Kostol svätého Jozefa (Prešov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°59′47″S 21°14′39″V / 48,996423°S 21,244171°V / 48.996423; 21.244171
Františkánsky Kostol sv. Jozefa
Františkánsky kostol
rehoľný kostol
Svätoplukova Prešov 19 Slovakia.jpg
Pohľad na kostol z Kmeťovho stromoradia (2019)
Patrocínium: Jozef Nazaretský
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Mesto Prešov
Mestská časť Staré mesto
Historický región Šariš
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka
 - provincia Východná provincia
 - arcidiecéza Košická arcidiecéza
 - dekanát Prešov-mesto
 - rehoľná spoločnosť františkáni (OFM)
Adresa Františkánsky Kostol
sv. Jozefa
Františkánske nám. 1
080 01 Prešov
 - súradnice 48°59′47″S 21°14′39″V / 48,996423°S 21,244171°V / 48.996423; 21.244171
Dĺžka 40 m
Šírka 18 m
Výška
 - hlavnej lode 13 m
 - najvyššej veže 30 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 2
 - počet relikvií 458
Štýly raný barok, pred rekonštrukciou gotika
Výstavba  
 - dokončenie 1380
 - rekonštrukcia 1671
1709 – 1718
1732 – 1735
po 1872[pozn 1]
1907+
1984 – 1991[pozn 2]
Dátum  
 - posvätenia 1380 (pôvodný)
1735 (obnovený)
Správa br. Juraj Mihály, OFM
Vlastník Rehoľa menších bratov Františkánov
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 2258/2
 - dátum zápisu 17. apríl 1963
Autor oltára František Strecius
(pôvodný)
Konrád Švestka
(nástenná maľba)
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: St. Joseph Church Prešov
Webová stránka: www.frantiskani.sk/presov/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Františkánsky Kostol svätého Jozefa (ľudovo Františkánsky kostol) je slovenský ranobarokový rímskokatolícky kláštorný kostol v Prešove z konca 14. storočia.

Je vo vlastníctve Rádu menších bratov, jeho súčasný rektor je od 1. augusta 2019 br. Juraj Andrej Mihály, OFM.[2] Kostol ako taký patrí pod Farnosť svätého Mikuláša, ktorej farár je zároveň aj dekanom dekanátu Prešov-mesto v Košickej arcidiecéze.

Ide o v súčasnosti jediný dvojvežový františkánsky kostol na Slovensku.[3]

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Kostol sa nachádza v južnej časti Slovenskej ulice, najstaršej ulice v Prešove, na námestí, ktoré v súčasnosti nesie názov Františkánske námestie. Na kostol je zo severnej strany napojená budova kláštora, zo západu sa tiahne Svätoplukova ulica, ktorá spája kostol s Hlavnou ulicou, na juhu stojí evanejlická a.v. fara, na juhovýchode sa rozkladá Záhrada umenia (v minulosti mestské kúpalisko) a na východe stoja tzv. Františkánske schody, ktoré sa napájajú na Kmeťovo stromoradie.

História[upraviť | upraviť kód]

História kostola[upraviť | upraviť kód]

História františkánov v Prešove[upraviť | upraviť kód]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Exteriér[upraviť | upraviť kód]

Františkánske námestie[upraviť | upraviť kód]

Pri západnej strane kostola sa rozlieha Františkánske námestie, po ktorého obvode rastú majestátne pagaštany. Tieto v lete poskytujú príjemný tieň, na jeseň radosť deťom zo zbierania spadnutých plodov a v zime na nich svieti dekoračné osvetlenie.

Z námestia sa dá priamo dostať na Slovenskú ulicu, Konštantínovu ulicu, Svätoplukovu ulicu a ulicu Hurbanistov.[12]

Súsošie svätého Róchusa[upraviť | upraviť kód]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Súsošie svätého Róchusa

Pred vstupom do kostola sa na námestí týči niekoľko metrov vysoké súsošie, ktorého hlavná socha je socha svätého Róchusa, protimorového patróna.

