Bubekovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bubekovci
Coa Family Bebek.svg
erb rodu Bubekovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo
Materská dynastiaÁkošovci
Titulyhlavný kapitán, krajinský sudca, župan, taverník, hlavný pokladník, hlavný povozník
ZakladateľDomokos Bubek
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Rok zániku dynastie1567 rod vymrel po meči
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastieBubekovci z Plešivca, Štítnickí

Bubekovci (staršie: Bebekovci; základný tvar: Bubek, zapisovaný aj Bebek, maď. Bebek) sú uhorský šľachtický rod, ktorého história je bezprostredne spätá s územím dnešného Slovenska.

Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršiu zmienku o tomto rode zaznamenávame v roku 1243, keď kráľ Belo IV. po Mongolskom vpáde daroval Detrikovi a jeho bratovi Filipovi územia na hornom Gemeri. Slovenskí aj maďarskí historici týchto súrodencov zaraďujú do rodu Ákošovcov.

V roku 1318 si potomkovia Detrika a Filipa Bubekovcov rozdelili zdedený majetok. Rod sa postupne rozdelil na dve vetvy – na Bubekovcov z Plešivca a na Pánov zo Štítnika – Štítnikovcov (Štítnických).

Plešivec sa stal vlastníctvom Dominika Bubeka, ktorý sa rozhodol postaviť tu hrad. Spolu s hradom postavil aj nový rodový kostol sv. Juraja, prvý raz spomínaný v roku 1314. Začiatkom 15. storočia bola k severnej stene kostola pristavaná neskorogotická pohrebná kaplnka. Je v nej však pochovaný len Ladislav Bubek, ktorý zomrel na začiatku 15. storočia.[1]

V 13. storočí začali Bubekovci stavbu hradu Krásna Hôrka, kde vládli s krátkou prestávkou, keď patril Mariášiovcom, až do roku 1566.[2] Po tom ako sa dostali do sporu s cisárom bol hrad Plešivec zničený a Krásnu Hôrku rodu odobrali. Juraj Bubek sa utiahol do Sedmohradska, kde v roku 1567 bez potomkov umrel, čím po meči vymrel celý rod Bubekovcov.[3]

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[4][5]

Bubekovci z Plešivca[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dominik Bubek (†1330), zakladateľ vetvy Bubekovcov z Plešivca
  • Štefan Bubek (*1330 – †1369), syn Dominika Bubeka
  • Dominik Bubek (†1374), syn Dominika Bubeka
  • Mikuláš Bubek (*1336 – †1400), syn Dominika Bubeka
  • František Bubek (*1397/1401), bán Mačvy, syn Jána Bubeka
  • František III. Bubek (?), hlavný kapitán Horného Uhorska
  • Ladislav Bubek (1403/1404), palatín
  • Ladislav Bubek (†1441), župan abovskej župy, taverník, hlavný pokladník
  • Ján Bubek (†1423), hlavný povozník, hlavný pokladník
  • Imrich Bubek (*1446/1448), sedmohradský vojvoda,
  • Jakub Bubek (?), syn Juraja Bubeka, vnuk Juraja Bubeka a brat Imricha Bubeka, prepošt
  • František Bubek (†1556), sedmohradský vojvoda
  • Juraj Bubek (†1567), syn Františka Bubeka, hlavný kapitán, posledný mužský člen rodu Bubekovcov

Vetva pánov zo Štítnika (Štítnickí)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Juraj Bubek (*1330 – †1389), hlavný pokladník, syn Dominika Bubeka
  • Ditrich Bubek (*14. storočie – 1404), palatín, syn Juraja Bubeka
  • Imrich Bubek (†1395), krajinský sudca, sedmohradský vojvoda, chorvátsko dalmátsky bán, slavónsky bán, syn Juraja Bubeka
  • Mikuláš Bubek (?), hlavný pokladník, syn Ditricha Bubeka
  • Imrich Bubek (†1405), rytier rádu Johanitov, nepriateľ Žigmunda Luxemburského, chorvátsky bán ho uväznil a posla do väzenia uhorského proti kráľa Ladislava I. Neapolského
  • Peter Bubek (*1423/1426), župan Sikulskej oblasti, syn Ditricha Bubeka
  • Andrej Bubek (?), hlavný povozník, krajinský sudca, syn Imricha Bubeka

