Rešovka
| Rešovka | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Bardejov |
| Obec | Rešov, Kobyly, Tročany, Janovce |
| Prameň | Ondavská vrchovina |
| - poloha | Šipotská hora |
| - výška | 517 m |
| - súradnice | 49°14′41″S 21°19′30″V / 49,2447°S 21,3250°V |
| Ústie | Hrabovec |
| - poloha | Tročany, Janovce |
| - výška | 322 m |
| - súradnice | 49°10′47″S 21°18′37″V / 49,1797°S 21,3103°V |
| Dĺžka | 7,6 km |
| Rád toku | VIII. |
| Číslo hydronyma | 4-32-04-636 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rešovka[1] je potok v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina[2][3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Bardejov. Je ľavostranným prítokom vodného toku Hrabovec v povodí Sekčova. Má dĺžku 7,6 km.[4]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 517 m n. m. severovýchodne od vrchu Šipotská hora s 557 m n. m. v Ondavskej vrchovine v poľnohospodárskom extraviláne v severnej časti územia obce Rešov v okrese Bardejov v Prešovskom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán obce Rešov, preteká cez pole Lán, pri hornom konci intravilánu Rešova mení smer na juh a vteká do intravilánu, v 484 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok pritekajúci z východného svahu Šipotskej hory, v 469 m n. m. vteká do poľnohospodárskeho extravilánu. Meandruje, v 459 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok pritekajúci z poľa Záhumnie, v 452 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z pasienka Krčmovka, obmýva úpätie lesa Na dieliky, v 442 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, v 439 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva lúku aj pole aj les Gadov laz. V 427 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Rešovom a obcou Kobyly, tečie po obecnej hranici, priberá dva ľavostranné bezmenné prítoky v 425 m n. m. a v 410 m n. m., v 400 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie obce Tročany. Ľavým brehom obmýva les Zadná Brána a les Mláky, pravým brehom obmýva úpätie vrchu a lesa Dukance a les Hrabiny, v 363 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci spod lesa Starý stavenec, pravým brehom obmýva les Buková, ľavým brehom obmýva les Kopanec. Meandruje, v 350 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, preteká cez dolnú časť intravilánu obce Tročany, vteká na obecnú hranicu medzi Tročanmi a Janovcami, tečie po hranici a v 322 m n. m. v extraviláne na hranici obcí Tročany a Janovce ústi do vodného toku Hrabovec ako jeho ľavostranný prítok. Vodný tok Hrabovec ďalej ústi do Sekčova.[5] Pramení a preteká na území obce Rešov, ďalej preteká územím obcí Kobyly, Tročany a Janovce a na hranici posledných dvoch menovaných obcí ústi v okrese Bardejov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku má pôvod v názve obce Rešov, na území ktorej potok pramení a v svojej hornej časti toku tečie. Vývoj názvu obce: 1454 Ressew, 1773 Ressow, 1786 Ressow, 1808 Řessuw, Reszow, 1920 Rešov.[7][8] Z názvu obce rozšírením o formant -ka bolo utvorené jednoslovné hydronymum Rešovka ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[9] Vývoj názvov vodného toku podľa dochovaných prameňov: 1820 Ressuwka B. (2. vojenské mapovanie, sekcia 41, stĺpec XXXIV), 1852 Ressuvka Bach (Katastrálna mapa Tročany, Katastrálna mapa Janovce), 1965 Rešovka.[10] Hydronymum Rešovka bolo štandardizované v roku 1975.[11] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Rešovka je jedinečným názvom (marec 2024).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 128-133. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 335, 336. .
- ↑ Priebeh vodného toku Rešovka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-03-05].
- ↑ Geografické názvy okresu Bardejov A23. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-259/1992 zo 16.6.1992. Bratislava 1992. 89 s. S. 29, 31, 32, 52, 53, 59, 60. ISBN 80-900509-5-6.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 517 s. S. 485.
- ↑ Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 249.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 335, 336. .
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 108. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).