Kalvinizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kalvinizmus je druh protestantizmu založený Jánom Kalvínom v období reformácie. Kalvinizmus zvíťazil najprv v Ženeve a rýchlo nadobudol celoeurópsky význam, prenikol do Francúzska (hugenoti), Škótska, Anglicka (puritáni, kongregacionalisti), Uhorska, Čiech, Nemecka a inde.

Reformovaný kostol v Komárne

Charakteristickou črtou kalvinizmu je téza o predurčenosti: ľudia sa delia na vyvolených, ktorí sú ešte pred narodením Bohom vyvolení k nebeskej blaženosti, a na zavrhnutých, ktorí sú predurčený k odsúdeniu. Všetci ľudia vo svojom prirodzenom stave smerujú k večnému odsúdeniu v pekle, ale tí, ktorých k tomu Boh, na základe jeho milosti, predurčil, uveria v Krista, a nájdu tak záchranu.

Ľudia, ponechaní vo vlastnom stave a neviere, pri poslednom súde dostanú to, čo im spravodlivo patrí a kam vo svojom živote smerovali.

Kalvinizmus mal vplyv na rozvoj moderného kapitalizmu, a tým sa vo svojom diele Protestantská etika a duch kapitalizmu (orig. Die protestantische Ethik und der „Geist“ des Kapitalismus, 1905) zaoberal sociológ Max Weber.

Päť bodov kalvinizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúcich päť bodov, ktoré sú známe aj pod anglickým akronymom TULIP (tulipán), bolo prijatých na Dordrechtskej synode v rokoch 161819. Boli koncipované ako odpoveď na päť bodov učenia arminiánov v rámci teologickej debaty o povahe Božej milosti a o predestinácii. Nepredstavujú preto súhrn celého učenia Kalvína (ktorý sa niektorým z týchto bodov vo svojich spisoch ani nevenoval) alebo kalvinizmu.

  1. úplná skazenosť (angl. total depravity) – v dôsledku prvotného hriechu sa človek stal otrokom hriechu. Má síce slobodnú vôľu, ale tá je skazená, a preto nie je schopný žiť podľa Božej vôle.
  2. nepodmienené vyvolenie (unconditional election) – Boh človeku záchranu od spravodlivého súdu nedlhuje, napriek tomu sa rozhodol mnohým, ktorých si od večnosti vybral, prejaviť milosť. To nebolo podmienené zásluhami, charakterom, preto je založené výlučne na Božej milosti.
  3. ohraničené zmierenie (limited atonement) – Kristova smrť na kríži je vykúpením za hriechy tých, nad ktorými sa Boh rozhodol zmilovať. Nevzťahuje sa rovnakým spôsobom na celé ľudstvo, ale jej vykupiteľské pôsobenie sa obmedzuje len na vyvolených.
  4. neodolateľná milosť (irresistible grace) – Božie vyvolenie prekonáva všetky vonkajšie prekážky, a vyvoleného vedie k viere, a teda k spáse tak, že tomu nemôže zabrániť ani ten vyvolený.
  5. zachovanie svätých (perseverance of saints) – Každý, kto bol raz vyvolený pre spasenie, a z Božej milosti uveril v Ježiša Krista, je možné, ale nestane sa to, aby od neho odpadol.

Reformované kalvínske cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.