Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku
Hubovo - Reformovaný kostol -a.jpg
Klasifikácia Protestantská cirkev
Denominácia Kalvinizmus
Biskup Róbert Géresi
Oblasť Slovensko
Liturgický jazyk maďarčina, slovenčina
Členovia 98 797 (SODB 2011)
Adresa Jókaiho 34
945 01 Komárno
Webstránka www.reformata.sk
Gotický reformovaný kostol v Plešivci
Klasicistiký reformovaný kostol v Komárne

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku alebo Kalvínska cirkev, skratka RKC je kresťanská protestantská cirkev, ktorej vznik sa na Slovensku datuje do roku 1567, keď sa konala jej prvá synoda v Debrecíne. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom, hlásajúcemu tzv. kalvinizmus. S ostatnými reformovanými cirkvami vyznáva dve vyznania viery, a to Heidelberský katechizmus z roku 1563 a Druhé helvétske vyznanie viery z roku 1567. Cirkev vyznáva štyri reformačné solas.

Cirkev je rozšírená prevažne v južných oblastiach Slovenska, absolútnu väčšinu jej veriacich tvoria občania maďarskej národnosti. Cirkev je organizačne rozdelená na jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi.[1] Od 1. januára 2021 je biskupom cirkvi Róbert Géresi.[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1567 – synoda v Debrecíne, kde sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom
  • 1918 – po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. RKC vytvorila tri dištrikty (Preddunajský, Predtiský a Podkarpatský), počet cirkevných zborov dosiahol 492, v začiatkoch evidovala na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi 223 168 členov.[3]
  • 1930 – Cirkev tvorili tri dištrikty, v desiatich seniorátoch sa podľa sčítania ľudu z roku 1930 k cirkvi hlásilo 216 662 veriacich.[3]
  • 1938 – pričlenenie časti Slovenska k Maďarsku, kde bola väčšina zborov; po vojne došlo k vysídleniu veriacich maďarskej národnosti do Maďarska alebo západných Čiech
  • 1948 – vláda uznáva RKC
  • 1952 – ratifikácia cirkevnej ústavy, avšak život cirkvi je brzdený ateistickým charakterom spoločnosti
  • 1989 – rozvoj života cirkvi

Viera[upraviť | upraviť zdroj]

Reformovaná cirkev verí v jedného Boha v troch osobách: Boh Otec, Syn a Duch Svätý. Cirkev vysluhuje dve sviatosti: Krst a Večeru Pánovu. Narozdiel od evanjelikov neveria v reálnu prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej, ale veria že spásonosná sila Tela a Krvi Kristovej sú v chlebe a víne prítomné. Pri Večeri Pánovej sa taktiež vysluhuje rozhrešenie. V reformovaných kostoloch nenájdeme žiadne obrazy ani sochy.

Organizácia cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Synoda zo svojich radov volí Predsedníctvo synody a Synodnú radu, ktorá sa skladá zo 7 ordinovaných a 7 laických členov.[4]

Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na ktorého čele je presbyterstvo, vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov. Senioráty sú riadené valnými zhromaždeniami na čele so seniormi a seniorálnymi kurátormi.

Historicky je RKC dvojjazyčná. Dva senioráty majú úradnú reč slovenčinu a sedem má úradnú reč maďarčinu.

Senioráty tvoriace Generálnu cirkev[5][upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislavský seniorát
  2. Komárňanský seniorát
  3. Reformovaný seniorát Barš, predtým Tekovský seniorát[1]
  4. Gemerský seniorát
  5. Západokošický seniorát, od 1. júla 2007 Abovsko-turniansky[6]
  6. Východokošický seniorát, od 1. júla 2007 Zemplínsky[6]
  7. Užský seniorát
  8. Michalovský seniorát
  9. Ondavsko-hornádsky seniorát

Štatistika[upraviť | upraviť zdroj]

Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 (v %).
Náboženské zloženie obcí Slovenskej republiky v roku 2011. Reformovaná kresťanská cirkev:
     väčšina (50-100%)
     relatívna väčšina (<50%)

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi prihlásilo 98 797 (1,83 %) obyvateľov .