Dali ho postaviť v roku 1730 františkánski mnísi. Autorom pieskovcového súsošia je Šimon Grimming, ktorý vytvoril v roku 1734 pre františkánsky kostol aj štyri pieskovcové plastiky svätcov - Róchusa, Floriána, Františka a Antona. Pieskovcové súsošie sv. Róchusa bolo roku 1733 umiestnené na voľnom priestranstve pred kostolom. Úplne bolo dokončené až v roku 1795. Ďalšia renovácia súsošia sa uskutočnila v roku 1843.

V súčasnosti sú originály sôch v uložené v depozitári, vo veži konkatedrály svätého Mikuláša, a pred Františkánskym kostolom sú ich verné kópie.

Súsošie je vedené ako Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 2258/3. Za kultúrnu pamiatku bolo vyhlásené 4. marca 1977.[13]

Priečelie chrámu[upraviť | upraviť kód]

Rímsa nad vstupom

Barokové priečelie zdobí štuková ornamentika a štyri pieskovcové sochy zobrazujúce svätých Róchusa s malým psíkom, ako prstom ukazuje na morovú ranu na svojej nohe, Františka, Floriána hasiac oheň a Antona. Autorom sôch je košický mešťan Šimon Griming. Kópie vytvoril v roku 1987 majster Ladislav Rezek z Hoříc. Originály sú uložené vo veži konkatedrály svätého Mikuláša.

Na pravej strane z čelného pohľadu je umiestnený kríž. Vstupný portál na prízemí, lemovaný piliermi vystupujúcimi zo steny, je zakončený prelomeným trojuholníkovým štítom, v strede s erbom v barokovom ornamente. Nad ním je štíhle trojité polkruhovo zakončené okno, ktoré od trojice menších okien v hornej časti priečelia oddeľuje masívna rímsa.[5]

Na priečelí sú od roku 1947 obrazy – sgrafitá – zobrazujúce Najsvätejšiu Trojicu a Svätú Rodinu, ich autorom je Mikuláš Jordán, ktorý tým nahradil staršie obrazy na ten istý námet[3]

Veže[upraviť | upraviť kód]

Pri vonkajšom pohľade na kostol dominujú dve 30-metrové[9] veže – severná je zvonica. Na ich vrchoch sú umiestnené dvojramenné, tzv. kardinálske kríže. Uprostred veží na vrchole je umiestnený františkánsky znak.

Zvony[upraviť | upraviť kód]

V severnej veži sa nachádzajú zvony z roku 1925 od firmy Buchner z Košíc.[3]

  • Najväčší zvon má priemer 122 cm a nápis: „JESUS, MARIA, JOSEPH ADSTATE NOBIS IN MORTIS HORA,“ čo v preklade znamená: „Ježiš, Mária, Jozef, stoje pri nás v hodine smrti“[3]
  • Druhý zvon má priemer 83 cm a nápis: „S. FRANCISCE ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená: „Sv. František, oroduj za nás[3]
  • Tretí zvon má priemer 70 cm a nápis: „S. ANTONI DI PADVA ORA PRO NOBIS,“ čo v preklade znamená „Sv. Anton Paduánsky, oroduj za nás[3]
  • Štvrtý zvon, umieráčik, má priemer 50 cm a je na ňom kríž[3]

Interiér[upraviť | upraviť kód]

Františkánsky Kostol svätého Jozefa je jednoloďovým kostolom s šiestimi pribudovanými kaplnkami po stranách.

Dĺžka lode je 40 metrov, široká je 18 metrov a jej vnútorná výška dosahuje 13 metrov.[9][3]

Oltáre[upraviť | upraviť kód]

Hlavný oltár[upraviť | upraviť kód]
Kostolu dominuje nástenná maľba
Detailný záber na tabernákulum strážené sochami anjelov

Oltárnemu priestoru dominuje iluzívna nástenná olejomaľba, ktorá bola vytvorená 1872 františkánom Konrádom Švestkom z Kroměříža.[3] Maľba zobrazuje pôvodný oltár od Františka Streciusa z roku 1732, ktorý však 21. decembra 1870 ľahol popolom. Na pôvodnom oltári bolo umiestnených až 42 plastík uprostred ktorých bol 12-ročný Ježiš, Panna Mária a svätý Jozef, ktorému je kostol zasvätený[3]

Súčasťou výzdoby oltára je majestátny obraz Svätej Rodiny od Konráda Švestku, ktorý je najväčším skarálnym obrazom v Prešove.[9] Nad ústredným obrazom držia dvaja anjeli štít s nápisom:

Flamis interne combusta 21. dec. 1870

To v preklade znamená: „Plameňom zhubným zničený 21. dec. 1870.“ Pod touto informáciou sú uvedené roky rekonštrukcií, a síce: 1872, 1907, 1947, 1992.

