Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Reformovaný kostol v Komárne
Gotický reformovaný kostol v Plešivci
Náboženské zloženie obcí Slovenskej republiky v roku 2011. Reformovaná kresťanská cirkev:

██ väčšina (50-100%)

██ relatívna väčšina (<50%)

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku je protestantská cirkev, ktorej vznik sa na Slovensku datuje do roku 1567, kedy sa konala jej prvá synoda v Debrecíne. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom hlasajúceho tzv. kalvinizmus. S ostatnými reformovanými cirkvami vyznáva dve vyznania viery a to Heidelberský katechizmus z roku 1563 a Druhé helvétske vyznanie viery z roku 1567.

Štatistika[upraviť | upraviť zdroj]

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi prihlásilo 98 797 (1,83 %) obyvateľov .

Národnostné zloženie veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2011[1]

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenskej republiky, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti.

Národnosť Počet veriacich v %
slovenská 26550 26,87
maďarská 70221 71,08
rómska 1343 1,36
rusínska 14 0,01
ukrajinská 17 0,02
česká 105 0,11
nemecká 21 0,02
poľská 2 0,00
chorvátska 2 0,00
srbská 1 0,00
ruská 3 0,00
židovská 1 0,00
moravská 7 0,01
bulharská 2 0,00
ostatné 55 0,06
nezistené 453 0,46
spolu 98797 100,00

Obce s najvyšším počtom veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2001

  1. Košice - 6 286 (2,66 %)
  2. Komárno - 4 696 (12,57 %)
  3. Veľké Kapušany - 2 630 (26,95 %)
  4. Rimavská Sobota - 2 261 (9,01 %)
  5. Kráľovský Chlmec - 2 172 (27,05 %)
  6. Veľký Meder - 2 007 (22,02 %)
  7. Bratislava - 1 918 (0,45 %)
  8. Dunajská Streda - 1 841 (7,83 %)
  9. Michalovce - 1 726 (4,32 %)
  10. Levice - 1 604 (4,39 %)
  11. Tornaľa - 1 537 (18,82 %)
  12. Rožňava - 1 345 (6,98 %)
  13. Zemianska Oľča - 1 185 (45,11 %)
  14. Vlčany - 1 179 (34,74 %)
  15. Okoč - 1 082 (28,44 %)
  16. Nové Zámky - 1 040 (2,46%)
  17. Moldava nad Bodvou - 999 (10,49 %)
  18. Modrany - 942 (65,19 %)
  19. Čierna nad Tisou - 932 (20,06 %)
  20. Chotín - 925 (63,88 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2001

  1. Silická Jablonica - 88,98 % (226)
  2. Kľúčovec - 85,22 % (317)
  3. Beša - 84,13 % (318)
  4. Malý Kamenec - 80,00 % (388)
  5. Zádiel - 79,14 % (148)
  6. Ižkovce - 77,50 % (93)
  7. Malý Horeš - 77,37 % (889)
  8. Blatná Polianka - 76,84 % (136)
  9. Černochov - 76,75 % (175)
  10. Zádor - 76,24 % (77)
  11. Svätuš - 76,15 % (99)
  12. Bara - 75,30 % (253)
  13. Rašice - 73,57 % (103)
  14. Nová Vieska - 70,84 % (566)
  15. Holiare - 70,05 % (297)
  16. Hubovo - 69,48 % (107)
  17. Svätuše - 69,37 % (634)
  18. Strážne - 69,25 % (482)
  19. Malé Ludince - 69,12 % (141)
  20. Rakytník - 68,91 % (164)

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1567 synoda v Debrecíne, kde sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom
  • 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev
  • 1938 pričlenenie časti Slovenska k Maďarsku, kde bola väčšina zborov; po vojne došlo k vysídleniu veriacich maďarskej národnosti do Maďarska alebo západných Čiech
  • 1948 vláda uznáva RKC
  • 1952 ratifikácia cirkevnej ústavy, avšak život cirkvi je brzdený ateistickým charakterom spoločnosti
  • 1989 rozvoj života cirkvi

Organizácia cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Synoda zo svojich radov volí Predsedníctvo synody a Synodnú radu, ktorá sa skladá zo 7 ordinovaných a 7 laických členov.[2]

Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na ktorého čele je presbyterstvo, ktoré je vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov. Senioráty sú riadené valnými zhromaždeniami na čele so seniormi a seniorálnymi kurátormi.

Historicky je RKC dvojjazyčná. Dva senioráty majú jednaciu reč slovenčinu a sedem má jednaciu reč maďarčinu.

Senioráty tvoriace Generálnu cirkev[3][upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislavský seniorát
  2. Komárňanský seniorát
  3. Tekovský seniorát
  4. Gemerský seniorát
  5. Západokošický seniorát od 1. júla 2007 Abovsko-turniansky[4]
  6. Východokošický seniorát od 1. júla 2007 Zemplínsky[5]
  7. Užský seniorát
  8. Michalovský seniorát
  9. Ondavsko-hornádsky seniorát

Sídlo kancelárie Synody a Biskupského úradu[upraviť | upraviť zdroj]

Jókaiho 34
94501 Komárno
tel: 035/7701826

Biskup[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mgr. László Fazekas

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]