Soľný potok (prítok Sekčova)
| Soľný potok | |
| potok | |
 Soľný potok v Prešove
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Obec | Ruská Nová Ves, Prešov |
| Prameň | Slanské vrchy, Šimonka |
| - poloha | Nad Remetovou |
| - výška | 862 m |
| - súradnice | 48°58′25″S 21°22′09″V / 48,9736°S 21,3692°V |
| Ústie | Sekčov |
| - poloha | Prešov |
| - výška | 234 m |
| - súradnice | 48°58′39″S 21°15′12″V / 48,9775°S 21,2533°V |
| Dĺžka | 9,5 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-32-04-428 |
  Poloha ústia
| |
| Wikimedia Commons: Soľný potok (Prešov) | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Soľný potok[1] je potok v Slanských vrchoch a Košickej kotline[2] v regióne Šariš v Prešovskom kraji i okrese. Je ľavostranným prítokom Sekčova v povodí Torysy a má dĺžku 9,5 km.[3]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení na juhozápadnom svahu vrchu Nad Remetovou (980 m n. m.), v geomorfologickom celku Slanské vrchy a jeho podcelku Šimonka. Lesný extravilán patrí do katastra obce Ruská Nová Ves v okrese Prešov v Prešovskom kraji.[4]
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie západným smerom cez lesný extravilán obce Ruská Nová Ves, stáča sa na severozápad, pravým brehom obmýva les Hradná hora, ľavým brehom obmýva les Červená skala, pravým brehom obmýva les Miloska. Už v Toryskej pahorkatine, podcelku Košickej kotliny priberá pravostranný bezmenný prítok, v 437 m n. m. opäť pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z lesa Košiar a preteká cez intravilán obce Ruská Nová Ves. Následne ľavým brehom obmýva pasienok aj lúku Cícerkový hon, pričom meandruje. V 317 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi Ruskou Novou Vsou a mestom Prešov, resp. jeho mestskou časťou Solivar. Priberá pravostranný bezmenný prítok, vteká do intravilánu mestskej časti Solivar a pokračuje v juhozápadozápadnom smere. V 264 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z obce Teriakovce, v 250 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, v 234 m n. m. v intraviláne mesta Prešov v západnom okraji mestskej časti Solivar ústi do vodného toku Sekčov ako jeho ľavostranný prítok. Vodný tok Sekčov ďalej ústi do Torysy.[5] Pramení a preteká na území obce Ruská Nová Ves, ďalej preteká a ústi na území mesta Prešov mestskej časti Solivar v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku má pôvod v charakteristickej vlastnosti vody pretekajúcej v potoku vyjadrenej slanou chuťou, soľnou chuťou. Zo slova soľný po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Soľný potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Nemožno celkom vylúčiť ani alternatívu pôvodu názvu a to pomenovanie podľa lokalizácie potoka z názvu dediny Soľ, pri ktorej v 11. storočí vznikla osada – predchodca neskoršej dediny Solivar a Soľná Baňa.[8] Je potrebný ďalší výskum. Hydronymum Soľný potok bolo štandardizované v roku 1976.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Soľný potok nie je jedinečným názvom (marec 2024). Potok rovnakého názvu je aj v okrese Námestovo v obciach Oravská Polhora a Rabča ústiaci do vodného toku Polhoranka.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 361-363.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 11. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh vodného toku Soľný potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-03-02].
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 13-15, 57, 58. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 361-363. .
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 116. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Soľný potok (prítok Sekčova)