Po bokoch oltárneho obrazu sú na pravo z pohľadu ľudu svätý apoštol Peter s kľúčmi od Nebeského kráľovstva a knihou a na ľavo svätý apoštol Pavol s mečom a knihou. Nad apoštolmi sú vitrážové okná do kaplnky Svätých Relikvií za oltárom, ktoré zobrazujú Zvestovanie od Mikuláša Jordána. Tieto boli doplnené roku 1956. A nad nimi sú dvaja anjeli spínajúc ruky k modlitbe.[3]

V najvyššej časti oltára sú štyri sochy apoštolov – evanjelistov, naľavo: svätí Matúš a Marek; napravo: svätí Lukáš a Ján.[3] Nad nimi je už len tzv. ďatelinový kríž. Pod nimi je polkruhový obraz zobrazujúci Narodenie Pána.

Na menze hlavného oltára je umiestnené tabernákulum, ktoré má na svojich diverkach grécke písmená A (alfa) a Ω (omega) odkazujúce na výrok Ježiša Krista: „Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec.[14] Po bokoch sú dvaja skláňajúci sa, adorujúci anjeli. Nad svätostánok bol v roku 1939 pribudovaný trón od Alojza Nevického[3] na vystavovanie Najsvätejšej Sviatosti, v súčasnosti je v ňom kríž a večné svetlo označujúce prítomnosť Boha.

Vedľajšie oltáre[upraviť | upraviť kód]
Pražské Jezuliatko v postrannej kaplnke svätej Terezky od Ježiša

Kaplnky s oltármi boli ku kostolu pristavané krátko po prevzatí kostola a kláštora bratmi františkánmi roku 1671.[7]

Kaplnka svätého Antona Paduánskeho[upraviť | upraviť kód]

Prvá južná kaplnka, ktorá je najbližšie k hlavnému oltáru je ozdobená oltárom s podobizňou svätého Antona Paduánskeho, františkánskeho kňaza a učiteľa Cirkvi. Podľa roku, ktorý je napísaný na oltári vedľa erbu donátorov Klobušikovcov bol tento vybudovaný roku 1719, socha svätca potom pochádza zo začiatku 20. storočia.[3]

Po bokoch svätého stojaceho uprostred stoja dvaja proroci s knihami. Na vrchu je plastika Ducha Svätého v podobe holubice obklopený anjelmi a mrakmi. Baroková menza má tvar rakvy.[3]

V kaplnke sú pochovaní barón František Klobušický a Terézia Klobušická, v južnom múre kaplnky sa nachádza v stene malá rakvička s erbom arcibiskupa a grófa Františka Klobušického, pod ňou je mramorová doska s textom:[3]

D O M A (Deo optimo maximo adoratio) ET SAC CINERIBUS DIVI COLOCENSIUM ANTISTITIS FRANC: XAV. NEP. COMITIS KLOBUSZICKI DACIAE SCLAVONIAE PANNONIALE EX ORDINE PONTIFICIS PUBL. VOTO AD AMPII ORA NATI ET LONGIORI VITA DIGINI HONORIS ET ERGO PARENTAT ATQVE FRATERNI RELLIQVIAS CORDIS QVOD QVAM LARGISSIME VITA SUPERSTITE COMMUNICABAT BONIS OMNIBUS ET PERPETUUM IN MEMORIA HOMINUM SIBI EREXIT MONUMENTUM EXILI HOC MARMORE CONDIDIT AD MAUSOLEUM AVITICUM INTRA MOENIA FRAGOPOLEOS TRANS LOCANDUM ATROCEM IN MODUM EHEU AFFLICITA SOFOR THERESIA KLOBUSZICKA EXCLMO ATQVE ILLMO SUPREMO AERARII REG. PRAEFECTO COMITI ANTONIO GRASSALKOVICZIO TALAMO ATQVE ANIMO JUNCTA. ANNO AREAE CHRISTIANAE CI) I) CCLX NUNC VIATOR ET PIIS MANIBUS BENE PRECARE NEC ANIMO EXCIDAT QVIA ET TU MORIERIS.

