Plešivec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Plešivec pozri Plešivec (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°32′52″S 20°24′18″V / 48,5478°S 20,4051°V / 48.5478; 20.4051
Plešivec
obec
Plešivec6.jpg
Reformovaný kostol a zvonica
Coa Slovakia Town Pelsőc.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Rieky Slaná, Štítnik
Nadmorská výška 218 m n. m.
Súradnice 48°32′52″S 20°24′18″V / 48,5478°S 20,4051°V / 48.5478; 20.4051
Rozloha 62,14 km² (6 214 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 282 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 36,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Starosta Iveta Šušánová[3] (MOST-HÍD)
PSČ 049 11
ŠÚJ 526096
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Plešivec Čsl.armády 1 049 11 Plešivec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 058/792 11 35
Fax 058/792 11 34
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Plešivec (Rožňava)
Webová stránka: http://www.obecplesivec.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Plešivec (maď. Pelsőc) je obec na Slovensku v okrese Rožňava.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v úzkom údolí Slanej, na sútoku s riečkou Štítnik. Z východu a severu obec ohraničujú planiny Slovenského krasu, z juhu Bodvianska pahorkatina a zo západu krajina prechádza do Rimavskej kotliny, geomorfologického podcelku Juhoslovenskej kotliny.[4]

Plešivec je významnou regionálnou dopravnou križovatkou, keďže sa tu križuje cesta I/16 (E 58) s cestou II/587 do Štítnika, resp. južným smerom do Maďarska popri jaskyni Domica. Severným okrajom obce vedie železničná trať Zvolen – Košice, z ktorej tu odbočujú lokálne trate do Muráňa a Slavošoviec.[5]

Okresné mesto leží 16 km severovýchodne, Revúca 31 km severozápadne, Rimavská Sobota 43 km juhozápadne a krajská metropola Košice je vzdialená 87 km východne.

Zoznam ulíc[upraviť | upraviť kód]

  • Čsl. armády
  • Daxnerova ulica
  • Domická ulica
  • Gemerská ulica
  • Hradná ulica
  • Letná ulica
  • Okružná ulica
  • Štítnická ulica
  • Ulica 1. mája
  • Ulica pokroku
  • Vinohradná ulica
  • Železničná ulica

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pôvodne stredoveké mestečko bolo sídlom šľachtického rodu Bubekovcov, ktorí si tu postavili nížinný hrad a rodový kostol. Z hradu sa zachovala iba časť jedného z múrov, vysoká cca 6 m.

Po porážke Rákociho povstania v roku 1711 vyšlo nariadenie uhorského kráľa Karla III. (VI.), aby každá župa ustálila svoje sídlo približne v centre svojho územia a postavila si vlastný župný dom, kde by bol umiestnený župný archív aj žalár. Pre Gemerskú stolicu, resp. župu, bol zvolený Plešivec. S výstavbou župného domu začali v roku 1716 a prvé slávnostné zasadnutie župy sa tu konalo 3. júna 1719. Plešivec bol sídlom Gemerskej stolice v rokoch 1719-1786 a následne tiež 1790-1898. Medzi týmito rokmi a finálne v roku 1898 bolo sídlo župy v Rimavskej Sobote.[6]

V druhej polovici 19. storočia nastal v obci priemyselný rozvoj. Okrem iného bola postavená Miklóssyovská oceliareň, výrobňa elektrickej energie a nová celulózka, prvý paierenský závod v Uhrosku. Taktiež Manó Huppert otvoril magnezitku a vznikla tiež továreň na výrobu palíc, klincov a náradia. O kultúrnu obrodu v obci sa staral novovzniknutý Gemersko-maďarský vzdelávací spolok.[7] Medzi rokmi 1891-1893 sa na podnet hlavného župana Ladislava Hámosa a krajinského poslanca Gejzu Kubínyiho postavila železničná trať Plešivec – Muráň cez Revúcu, ktorá je prevádzkyschopná, no na ktorej je od roku 2011 pozastavená osobná preprava.[7]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Reformovaný kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytériom, bočnou rodovou kaplnkou Bubekovcov, bez veže, z prvej polovice 14. storočia. Kostol spolu s vedľa stojacou barokovo-klasicistickou zvonicou je dominanta obce, nachádza sa v jej centrálne polohe, uprostred námestia. Kostol, pôvodne zasvätený sv. Jurajovi, ako rodový vybudoval mocný rod Bubekovcov z Plešivca, ktorým patrila veľká časť stredovekého Gemera. V polovici 14. storočia boli v interiéri realizované fresky, kvalitná práca talianskych majstrov. Začiatkom 15. storočia bola pristavaná neskorogotická rodová kaplnka na jeho severnej strane. Pri ničivých nájazdoch Turkov, konkrétne v roku 1558 bol kostol značne poškodený. K obnove došlo začiatkom 17. storočia, kedy bol už kostol reformovaný.[8] V tomto období bola loď kostola pokrytá rovným stropom na mieste poškodenej gotickej klenby. Taktiež je vybudovaná hodnotná drevená empora s datáciou 1629. Prvý prieskum kostola odhaľujúci jeho gotickú podobu sa uskutočnil už v roku 1861. Pri ďalšom výskume v roku 1977 boli na južnej stene presbytéria odkryté prvé dve fresky.[9] V súčasnosti prebieha postupná obnova kostola, došlo k výmene strešnej krytiny a reštaurovaniu fresiek v interiéri a rekonštrukcii gotických okien s kružbami v presbytériu. Fasády kostola sú členené opornými pilermi a oknami s kamennými osteniami a lomeným oblúkom. Výrazná samostatne stojaca zvonica bola postavená v roku 1807, je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Rezonančné otvory so šambránami sú polkruhovo ukončené, v poliach medzi oknami sa nachádzajú dekoratívne kazety s festónmi.
  • Plešivecký hrad, zvyšky nížinného vodného hradu vybudovaného Dominikom Bubekom na prelome 13. a 14. storočia. V roku 1558 pri vpáde Turkov vyhorel. Majiteľ hradu Juraj Bubek sa po tejto udalosti Turkom vzdal a stal sa ich spojencom. V roku 1567 bol Maximiliánom II. za toto spojenectvo potrestaný, jeho hrad bol vojskom generála Lazara Schwendiho zbúraný. Do súčasnosti sa dochoval iba jeden úsek nárožia kamenného múru v dĺžke asi 10 m, ktorý sa nachádza v jednej zo súkromných záhrad.[10]
  • Bývalý stoličný dom, dvojposchodová trojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1716-1719. Začiatkom 19. storočia prešiel klasicistickou úpravou, pri ktorej bol objekt prefasádovaný. Interiéry sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami, krížovou a pruskou klenbou. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom, ukončený trouholníkovým štítom s tympanónom. Pravé krídlo budovy bolo v prvej polovici 20. storočia necitlivo prefasádované.[11]

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

  • Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
  • Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Partnerské obce[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-02-09]. Dostupné online.
  5. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  6. KARDOS, László. História Župného domu v Plešivci [online]. Plešivec : Obecný úrad Plešivec, [cit. 2019-05-24]. Dostupné online.
  7. a b KOVÁCS, Gazda Gyula. História obce [online]. Plešivec : Obecný úrad Plešivec, [cit. 2019-05-24]. Dostupné online.
  8. Plešivec, kostol ref. cirkvi [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
  9. Plešivec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  10. Plešivec [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Plešivec - Župný dom [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]