Podhoriansky potok
| Podhoriansky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Obec | Podhorany, Fulianka, Kapušany |
| Prameň | Záhradnianska brázda |
| - poloha | Potôčky |
| - výška | 358 m |
| - súradnice | 49°05′06″S 21°20′42″V / 49,0850°S 21,3449°V |
| Ústie | Sekčov |
| - poloha | Fulianka, Kapušany |
| - výška | 261 m |
| - súradnice | 49°03′43″S 21°20′13″V / 49,0620°S 21,3369°V |
| Dĺžka | 1,9 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-32-04-520 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Podhoriansky potok[1] je potok v geomorfologickom celku Beskydské predhorie a v jeho geomorfologickom podcelku Záhradnianska brázda[2][3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Prešov. Je ľavostranným prítokom vodného toku Sekčov. Má dĺžku 1,9 km.[4]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 358 m n. m. v centrálnej časti územia obce Podhorany východne od intravilánu Podhorian v poľnohospodárskom extraviláne na okraji poľa Potôčky v okrese Prešov v Prešovskom kraji.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie cez poľnohospodársky extravilán južným smerom, ľavým brehom obmýva pole Okrúhla, v 281 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi Podhoranmi a obcou Fulianka, krátky úsek tečie po tejto hranici, ľavým brehom obmýva pole Breziny, v 274 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok zároveň opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie obce Fulianka. Podteká cestu z Kapušian do Tulčíka, mení smer na juhozápad, pravým brehom obmýva pole Nižné staviská, podteká železničnú trať Prešov – Bardejov, priteká na obecnú hranicu medzi Fuliankou a Kapušanmi, v 261 m n. m. ústi do Sekčova ako jeho ľavostranný prítok. Sekčov ďalej ústi do Torysy.[5] Pramení a preteká na území obce Podhorany a ďalej tečie územím obcí Fulianka a Kapušany a na ich spoločnej hranici ústi v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku má pôvod v názve obce Podhorany, na území ktorej potok pramení a preteká. Vývoj názvu obce podľa dochovaných stredovekých listín: 1283 Asguth, 1336 Hasguth, 1920 Hažgút, 1948 Podhorany[7]. Z toponyma Podhorany rozšírením o formant prídavného mena a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Podhoriansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Podhoriansky potok bolo štandardizované v roku 2007.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Podhoriansky potok je jedinečným názvom (február 2024).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 139. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 316, 317. .
- ↑ Priebeh vodného toku Podhoriansky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-04].
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 26, 36, 53. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. Bratislava : Veda, 1977. 532 s. S. 119.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online [2] Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine [cit. 2024-02-04.]