To v preklade znamená:[3]

Bohu Najlepšiemu, Najväčšiemu s úctou a posvätným pozostatkom zbožný pamätník biskupa Františka Xavera, potomka Klobušického, grófa Dácie, Slavónie, Panónie, z radu biskupského, všeobecne obľúbenému, v Ampijskom kraji narodenému a dlhého života hodného. Preto z úcty a lásky prináša obeť aj pozostatkom bratovho srdca, vzhľadom na to, ako veľmi štedro život spájalo nadmieru všetkým dobrom. A večný v pamäti ľudí si postavilo pamätník. Tento skromný mramor, prísny v miere, postavila pre náhrobok k preneseniu, medzi hradby Prešova. Ach, beda! Skľúčená sestra Terézia Klobušická a tiež (so) vznešeným a osvieteným najvyšším, kráľovského majetku grófom Antonom Grasalkovičom v príbuzenstve a duševne spojená. Roku éry kresťanskej 1760. Teraz pútnik (a) zbožnými rukami dobre pros, aby si dušou neupadol, lebo aj ty zomrieš.

Oltár pôvodne stál v kaplnke svätého Františka z Assisi, ktorá je oproti. Na miesto, na ktorom je dnes bol prenesený v roku 1947.[3]

Kaplnka Svätého Kríža[upraviť | upraviť kód]

Prostredná južná kaplnka obsahuje barokový oltár Svätého Kríža, ktorému dominuje ukrižovaný Syn Človeka, pri ktorom sú jeho matka Mária a apoštol Ján. V hornej časti oltára je na modrom podklade Božie oko obklopené malými anjelmi (putti). Na menze v tvare rakvy sú uložené symboly ukrižovania: kríž, tŕňová koruna, remienky z biča a stĺp s povrazom. Celý komplex pochádza z druhej polovice 18. storočia.[3]

Vo vianočnom čase býva táto kaplnka zakrytá betlehemom.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie[upraviť | upraviť kód]

Tretia južná kaplnka má v sebe barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska,[15] z druhej polovice 18. storočia. V prostrednej časti za sklom je samotná Panna Mária držiac mŕtveho Ježiša, po stranách sú (tiež za sklom) dve rehoľníčky, jedna drží Bibliu a druhá kríž. Na vrchu oltára je zobrazený Boh Otec držiac v ruke glóbus, čo symbolizuje, že Zem je v Božích rukách. Vedľa neho sú dvaja adorujúci anjeli a dve okrídlené hlávky anjelov.[3]

V tejto kaplnke sú trvalo vystavené relikvie svätého Jána Pavla II.[16]

Kaplnka Matky ustavičnej pomoci[upraviť | upraviť kód]

Kaplnka je najmenšou z postranných kaplniek v kostole, nachádza sa v južnej veži. Je v nej obraz Panny Márie vyjadrujúci hlbokú mariánsku úctu.

Pôvodne išlo o kaplnku Svätého Kríža, čo znázorňoval aj oltárny obraz, na kaplnku Matky ustavičnej pomoci bola prebudovaná v roku 1947. Menza je pôvodná – baroková.

Kaplnka svätého Františka z Assisi[upraviť | upraviť kód]

Prvá severná kaplnka je kaplnkou svätého Františka z Assisi, zakladateľa Rádu menších bratov. Jeho oltár pochádza z 30. rokov 20. storočia a je postavený v novobarokovom štýle. Ústrednú plastiku tvorí Ježiš Kristus, ktorý z kríža obíjma svätého Františka z Assisi. Po bokoch stoja svätci Tretieho Rádu svätého Františka:[3]

  • svätá Alžbeta Uhorská s chlebom a ružami, ktorá podľa povesti niesla v zástere chlieb chudobným, a keď ju stretol manžel a opýtal sa jej, čo nesie, ona mu odpovedala, že ruže. Keď sa manžel chcel pozrieť a ona odkryla zásteru, naozaj tam boli kvety.[17][18]
  • svätý Ľudovít IX., francúzsky kráľ s korunou na hlave držiac meč a zástavu.

