Šalgovícky potok
| Šalgovícky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Obec | Teriakovce, Šalgovík, Solivar, Prešov |
| Prameň | Toryská pahorkatina |
| - poloha | Chraste |
| - výška | 424 m |
| - súradnice | 48°59′44″S 21°19′44″V / 48,9955°S 21,3289°V |
| Ústie | Sekčov |
| - poloha | Prešov |
| - výška | 237 m |
| - súradnice | 48°59′32″S 21°15′41″V / 48,9922°S 21,2615°V |
| Dĺžka | 5,6 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-32-04-440 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šalgovícky potok[1] je potok v geomorfologickom celku Košická kotlina a v jej geomorfologickom podcelku Toryská pahorkatina[2][3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Prešov. Je ľavostranným prítokom vodného toku Sekčov. Má dĺžku 5,6 km.[4]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 424 m n. m. v severovýchodnej časti územia obce Teriakovce neďaleko obecnej hranice s obcou Vyšná Šebastová v lesnom extraviláne na severnom okraji lesa Chraste v okrese Prešov v Prešovskom kraji.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie cez zmiešaný lesný extravilán a poľnohospodársky extravilán na západ, po krátkom úseku v 405 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi obcou Teriakovce a obcou Vyšná Šebastová, pokračuje po obecnej hranici po trojchotárnik s mestom Prešov mestskou časťou Šalgovík v 397 m n. m., pokračuje po obecnej hranici medzi mestom Prešov mestskou časťou Šalgovík a Teriakovcami, meandruje. Ľavým brehom obmýva pole Čerešňov v Teriakovciach, mení smer na juhozápad, v 297 m n. m. priteká na trojchotárnik mestskej časti Šalgovík, mestskej časti Solivar a obce Teriakovce, vteká do intravilánu. Pokračuje po katastrálnej hranici medzi mestskou časťou Šalgovík a mestskou časťou Solivar po trojchotárnik katastrálnych území Šalgovík, Solivar a Prešov v 283 m n. m. a pokračuje po katastrálnej hranici medzi Solivarom a Prešovom. V 256 m n. m. opúšťa katastrálnu hranicu a ďalej preteká cez katastrálne územie Prešova, v lúke aj v sade Vyšné lúky v 237 m n. m. ústi do Sekčova ako jeho ľavostranný prítok. Sekčov ďalej ústi do Torysy.[5] Pramení a preteká na území obce Teriakovce a ďalej väčšinou tečie po katastrálnej hranici Teriakoviec, Vyšnej Šebastovej, Šalgovíka, Solivaru, a Prešova a ústi v katastrálnom území Prešov v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nemá prítok.[6]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku má pôvod v názve niekdajšej samostatnej obce, od roka 1970 mestskej časti Prešova, Šalgovík, cez ktorú potok preteká. Vývoj názvu obce podľa dochovaných stredovekých listín: 1298 Salgow, 1427 Salgow, 1773 Salgowik, 1786 Ssalgowik, 1920 Šalgovík[7]. Z toponyma Šalgovík rozšírením o formant prídavného mena -ský, -sky/-cký, -cky a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Šalgovícky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Šalgovícky potok bolo štandardizované v roku 1975.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Šalgovícky potok je jedinečným názvom (február 2024).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 11, 95. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 383, 384. .
- ↑ Priebeh vodného toku Šalgovícky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-03].
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 13-15, 65. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. Bratislava : Veda, 1977. 532 s. S. 119.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50000 z územia Slovenskej socialistickej republiky. 1. Názvy neosídlených geografických objektov Východoslovenský kraj. Kartografické informácie 8. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-378/1975 z 19.11.1975. Bratislava 1976. 153 s. S. 124. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).