Plešivec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Plešivec pozri Plešivec (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°32′52″S 20°24′18″V / 48,5478°S 20,4051°V / 48.5478; 20.4051
Plešivec
obec
Plesivec z Koniarske planiny.jpg
Reformovaný kostol a zvonica
Coa Slovakia Town Pelsőc.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Rieky Slaná, Štítnik
Nadmorská výška 218 m n. m.
Súradnice 48°32′52″S 20°24′18″V / 48,5478°S 20,4051°V / 48.5478; 20.4051
Rozloha 62,14 km² (6 214 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 277 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 36,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Starosta Iveta Šušánová[3] (MOST-HÍD)
PSČ 049 11
ŠÚJ 526096
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Plešivec Čsl.armády 1 049 11 Plešivec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 058/792 11 35
Fax 058/792 11 34
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Plešivec (Rožňava)
Webová stránka: www.plesivec.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Plešivec (maď. Pelsőc) je obec na Slovensku v okrese Rožňava.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v úzkom údolí Slanej, na sútoku s riečkou Štítnik. Z východu a severu obec ohraničujú planiny Slovenského krasu, z juhu Bodvianska pahorkatina a zo západu krajina prechádza do Rimavskej kotliny, geomorfologického podcelku Juhoslovenskej kotliny.[4]

Plešivec je významnou regionálnou dopravnou križovatkou, keďže sa tu križuje cesta I/16 (E 58) s cestou II/587 do Štítnika, resp. južným smerom do Maďarska popri jaskyni Domica. Severným okrajom obce vedie železničná trať Zvolen – Košice, z ktorej tu odbočujú lokálne trate do Muráňa a Slavošoviec.[5]

Okresné mesto leží 16 km severovýchodne, Revúca 31 km severozápadne, Rimavská Sobota 43 km juhozápadne a krajská metropola Košice je vzdialená 87 km východne.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne stredoveké mestečko bolo sídlom šľachtického rodu Bebekovcov, ktorí si tu postavili nížinný hrad a rodový kostol, gotickú stavbu s výnimočnými freskami, slúžiacu dnes Reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínom). Z hradu sa zachovala iba časť jedného z múrov, vysoká cca 6 m. Obec sa opätovne uchádza o štatút mesta, aj keď nespĺňa podmienku počtu obyvateľov nad 5 000. Zákon v prípade, že sú splnené všetky ostatné podmienky, môže udeliť výnimku, podobne ako v prípade Turian.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostoly[upraviť | upraviť zdroj]

Gotický reformovaný kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci

Dominantou obce je gotická jednoloďová stavba reformovaného kostola postavená v polovici 14. storočia s polygonálnym presbytériom. Pôvodne išlo o rodový kostol Bebekovcov, vlastníkov miestneho panstva. Začiatkom 15. storočia pristavávajú neskorogotickú kaplnku na jeho severnú stranu, čím kostol dostáva reprezentačný charakter. V polovici 14. storočia boli interiéri realizované fresky, kvalitná práca talianskych majstrov. Pri ničivých nájazdoch Turkov, konkrétne v roku 1558 bol kostol značne poškodený. K obnove došlo začiatkom 17. storočia, kedy bol už kostol kalvínsky. V tomto období je loď kostola pokrytá rovným stropom na mieste poškodenej gotickej klenby. Taktiež je vybudovaná hodnotná drevená empora s datáciou 1627. Výraznú samostatne stojacu zvonicu postavili v roku 1807 ako neskorobarokový objekt. Prvý prieskum kostola odhaľujúci jeho gotickú podobu sa uskutočnil už v roku 1861. Pri ďalšom výskume v roku 1977 boli na južnej stene presbytéria odkryté dve hosnotné fresky. V súčasnosti prebieha postupná obnova kostola, došlo k výmene strešnej krytiny na kaplnke a reštaurovaniu fresiek v interiéri.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Čsl. armády
  • Daxnerova ulica
  • Domická ulica
  • Gemerská ulica
  • Hradná ulica
  • Letná ulica
  • Okružná ulica
  • Štítnická ulica
  • Ulica 1. mája
  • Ulica pokroku
  • Vinohradná ulica
  • Železničná ulica

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
  • Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-02-09]. Dostupné online.
  5. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]