Nad Ukrižovaným je erb Rádu menších bratov – dve prekrížené prebodnuté ruky: holá ruka je Kristova a ruka v odeve je Františkova.[19] Na vrchole oltára je Boh Otec držiac glóbus. Na menze oltára stoja dvaja anjeli, ktorí držia Veronikinu šatku z Krížovej cesty.[3]

Na stene kaplnky, nad dverami do chodby, ktorá smeruje do kláštora, je zavesený oltárny obraz modliaceho sa svätého františkána Petra z Alkantary pred krížom.[3]

Oltár vytvoril prešovský umelec, rezbár Alojz Nevický.[3]

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho[upraviť | upraviť kód]

Prostredná severná kaplnka je určená pre Najsvätejšie Srdce Ježišovo, dominuje jej barokový oltár, na ktorom je plastika Ježiša Krista z prvej polovice 20. storočia. Nad Ježišom je baldachýn, ktorý pridržiavajú dvaja anjeli. Pod baldachýnom je emblém bociana držiac kúsok zlata odkazujúc na povesť, že Františkovi Klobušickému zhodil bocian kúsok zlata počas poľovačky a to ho podnietilo, aby sa stal mecénom Františkánskeho kostola a začal ho podporovať.[3][5]

Kaplnka svätej Terezky od Ježiša[upraviť | upraviť kód]

Tretia severná kaplnka je kaplnkou svätej Terézie z Lisieux, ktorá je ľudovo nazývaná „Terezkou od Ježiša“. Kaplnke dominuje secesno-novorománsky oltár kľačiacej rehoľníčky – karmelitánky – svätej Terézie z Lisieux, ktorá berie ruže od malého Ježiša, ktorý sedí v náručí svojej Matky, Panny Márie. Toto odkazuje na jej prísľub, že ak sa dostane do Neba, bude oditaľ sypať na Zem ruže dobrodenia. Pri ich nohách sú tri okrídlené hlavičky anjelov, anjeli sú aj po stranách oltára. Uprostred menzy oltára je vyrezávaný kríž s umučením. Na oltári boli až do tzv. novej liturgickej reformy (1970) tri kanonické tabuľky v ozdobných rámoch so stálymi omšovými textami. V spodnej časti menzy je františkánsky znak.[3]

Oltár vytvoril prešovský umelec, rezbár Alojz Nevický.[3]

Na menze oltára je umiestnená socha Pražského Jezuliatka.

Organ[upraviť | upraviť kód]

Organ na chóre

Na chóre sa týči organ, ktorého zvuk dokonale zapĺňa celý priestor kostola. Organová skriňa je v klasicistickom slohu. V porovnaní s celkovou honosnosťou chrámu je orgán celkom jednoduchý. Keď ho postavil Otto Rieger z Budapešti bol dvojmanuálový, v roku 1995 bol prebudovaný na trojmanuálový. Majstri z českej Kutnej Hory z firmy Organa mu pridali 7 nových registrov a upravili celú pôvodnú dispozíciu.[3]

Organ má po poslednej rekonštrukcii 2228 píšťal.[3]

Kazateľnica[upraviť | upraviť kód]

Baroková kazateľnica z prvej polovice 18. storočia je umiestnená na severnej strane kostola. Na jej strieške je postava Ježiša, pod ktorým sú dvaja anjeli a štyria západní cirkevní otcovia:[3]

Z vnútornej strany zvukovej striešky, ktorá usmerňuje zvuk tak, aby bol kňazov hlas počuť v celom kostole je Duch Svätý ako holubica. Na zábradlí je františkánska ruka s krížom, čo je pre františkánske kostoly typické.[3]

