Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Reformovaný kostol v Komárne
Gotický reformovaný kostol v Plešivci
Náboženské zloženie obcí Slovenskej republiky v roku 2011. Reformovaná kresťanská cirkev:

██ väčšina (50-100%)

██ relatívna väčšina (<50%)

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku je protestantská cirkev, ktorej vznik sa na Slovensku datuje do roku 1567, kedy sa konala jej prvá synoda v Debrecíne. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom hlasajúceho tzv. kalvinizmus. S ostatnými reformovanými cirkvami vyznáva dve vyznania viery a to Heidelberský katechizmus z roku 1563 a Druhé helvétske vyznanie viery z roku 1567.

Štatistika[upraviť | upraviť zdroj]

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi prihlásilo 98 797 (1,83 %) obyvateľov .

Národnostné zloženie veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2011[1]

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenskej republiky, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti.

Národnosť Počet veriacich v %
slovenská 26550 26,87
maďarská 70221 71,08
rómska 1343 1,36
rusínska 14 0,01
ukrajinská 17 0,02
česká 105 0,11
nemecká 21 0,02
poľská 2 0,00
chorvátska 2 0,00
srbská 1 0,00
ruská 3 0,00
židovská 1 0,00
moravská 7 0,01
bulharská 2 0,00
ostatné 55 0,06
nezistené 453 0,46
spolu 98797 100,00

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1567 synoda v Debrecíne, kde sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom
  • 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev
  • 1938 pričlenenie časti Slovenska k Maďarsku, kde bola väčšina zborov; po vojne došlo k vysídleniu veriacich maďarskej národnosti do Maďarska alebo západných Čiech
  • 1948 vláda uznáva RKC
  • 1952 ratifikácia cirkevnej ústavy, avšak život cirkvi je brzdený ateistickým charakterom spoločnosti
  • 1989 rozvoj života cirkvi

Organizácia cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Synoda zo svojich radov volí Predsedníctvo synody a Synodnú radu, ktorá sa skladá zo 7 ordinovaných a 7 laických členov.[2]

Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na ktorého čele je presbyterstvo, ktoré je vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov. Senioráty sú riadené valnými zhromaždeniami na čele so seniormi a seniorálnymi kurátormi.

Historicky je RKC dvojjazyčná. Dva senioráty majú jednaciu reč slovenčinu a sedem má jednaciu reč maďarčinu.

Senioráty tvoriace Generálnu cirkev[3][upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislavský seniorát
  2. Komárňanský seniorát
  3. Tekovský seniorát
  4. Gemerský seniorát
  5. Západokošický seniorát od 1. júla 2007 Abovsko-turniansky[4]
  6. Východokošický seniorát od 1. júla 2007 Zemplínsky[5]
  7. Užský seniorát
  8. Michalovský seniorát
  9. Ondavsko-hornádsky seniorát

Sídlo kancelárie Synody a Biskupského úradu[upraviť | upraviť zdroj]

Jókaiho 34
94501 Komárno
tel: 035/7701826

Biskup[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mgr. László Fazekas

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]