Solivar (Prešov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′44″S 21°16′11″V / 48,979°S 21,2697°V / 48.979; 21.2697
Solivar
mestská časť Prešova
Slovakia Presov 350.JPG
Časť ulice Námestie osloboditeľov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Rieka Soľný potok
Súradnice 48°58′44″S 21°16′11″V / 48,979°S 21,2697°V / 48.979; 21.2697
Obyvateľstvo 10 926 (2014)
PSČ 080 05
EČV PO
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mestskej časti v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Solivar
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Solivar je mestská časť krajského mesta Prešov (mestská časť číslo 5). Nachádza sa v jeho juhovýchodnej časti. Do 15. februára 1970 sa vyvíjal ako tri nezávislé obce Soľná Baňa (Solivar[1], predtým ešte Sobanya), Soľnohrad (Solivar predtým Toth Sovar) a Šváby (Nemet Sovar)[2], kedy boli zjednotené ako Veľký Solivar s neskorším názvom Solivar. Solivar bol samostatná obec ale uznesením rady ONV z 29. júla 1971 č.102 bola obec pripojená k mestu Prešovu. Má vlastnú históriu spojenú s ťažbou soli v tomto regióne, z čoho vychádza aj jeho pomenovanie Solivar.

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Výbor mestskej časti 5 (Solivar) v mestskom zastupiteľstve Prešov:

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1223 kráľ Belo IV. daroval Sópotok (Soľný potok) spolu so Soľným hradom Bohumilovi a Hermanovi Chypkáczym[3]
  • 1262 donačná listina kráľa Bélu IV.
  • 1332 Solivar ako samostatná farnosť
  • Sókut z dôb panovania rodu Soósovcov
  • od 15. storočia Soovar
  • 1570 od tohoto roku sa začína objavovať názov Soľná baňa
  • 1571 začiatok hĺbenia Cisárskej šachty (155 m), ktorú riadil správca kráľovskej koruny, spišský gróf Salm.[4] Šachta je neskôr volaná Leopold
  • 1572 začiatok hlbinnej ťažby
  • 1674 stavba jednopodlažnej barokovej budovy skladu a budovy gápľa, ktorý bol postavený nad šachtou Cisáraska[5]
  • 1728 zriadenie samostatného referátu pre soľ v Uhorsku, vedením boli poverení Nemci
  • 1752 zmena technológie dobývania po zatopení baní
  • 1757 farským kostolom sa stáva kostol Najsvätejšej trojice
  • 1780 pristavanie poschodia na budove skladu a zakrytie drevenou krytinou, začiatkom 18. storočia prebudovanie priečelia a klasicistickej veže s vežovými hodinami
  • 1799 cisár František I. schválil listinu ktorou zriadil osadu tvorenú pracovníkmi Soľnobane žijúcich v jej okolí s vlastným štatútom, policajným poriadkom. V obci platila v rovnoprávnosť pred zákonom. Obec bola vyňatá spod zemepanských súdov, mala vlastné súdnictvo pre nižšie previnenia a bola oslobodená od vojenských povinnosti
  • 1800 výstavba varne František
  • 1806 výstavba druhej varne Ferdinand
  • 1918 začiatok tretieho obdobia ťažby soli – varenie soli
  • 1819 veľký požiar, pri ktorom zhorela varňa František
  • 1924 ukončenie práce v starých solivaroch
  • 7. marca 1925 uvedenie do prevádzky nového vákuového solivaru Prezident Masaryk
  • 1931 zbúranie varne Ferdinand
  • 19. januára 1945 oslobodenie Solivaru jednotkami Červenej armády, ktorým velil generál Petrov [6]
  • 1946 prechod na novú technológiu lúhovania vrtov z povrchu
  • 15. februára 1970 zlúčenie obcí Soľná baňa, Soľnohrad a Šváby na obec Solivar
  • 1970 vyhlásenie starých objektov solivaru za národnú kultúrnu pamiatku
  • 29. júla 1971 bola obec Solivar pričlenená ako mestská časť k Prešovu[7]
  • 1984 objekty nového solivaru z roku 1925 registrované v ÚZPF pod č. 4239[8]
  • 18. mája 1986 požiar budovy skladu pri ktorom zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu.[9]
  • 2008 ťažba soli dosahovala 100 tisíc ton soli
  • 2009 v júni je vyhlásený konkurz na firmu SOLIVARY akciová spoločnosť Prešov, po 439 rokoch je ukončená ťažba na ložisku Soľná baňa
  • 2010 riešia sa problémy s výtokmi soľanky v priestore Soľná baňa
  • 2016 rekonštrukcia solivaru
  • 2017 Solivar začína byť populárnou pamiatkou v strednej Európe.

Kostoly a pamiatky na Solivare[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostol sv. Štefana na Hrádku – najstarší solivarský kostol o čom svedčí epitaf Juraja Soósa z roku 1261, slúžil ako farský kostol do roku 1757
  • Farský kostol Najsvätejšej Trojice na Solivare – prvý kostol postavený Šimonom Soósom roku 1413, prestavaný počas 18. storočia, od roku 1757 je farským kostolom[10]
  • Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa na Soľnej bani – začiatok výstavby banského kostola roku 1719, 1778 zemetrasenie, konsekrácia nového kostola bola 29. augusta 1825[11]
  • Kaplnka sv. Róchusa na Soľnej bani
  • Komunitno-pastoračné centrum Jána Pavla II. na Sídlisku Šváby – požehnanie kaplnky a celého objektu KPC sa uskutočnilo 24. mája 2009[12]
  • pamiatková zóna Soľná baňa – do ktorej patria gápeľ stojaci nad Cisárskou (Leopold) šachtou, klopačka, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli a kováčske dielne.
  • Soľný hrad[13] (Castrum Salis, Soowar) podľa kostola na Hrádku stál prvý asi drevený hrad v priestoroch kostola sv. Štefana, zrúcanina druhého stojí nad Ruskou Novou Vsou a je nazývaný Zbojnícky hrad[3][14]
  • Soľnobanská čipka – paličkovaná čipka tradujúca sa zo 16. storočia, od 1. júna 2002[15] zachovávaná Soľnobanským čipkárskym cechom. Je zapísaná v Zozname zapísaných a chránených označení pôvodu a zemepisných označení do registra Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky[16]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Trolejbusová sieť v Prešove

Cez Solivar prechádzajú štátne cesty tretej triedy v smere na Zlatú Baňu č. 0682 a Ruskú Novú Ves č. 0683.[17]

Mestská časť nemá železničnú dopravu.

Dopravný podnik mesta Prešov zabezpečuje dopravu linkami

  • Trolejbus č. 1 – Šebastová – Solivar
  • Autobus č. 19 – Ul. Holého – Solivar
  • Autobus č. 44 – Šidlovec – Solivar
  • Autobus č. 46 – Veľká pošta – Ruská Nová Ves
  • Nočný spoj N1 – Sídlisko III – Solivar

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]