Z vonkajšej strany parapetu sú umiestnení v kartušových rámoch štyria evanjelisti so svojimi symbolmi:[3]

Uprostred je vyučujúci Ježiš. Pod kazateľnicou sú tri plastiky anjelov a dva erby.[3]

Lavice[upraviť | upraviť kód]

Barokové lavice, ktoré sú používané do dnešných čias boli v kostole osadené v polovici 18. storočia.[9] Ich točené pilastre sú ozdobené rastlinnými motívmi, zavíjaným ornamentom a plastikami levov.[3]

Krížová cesta[upraviť | upraviť kód]

Štrnásť sadrových reliéfov zastavení krížovej cesty zo začiatku 20. storočia je rozmiestených po severnej a južnej strane kostola.[3]

Chodba[upraviť | upraviť kód]

Paralelne s loďou kostola je severne vybudovaná súvislá freskami zdobená chodba, cez ktorú sa dá dostať k spovedniciam, do sakristie, do kláštora a do kostola. V chodbe je postavená kaplnka Panny Márie Lurdskej určená k adorácii mariánskych ctiteľov. Veriaci môže prežiť svätú omšu aj v chodbe, lebo je tam zavedený reproduktor.[9]

Východ z chodby do kostola bol v minulosti na mieste terajšieho okna.[3]

Porcinkulový oltár[upraviť | upraviť kód]

Na mieste, kde sú dnes spovednice, stál v minulosti barokový tzv. Porcinkulový oltár, ktorého ústredný motív bol vyobrazený na obraze zobrazujúcom svätého Františka z Assisi ako dostáva od Ježiša Krista dar plnomocných odpustkov pre Kostol Panny Márie Anjelskej v Assisi. Obraz je na chóre nad sakristiou.[3]

Betlehem[upraviť | upraviť kód]

Františkánsky kostol je známy svojou výzdobou

Vonkajší[upraviť | upraviť kód]

Na Františkánskom námestí je od roku 2013 každoročne umiestnený betlehem.[7]

Vnútorný[upraviť | upraviť kód]

Jeden je rovnako aj vo vnútri chrámu, cez vianočné obdobie sa nachádza na mieste kaplnky Svätého Kríža a je často označovaný za najkrajší betlehem v Prešove. Bol zakúpený roku 2017 z talianskej Padovy a obsahuje pohyblivé figúrky, čo je v rámci mesta unikát.[20][21] Betlehem je pre bratov františkánov špeciálnou záležitosťou, prvý, kto vytvoril takú scénu bol ich zakladateľ, svätý František z Assisi.[20]

Vedľa betlehemu umiestňujú relikvie:[20]

Relikvie[upraviť | upraviť kód]

Prešovský Františkánsky kostol je známy svojou bohatou zbierkou relikvií svätých a blahoslavených, ktorá v súčasnosti činí už 458 relikvií.[22] Sú vystavené v čase novény a oktávy sviatku Všetkých svätých. V roku 2001 začal zbierku budovať františkán Tomáš Becket Pila. Ide o najväčšiu zbierku relikvií svätých a blahoslavených na Slovensku.[16]

Zo známych svätých majú v prešovskom františkánskom kostole a kláštore napríklad relikvie Jána Pavla II., Matky Terezy, pátra Pia, Fatimských deti a mnohých ďalších.[16]

Trvalo vystavená je len jediná, a to síce relikvia svätého Jána Pavla II., ktorá je stále vystavená v bočnej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.[16] Zvyšok relikvií je uložených v kaplnke Svätých Relikvií za oltárom, kde je sa na vyžiadanie možné dostať a uctiť si relikvie. Bratia františkáni tam aj raz mesačne slúžia svätú omšu.[16]

Bohoslužby[upraviť | upraviť kód]

Interiér kostola
Strop
Exteriér kostola

Bežne sú cez pracovné dni odslúžené tri bohoslužby denne (6.30; 8.00; 16.30), cez letné prázdniny dve (8.00; 16.30). V sobotu sú dve bohoslužby (6.30 a 16.30 – s nedeľnou platnosťou) V nedeľu sú 4 sväté omše (8.00; 9.30; 11.00; 19.00). Ak prikázaný sviatok pripadne na deň pracovného pokoja, sväté omše sú v časoch: 8.00, 9.30, 11.00, 19.00. Ak prikázaný sviatok pripadne na pracovný deň, bohoslužby sú v časoch: 6.30, 8.00, 16.30, 19.00.[23]