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Stretávame sa s dvomi formami zápisu mena rodu: Bubek a Bebek. V slovenskom prostredí sú dnes používané obe formy, ale forma Bebek je rozšírnejšia, v maďarskom prostredí sa dnes používa takmer výlučne forma Bebek. Dá sa však predpokladať, že forma Bubek je staršia, v stredovekých prameňoch sa stretávame najmä s ňou. Tento zápis je použitý vo väčšine stredovekých listín, aj na náhrobku Juraja Bubeka (vznikol okolo roku 1390) a na náhrobku Ladislava Bubeka z roku 1401.[6]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Csergheöa v červenom štíte zo strieborného tlapovitého kríža vyrastá šesť čiernych pštrosích pier. Na vedrovitej dopredu hľadiacej prilbe je červeno odetá korunovaná panna s bielym golierom, okolo hlavy sú dve sklonené prehnuté privrátené strieborné ryby. Prikrývadlá sú strieborno-červené. Takýto erb sa nachádza aj na náhrobku Juraja Be(u)bek z roku 1371. († hic. Iacet. georgius. bubek magr. tavern. regal qui fecit extruere ecclesiam b(ea)te virgin fratribus heremitis ord st pau lipi heremite an do MIIILXXI.). Ladislavov náhrobok z roku 1401 je takmer identický, rozdielom je len to že z kríža v štíte vyrastá iba jedno pštrosie pero a prilba je už prirodzene vtáčia (uzavretá). Pečate sú vo väčšine s menšími odlišnosťami. Na štítovej pečati Petra z roku 1549 je v štíte na pažiti obrátený tlapovitý kríž, z ktorého vyrastá 6 pštrosích pier. Dolné rameno je preložené ružou. Nad perami sú iniciály P.B. Pečať Imricha z roku 1530 má tiež obrátený kríž, z ktorého vyrastá osem pier. Nad perami sú iniciály B:E. Na najmladšej pečati Juraja z roku 1560 v štíte na trojvrší z tlapovitého dvojkríža vyrastajú štyri pštrosie perá. Klenotom je vyrastajúca panna s rukami vbok, vedľa sú iniciály G – B.[7]

Majetky a donátorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Centrom Bubekovského panstva bol Plešivec, kde postavili vodný hrad a rodový kostol. Medzi ich ďalšie majetky patrili Kameňany[8] a Rákošský hrad. Bubekovci začali tiež s výstavbou hradu Krásna Hôrka a boli jeho dlhoročnými vlastníkmi. Okrem toho iniciovali založenie pavlínskeho kláštora v Gombaseku, a podporovali jeho fungovanie.

Rodový kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci.

Rodový kostol Bubekovcov vybudoval na začiatku 14. storočia pravdepodobne Dominik Bubek na mieste staršej sakrálnej stavby, v blízkosti rodového sídla. Išlo o reprezentatívnu dvojloďovú gotickú stavbu s polygonálnym ukončením presbytéria zasvätenú svätému Jurajovi. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1314. Z roku 1349 je záznam o žiadosti Juraja Bubeka pápežovi, aby mohol v kostole vyberať stodňové odpustky pre veriacich navštevujúcich kostol počas sviatkov, ktoré hodlá využiť na jeho dostavbu. V 14. storočí bol kostol doplnený o mimoriadne kvalitnú freskovú výmaľbu, dielo pravdepodobne talianskych majstrov. Pôvodne mal kostol približne dvojnásobnú dĺžku, no v roku 1558 po vyplienení Turkami stavba čiastočne zanikla, obnovená bola reformovanými veriacimi v dnešnej asi polovičnej dĺžke.[9]

Začiatkom 15. storočia bola pri kostole vybudovaná neskorogotická pohrebná kaplnka Bubekovcov, inšpirovaná pravdepodobne spišskými pohrebnými kaplnkami Zápoľských (Spišský Štvrtok). Do kaplnky sa vstupuje z lode kostola monumentálnym portálom, ktorý je pripisovaný stavebnej hute pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Na začiatku 20. storočia bol pod kazateľnicou objavený epitaf Ladislava Bubeka z ružového mramoru datovaný do roku 1401. Epitaf bol sekundárne použitý ako stavebný materiál pri prestavbe kostola v 17. storočí. Pri obnove bol novo osadený do severnej steny bubekovskej kaplnky.[10]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • TIHÁNYOVÁ, Monika. Bubekovci z Plešivca. Úspechy a pády jedného rodu v politike a umení. O. Z. Georgius Bubek, 2017, 152 s., ISBN 978-80-972888-0-8.
  • TIHÁNYOVÁ, Monika. Páni zo Štítnika. Putovanie kultúrnymi a hospodárskymi dejinami horného Gemera. O. Z. Georgius Bubek, 2020, 240 s.
  • BUBEK z Plešivca. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 17.
  • BEBEK z Plešivca. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 14.
  • PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 40, 41.

Média[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ovčiar Bebek (1979) je pôvodná televízna inscenácia z cyklu Na vysokej skale (1979).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Plešivec, kostol ref. cirkvi – Gotická cesta [online]. [Cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  2. KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE | Oficiálne stránky obce [online]. www.obeckrasnohorskepodhradie.sk, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  3. SLOVAGO.SK. Hrad Plešivec - Slovago.sk [online]. www.slovago.sk, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  4. MARKÓ, László. A magyar állam főméltóságai. [s.l.] : Magyar Könyvklub, 2000. ISBN 963-14-0582-6. S. 226.
  5. Bebek - Lexikon :: [online]. www.kislexikon.hu, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online. (po maďarsky)
  6. TIHÁNYIOVÁ, Monika. Bubekovci z Plešivca. Úspechy a pády jedného rodu v politike a umení.. [s.l.] : [s.n.]. S. 137.
  7. PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 40,41..
  8. Kameňany, ev. a. v. kostol – Gotická cesta [online]. [Cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  9. Plešivec, kostol ref. cirkvi [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
  10. Plešivec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]