Kostol svätého Ladislava (Spišský Štvrtok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°00′09″S 20°27′47″V / 49,002595°S 20,462943°V / 49.002595; 20.462943
Kostol svätého Ladislava
minoritný
farský
Spišský Štvrtok, Kostol sv. Ladislava.JPG
Patrocínium: sv. Ladislav
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
Obec Spišský Štvrtok
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Východná
 - diecéza Spišká
 - dekanát Levoča
 - farnosť Spišský Štvrtok
Súradnice 49°00′09″S 20°27′47″V / 49,002595°S 20,462943°V / 49.002595; 20.462943
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
Štýl gotika
Výstavba  
 - dokončenie koniec 12. storočia
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 704-817/2
 - dátum zápisu 15. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of Saint Ladislaus in Spišský Štvrtok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Ladislava je kostol v obci Spišský Štvrtok.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Je to katolícky, minoritský, kláštorný a gotický kostol s románskymi prvkami z 13. storočia, zbarokizovaný v roku 1693 a 1747. K južnej strane lode bola pribudovaná kaplnka Zápoľskovcov.

Kostol bol reštaurovaný podľa návrhu architekta L. Steinhausza v roku 18991901.

Je jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria. Na severnej strane je pristavaná sakristia a predstavaná veža. Štvorcové presbytérium a sakristia sú preklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď valenou klenbou s lunetami. Fasády kostola sú hladké, veža v hornej časti má združené románske okná a je zakončená pseudogotickým ihlancom so štyrmi štíhlymi vežičkami z doby regotizácie z konca 19. storočia.

Interiér[upraviť | upraviť kód]

Hlavný oltár sv. Ladislava je barokový z roku 1704, ambitový so stĺpovou a pilastrovou architektúrou, redukovaný nadstavcom a sochami, obrazom a akantovou ornamentikou (postranné dvere s obrazmi štyroch evanjelistov sú novšie).

Bočné oltáre, pendanty, sú barokové z prvej polovice 18. stor., nadstavcového typu so stĺpcovou architektúrou, uprostred sú obrazy nad sebou. Po stranách ústredného obrazu sú barokové plastiky. Pod chórom je oltár Ukrižovania, barokový z druhej polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková, z polovice 18. storočia, podstavec tvorí karyatída, socha anjela. Po obvode rečnišťa sú točité stĺpiky a sochy štyroch evanjelistov, na baldachýne volúty so sochami anjelov, na zábradlí schodišťa vo výplniach akantové ornamenty. Krstiteľnica je ranogotická, kamenná, z čias stavby kostola, t. j. z 13. storočia. Na čelnej stene lode nad triumfálnym oblúkom je socha Immaculaty v glorii. Socha je baroková, zo začiatku 18. storočia. V kostole je ďalej socha Panny Márie, rustikálna, baroková, z konca 18. storočia.

Lavice sú rokokové, na bočniciach s rokajovou ornamentikou z 18. storočia. V sakristii je barokový relikviár (pozlátené striebro s ružicovou ornamentikou z polovice 18. storočia), barokový krucifix (polychrómovaná drevorezba zo začiatku 18. storočia), barokový reliéf Ježiša pod krížom z polovice 18. storočia, baroková socha sv. Jána evanjelistu (z Kalvárie; polychrómovaná drevorezba z polovice 18. storočia).

Z pôvodného zariadenia kostola sa gotický krídlový oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z čias okolo roku 1490 nachádza od roku 1806 v katolíckom kostole v Turanoch.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-03-16]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]