Emblém s bocianom[upraviť | upraviť kód]

Zaujímavosťou je, že na oltári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v strednej zo severných bočných kaplniek je vyobrazený bocian držiac kúsok zlata. Na toto sa viaže povesť o tom, že barón František Klobušický bol jedného dňa na poľovačke, keď tu zrazu mu zhodil bocian kus zlata. Z toho si barón vyvodil, že sa má stať mecénom kostola a začať ho podporovať.[5]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. oltár v dnešnej podobe
  2. generálna oprava

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • ŠVORC, Peter (zost.). Sprievodca po sakrálnych pamiatkach a cirkevnom živote Prešova. 1.. vyd. Prešov : UNIVERSUM, 1999. ISBN 80-967753-4-0. Kapitola Prešovské kostoly, s. 66 až 72.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. BOBER, Bernard, Mons; FORGÁČ, Marek, Mons.; KAMAS, Juraj, Mons.. 9. PERSONALIA. ACTA CURIAE ARCHIEPISCOPALIS CASSOVIENSIS (Košice: Arcibiskupský úrad Košice), 2019-08-16, roč. rok 2019, čís. 4, s. 4. Dostupné online [cit. 2019-08-30].
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ŠVORC, Peter (zost.). Sprievodca po sakrálnych pamiatkach a cirkevnom živote Prešova. 1. vyd. Prešov : UNIVERSUM, 1999. ISBN 80-967753-4-0. S. 66 až 72.
  4. PG. Zaniknuté sakrálne objekty – Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Prešov [online]. [Cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i j k l m n o Františkánsky kostol [online]. pis.sk, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  6. a b c Františkánsky kostol | Severovýchod.sk [online]. Severovychod.sk, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  7. a b c A.S, Petit Press. Pri Františkánskom kostole v Prešove je prvýkrát betlehem [online]. presov.korzar.sme.sk, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  8. a b Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  9. a b c d e f g h i j k Historické a náboženské dejiny Prešova (dokument o Prešovských kostoloch, 2002) [online]. [Cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  10. a b cestanadeje - Rímskokatolícke stavby [online]. www.cestanadeje.estranky.sk, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  11. a b c d e f g h i j k ŠVORC, Peter (zost.). Sprievodca po sakrálnych pamiatkach a cirkevnom živote Prešova. 1. vyd. Prešov : [s.n.], 1999. ISBN 80-967753-4-0. S. 27.
  12. Františkánske námestie [online]. Františkánske námestie, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online. (po slovensky)
  13. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  14. Zjv 22, 13
  15. Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2019-08-11]. Dostupné online.
  16. a b c d e A.S, Petit Press. Františkáni v Prešove sprístupnili najväčšiu zbierku relikvií [online]. presov.korzar.sme.sk, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
  17. Svätá Alžbeta Uhorská [online]. paterpio.weebly.com, [cit. 2019-08-11]. Dostupné online.
  18. JANSEN, Sharon L.. Elizabeth of Hungary: The Miracle of the Roses [online]. [Cit. 2019-08-11]. Dostupné online.
  19. HEFFRON, Christopher. Franciscan Media [online]. 2016-08-05, [cit. 2019-08-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. a b c A.S, Petit Press. Pohyblivý betlehem prišiel do Prešova z Talianska [online]. presov.korzar.sme.sk, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
  21. S.R.O, Global24. KURIOZITA DŇA: V Prešove majú unikátny pohyblivý betlehem, z ďalekého Talianska [online]. Dnes24.sk, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
  22. Relikvie 458 svätých a blahoslavených v Kostole sv. Jozefa v Prešove [online]. Relikvie 458 svätých a blahoslavených v Kostole sv. Jozefa v Prešove, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
  23. Kostol sv. Jozefa (františkáni) | DoKostola.sk [online]. www.dokostola.sk, [cit. 2019-08-11]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]