Národnostné zloženie veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2011[7]

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenska, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti.

Národnosť Počet veriacich v %
slovenská 26550 26,87
maďarská 70221 71,08
rómska 1343 1,36
rusínska 14 0,01
ukrajinská 17 0,02
česká 105 0,11
nemecká 21 0,02
poľská 2 0,00
chorvátska 2 0,00
srbská 1 0,00
ruská 3 0,00
židovská 1 0,00
moravská 7 0,01
bulharská 2 0,00
ostatné 55 0,06
nezistené 453 0,46
spolu 98797 100,00

Obce s najvyšším počtom veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2001

  1. Košice – 6 286 (2,66 %)
  2. Komárno – 4 696 (12,57 %)
  3. Veľké Kapušany – 2 630 (26,95 %)
  4. Rimavská Sobota – 2 261 (9,01 %)
  5. Kráľovský Chlmec – 2 172 (27,05 %)
  6. Veľký Meder v 2 007 (22,02 %)
  7. Bratislava – 1 918 (0,45 %)
  8. Dunajská Streda – 1 841 (7,83 %)
  9. Michalovce – 1 726 (4,32 %)
  10. Levice – 1 604 (4,39 %)
  11. Tornaľa – 1 537 (18,82 %)
  12. Rožňava – 1 345 (6,98 %)
  13. Zemianska Oľča – 1 185 (45,11 %)
  14. Vlčany – 1 179 (34,74 %)
  15. Okoč – 1 082 (28,44 %)
  16. Nové Zámky – 1 040 (2,46%)
  17. Moldava nad Bodvou – 999 (10,49 %)
  18. Modrany – 942 (65,19 %)
  19. Čierna nad Tisou – 932 (20,06 %)
  20. Chotín – 925 (63,88 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2001

  1. Silická Jablonica – 88,98 % (226)
  2. Kľúčovec – 85,22 % (317)
  3. Beša – 84,13 % (318)
  4. Malý Kamenec – 80,00 % (388)
  5. Zádiel – 79,14 % (148)
  6. Ižkovce – 77,50 % (93)
  7. Malý Horeš – 77,37 % (889)
  8. Blatná Polianka – 76,84 % (136)
  9. Černochov v 76,75 % (175)
  10. Zádor – 76,24 % (77)
  11. Svätuš – 76,15 % (99)
  12. Bara – 75,30 % (253)
  13. Rašice – 73,57 % (103)
  14. Nová Vieska – 70,84 % (566)
  15. Holiare –70,05 % (297)
  16. Hubovo – 69,48 % (107)
  17. Svätuše – 69,37 % (634)
  18. Strážne – 69,25 % (482)
  19. Malé Ludince – 69,12 % (141)
  20. Rakytník – 68,91 % (164)

Vedenie cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Reformovaná cirkev na Slovensku je jedna z mála reformovaných (kalvínskych) cirkví, na ktorej čele stojí biskup.[chýba zdroj]

Zoznam biskupov RKC[upraviť | upraviť zdroj]

Sídlo kancelárie Synody a Biskupského úradu[upraviť | upraviť zdroj]

Jókaiho 34
945 01 Komárno
tel: 035/7701826

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Adresár seniorátov [online]. reformata.sk, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  2. Musíme milovať našu Cirkev, veď aj Pán Boh ju má rád [online]. reformata.sk, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.
  3. a b Stručná história Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku [online]. reformata.sk, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  4. http://www.ekumena.sk/Clenovia/rkc.htm
  5. http://www.reformata.sk/data/documents/2013/10/16/Ustava.pdf
  6. a b http://www.reformata.sk/data/documents/2013/10/16/2007-2SK.pdf
  7. https://census2011.statistics.sk/tabulky.html
  8. a b c KIS, Béla A.. Béla A. Kis: Reformovaná kresťanská cirkev na slovensku [online]. madari.sk, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.
  9. EVA ČOBEJOVÁ. V postavení dvojnásobnej menšiny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1996-12-23. Dostupné online [cit. 2021-01-25]. ISSN 1335-4418.