbrunner
Poloha 972 – 1032

Rímsko-nemecká ríša (nesprávne(?) Rímskonemecká ríša; v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša; hovorovo Nemecká ríša; po nemecky römisch-deutsches Reich alebo zriedkavo deutsch-römisches Reich) je moderný, umelý[1] názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Holandska a severného Talianska. Išlo o vedomé symbolické nadviazanie na Rímsku ríšu ako aj ríšu Karola Veľkého.

Jeho skutočný názov znel:

  • Rímska ríša (962 – cca 1250) – tento názov je spočiatku doložený len v tituloch niektorých cisárov (napríklad Romanorum Imperator Augustus u Otta II.), od 11. storočia je doložené používanie aj celého názvu; od 1157 je doložené aj označenie svätá ríša (po latinsky Sacrum Imperium)
  • Svätá rímska ríša (cca 1250 – 15. stor./1512/1519) – po latinsky Sacrum Romanum Imperium
  • Svätá rímska ríša nemeckého národa (15.stor./1512/1519 – 1806) – po latinsky Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicae, po nemecky Heiliges Römisches Reich Deutscher Nation; tento názov však – na rozdiel od "Svätá rímska ríša" – takmer nikdy nezahŕňal Talianske kráľovstvo (ktoré aj tak v roku 1648 ríša stratila) ani Burgundsko.

Vládcovia mali titul kráľ alebo cisár (Rímskej ríše/Svätej rímskej ríše a pod.).

Hoci sa pojem Romanum imperium (Rímska ríša) používal už vo Franskej ríši v titule Karla Veľkého (od roku 800), ktorý formálne (ale len prechodne) „obnovil“ Rímsku ríšu, Rímsko-nemecká ríša fakticky vznikla až roku 962 korunováciou Otta I. za cisára. Aj tu si treba však uvedomiť, že sám Otto nemal v pláne zakladať nejakú „ríšu“ a bol iba kráľom Nemeckého kráľovstva (resp. Východofranskej ríše), ktorý bol pápežom „povýšený“ na cisára. Súdobé vedomé a systematické chápanie Rímsko-nemeckej ríše ako zvláštneho politického celku sa objavuje vlastne až od 11. storočia.

Ríša pozostávala pôvodne územne z Nemeckého kráľovstva (Nemeckej ríše) (vrátane Čiech a Moravy, Rakúska a pod.) + Talianskeho kráľovstva + od roku 1032 Burgundska. Nemecké kráľovstvo, a o to viac Rímsko-nemecká ríša, boli až do konca svojej existencie vlastne len voľným zväzkom štátov (ktorých najmä v Nemecku bolo neúrekom) a moc vládcov bola slabá a stále klesala. Za cisára Fridricha I. Barbarossu (doložené 1157) bol doplnený prívlastok „svätá“ v názve („svätá ríša“), od roku 1254 je doložený tvar „Svätá rímska ríša“ a okolo roku 1450 (doložené 1474) sa prvýkrát vyskytuje dodatok „nemeckého národa“, ktorý sa oficiálne používal zhruba od roku 1512/1519. Roku 1648 Rímsko-nemecká ríša stratila Švajčiarsko, Nizozemsko, Alsasko a väčšinu Talianska, a stala sa už len formálnou konfederáciou vtedy asi 300 samostatných štátov. Ríša zanikla roku 1806 za napoleonských vojen po vzniku rýnskeho spolku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marie Bláhová: Staročeská kronika tak řečeného Dalimila 3. Academia, Praha 1995, p. 28.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]