Tichší potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tichší potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Bardejov
Obec Šiba, Hertník, Bartošovce
Prameň Ondavská vrchovina
 - poloha Gregorkov
 - výška 577 m
 - súradnice 49°13′20″S 21°12′47″V / 49,2223°S 21,2130°V / 49.2223; 21.2130
Ústie Sekčov
 - poloha Bartošovce
 - výška 373 m
 - súradnice 49°12′41″S 21°16′12″V / 49,2115°S 21,2701°V / 49.2115; 21.2701
Dĺžka 5,5 km
Rád toku VII.
Číslo hydronyma 4-32-04-746
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tichší potok[1] je potok v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina[2][3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Bardejov. Je ľavostranným prítokom vodného toku Sekčov. Má dĺžku 5,5 km.[4]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení na obecnej hranici medzi obcou Šiba a obcou Hertník v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v 577 m n. m. v lesnom extraviláne na severovýchodnom svahu vrchu Gregorkov s 842 m n. m.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie po obecnej hranici medzi obcou Šiba a obcou Hertník severovýchodným smerom krátkym úsekom cez lesný extravilán, v 519 m n. m. vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, mení smer na východ, v 442 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva pole Siksy v Hertníku, ľavým brehom obmýva lúku a pole Vyšné jarky v Šibe. V 416 m n. m. podteká cestu zo Šiby do Hertníka, priteká na trojchotárnik obcí Šiba, Hertník a Bartošovce, krátky úsek tečie po obecnej hranici medzi Hertníkom a Bartošovcami, ktorú v 397 m n. m. opúšťa a vteká na územie obce Bartošovce. V 396 m n. m. podteká železničnú trať Prešov – Bardejov, ľavým brehom obmýva les Stavenec, pri poli Špania druhý krát podteká železničnú trať Prešov – Bardejov a v 373 m n. m. ústi do Sekčova ako jeho ľavostranný prítok. Sekčov ďalej ústi do Torysy.[5] Pramení a preteká na území obcí Hertník a Šiba a ďalej tečie a ústi na území obce Bartošovce v okrese Bardejov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka motivovala jeho lokalizácia, skutonosť, že preteká cez rovný terén. Podľa A. Goótšovej, A. Chomovej a J. Krška vznikol pravdepodobne podľa názvu poľa Siksy (< maďarské apelatívum sík s významom rovný, plochý, ale aj pole). Staršie zápisy názvu poľa naznačujú, že došlo k interlingválnej nominácii spôsobenej zvukovou blízkosťou s nárečím: Siksy - Cigši. Takto adaptovaný tvar sa stal motivačným východiskom pre podobu hydronyma Cigší potok. Názov Tichší potok (< komparatív adjektíva tichý + apel. potok) tak možno považovať za prispôsobenie vodného názvu spisovnej podobe (komparatív v názve potoka je v slovenskom prostredí veľmi nezvyčajný).[7] Kombináciou slova tichší a podstatného mena potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Tichší potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Tichší potok bolo štandardizované v roku 1975.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Tichší potok je jedinečným názvom (február 2024).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 128, 133. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 404. .
  5. Priebeh vodného toku Tichší potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-02].
  6. Geografické názvy okresu Bardejov A23. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-259/1992 zo 16.6.1992. Bratislava 1992. 89 s. S. 16, 25, 26, 59. ISBN 80-900509-5-6.
  7. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 404.
  8. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50000 z územia Slovenskej socialistickej republiky. 1. Názvy neosídlených geografických objektov Východoslovenský kraj. Kartografické informácie 8. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-378/1975 z 19.11.1975. Bratislava 1976. 153 s. S. 131. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).