Štítnik (okres Rožňava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°39′28″S 20°21′54″V / 48,6577°S 20,3651°V / 48.6577; 20.3651
Štítnik
obec
Štítnik9.jpg
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Nadmorská výška 284 m n. m.
Súradnice 48°39′28″S 20°21′54″V / 48,6577°S 20,3651°V / 48.6577; 20.3651
Rozloha 34,54 km² (3 454 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 550 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 44,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Starosta Ladislav Belányi[3] (KDH)
PSČ 049 32
ŠÚJ 526312
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Štítnik Nám. 1. mája 167 049 32 S
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Štítnik
Webová stránka: www.stitnik.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Štítnik je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Dominantou obce je monumentálny gotický evanjelický kostol.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza 14 km od okresného mesta Rožňava.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Družstevná, Jarková, Jelšavská, Lesná, Malá maša, Mierová, Mlynská, Nová, Ochtinská, Rožňavská, Školská, Teplická, Tichá, Veľká Maša, Záhradná.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou preteká riečka s rovnomenným názvom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243 v listine kráľa Bela IV. Ákošovcom – Filipovi a Detrichovi Bebekovcom. Dejinné podklady dokladajú vznik osídlenia ešte skôr a počiatky siahajú až do staršieho stredoveku – v 12. storočí patril kráľovským zbrojnošom, ktorí vlastnili Gemerský hrad. V spomínanej donačnej listine sa ako vôbec prvý v Uhorsku spomína Ditrichov hámor na železo.

Názov obce je odvodený buď z mena výrobcov štítov, alebo súvisí s označením uhliarskych milierov. Teda to potvrdzuje skutočnosť, že miestni obyvatelia sa od začiatku venovali ťažbe nerastov, najmä železnej rudy, ktorú aj spracovávali, ale aj medi, pričom natrafili aj na ložiská zlata. Historické dokumenty a okolnosti zaraďujú Štítnik medzi prvé miesta, v ktorých sa začala spracovávať železná ruda a rozvíjalo sa hutníctvo na Slovensku, ale aj v bývalom Uhorsku.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Štítnik je okrem množstva hodnotných národných kultúrnych pamiatok výnimočný dochovaným historickým urbanizmom, ktorý sa v mestečku formoval od stredoveku okolo centrálneho námestia, ktorému dominuje stredoveký evanjelický kostol. Vďaka týmto hodnotám tu bola v roku 1991 vyhlásená pamiatková zóna.[4]

  • Evanjelický kostol, trojloďová gotická bazilika s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo 14. storočia. Stojí na mieste staršej románskej stavby z 13. storočia. Ide o reprezentatívny rodový kostol miestneho rodu Štítnických-Četnekiovcov. V interiéri sa nachádzajú rozsiahle plochy pokryté stredovekou freskovou výmaľbou, najstaršie sú z poslednej tretiny 14. storočia, mladšie z konca 15. a začiatku 16. storočia. Ide o vôbec najrozsiahlejší súbor stredovekej nástennej maľby na Slovensku. Nachádza sa tu hodnotné zariadenie, je tu zastúpená gotika, renesancia aj barok. Krstiteľnica je gotická bronzová z roku 1454. Oltár je renesančný s manieristickým obrazom narodenia Krista z roku 1636 (autorstvo oltárnych obrazov je pripisované Hansovi von Aachenovi, dvornému maliarovi cisára Rudolfa II.). Pri oltári je umiestnené gotické vyrezávané stallum zo začiatku 16. storočia. V kostole sa nachádzajú dva organy, menší je umiestnený na chóre a pochádza z roku 1492, patrí teda medzi najstaršie na Slovensku; väčší dolný barokový organ je z roku 1776. Nachádzajú sa tu aj početné funerálne pamiatky, stredoveké epitafy Četnekiovcov a renesančné mortuáriá.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a osteniami. Nárožia majú kamenné kvádrovanie. Na južnej fasáde sa nachádza freska zobrazujúca sv. Krištofa. Veža je ukončená drevenou ochodzou a barokovou šindľovou helmicou s laternou.
  • Vodný hrad, stredoveká stavba, z ktorej sa dochovali dve bašty opevnenia zo 16. storočia.[6] Vznikol v období okolo roku 1432. Hrad patril miestnemu rodu Štítnických. Do roku 1594 patril Bubekovcom, neskôr do roku 1666 Bakošovcom. Na začiatku 19. storočia tu byl vybudovaný klasicistický kaštieľ, jednopodlažná dvojtraktová bloková stavba.[7] Fasáde dominuje rizalit členený pilastrami a pásovaním. Okná majú jednoduché šambrány.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Júdu Tadeáša, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1749-1753.[8] Kostol vznikol z poverenia Márie Terézie v tej dobe čisto evanjelickom mestečku. Úpravami prešiel v roku 1896. Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia s nikami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkm a zvonovitou šindľovou helmicou s laternou.
  • Šebekovská kúria, jednopodlažná dvojtraktová rokoková stavba na pôdoryse písmena L z roku 1783. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V tympanóne sa nachádzajú zvyšky aliančného erbu s rokokovou ornamentikou. V rizalie sa nacháduzajú polkruovo ukončené okná s nadokennými rímsami a rokokovými mrežami. Pôvodne mal objekt manzardovú strechu.[9]
  • Radnica, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba zo 16. storočia. Upravovaná bola v 18. a 19. storočí.[10] Súčasná fasáda je klasicistická, parter je členený pásovaním, poschodie je päťosové, členené pilastrami. Okná majú trojuholníkové alebo polktuhové frontóny. Korunná rímsa má dekoratívny vlys.
  • Sontágovská kúria, dvojpodlažná neskorobaroková stavba z 80. rokov 18. storočia.[11] Priečelie objektu je päťosové, členené rizalitom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Parter je dekorovaný kvádrovaním, vstup je riešený ako jednoosový portikus so stĺpmi s kompozitnými hlavicami. Poschodie rizalitu má polkruhovo ukončené okná a členenie pilastrami.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Immaculata, morový stĺp, barokové súsošie z roku 1754. Bol postavený na pamäť morovej epidémie z rokov 1709-1710. Skladá sa zo štvorcového podstavca s nárožnými volútami so sochami anjelov svetlonosov, stĺpu s mračnami a vrcholovej sochy Immaculaty s anjelmi. Súčasný stĺp je kópiou z roku 2005.[12]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Má dlhodobú tradíciu, bola tu prvá latinská škola v regióne. V 18. storočí tu bol založený vôbec prvý učiteľský spolok v Uhorku. Od roku 1792 v Štítniku pôsobila Čitateľká spoločnosť (Societas lectoria). V roku 1903 bola postavená mešťanská škola na Jelšavskej ulici. V obci sa nachádza materská škola, základná škola vybudovaná v roku 1966 a dodnes vychováva asi 350 žiakov, celý komplex je tvorený 4 pavilónmi, telocvičnou, jedálňou, SOU poľnohospodárske v priestoroch vodného hradu existuje od roku 1954.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Pamiatková zóna Štítnik [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Štítnik, ev. a. v. kostol [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Štítnik - Šebekova kúria [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Štítnik - Mariánsky stĺp [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]