Zápotok
| Zápotok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Obce | Veľký Slivník, Demjata, Tulčík |
| prameň | Veľký Slivník |
| - poloha | Hora (vrch) |
| - výška | 449 m |
| - súradnice | 49°07′10″S 21°17′04″V / 49,1194°S 21,2844°V |
| Ústie | Sekčov |
| - poloha | Tulčík |
| - výška | 272 m |
| - súradnice | 49°05′21″S 21°18′19″V / 49,0893°S 21,3053°V |
| Dĺžka | 5,0 km |
| Rád toku | VII. |
| Hydrologický identifikátor | 4-32-04-582 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zápotok[1] je potok v regióne Šariš v obciach Veľký Slivník, Demjata a Tulčík v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Je pravostranným prítokom vodného toku Sekčov a má dĺžku 5,0 km. Je vodným tokom VII. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 449 m n. m. v severnej časti územia obce Veľký Slivník na južnom úbočí vrchu a lesa Hora s 501 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne. Patrí do obce Veľký Slivník okresu Prešov v Prešovskom kraji a nachádza sa v geomorfologickom celku Beskydské predhorie a v geomorfologickom podcelku Záhradnianska brázda[2].
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie juhozápadným smerom, pravým brehom obmýva pole Za jarkom, v 374 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, mení smer na južný, v 360 m n. m. tesne obteká intravilán obce Veľký Slivník, v 360 m n. m. podteká cestu Veľký Slivník–Demjata, v 316 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi obcami Veľký Slivník a Demjata, sleduje túto hranicu až po trojchotárnik s výškou 293 m n. m., pokračuje poľnohospodárskym extravilánom územia obce Tulčík, v 284 m n. m. podteká cestu Tulčík–Záhradné, mení smer na východ a v 272 m n. m. ústi do vodného toku Sekčov ako jeho pravostranný prítok. Vodný tok Sekčov je ďalej prítokom Hornádu.
Vodný tok Zápotok má dva bezmenné nevýznamné prítoky.[3][4][5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný tok Zápotok na území obcí Veľký Slivník, Demjata a Tulčík má pôvod v charakteristickej polohe objektu z pohľadu pomenúvateľa s významom za objektom, za potokom. Z toponyma Zápotok prebratím jednoslovného názvu do pozície hydronyma bolo bez zmeny utvorené hydronymum v podobe Zápotok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].
Názov vodného toku Zápotok bol štandardizovaný v roku 1975[7]. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Zápotok je jedinečným hydronymom (február 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-02-21.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-02-23]
- ↑ Priebeh potoka Zápotok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-02-21].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 99, 177. 079-902-87
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. 105 s. S. 69, 70, 71, 91, 95. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50000 z územia Slovenskej socialistickej republiky. Názvy nesídelných geografických objektov Východoslovenský kraj. Kartografické informácie 8. Bratislava 1976. P-378/1975 z 19.11.1975. 153 s. S. 13, 139, 153, 194, 195. 79-002-76