Kapušiansky potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kapušiansky potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Obce Podhradík, Vyšná Šebastová, Kapušany
Prameň Záhradnianska brázda
 - poloha Dubová hora
 - výška 485 m
 - súradnice 49°00′34″S 21°21′30″V / 49,0094°S 21,3584°V / 49.0094; 21.3584
Ústie Ladianka
 - poloha Kapušany
 - výška 260 m
 - súradnice 49°02′57″S 21°19′58″V / 49,0491°S 21,3327°V / 49.0491; 21.3327
Dĺžka 4,8 km
Rád toku VIII.
Číslo hydronyma 4-32-04-470
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kapušiansky potok[1] je potok v geomorfologickom celku Beskydské predhorie a v geomorfologickom podcelku Záhradnianska brázda[2][3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Prešov. Je ľavostranným prítokom vodného toku Ladianka. Má dĺžku 4,8 km.[4]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v 485 m n. m. v severovýchodnom kúte územia obce Podhradík v lesnom extraviláne na severozápadnom úpätí vrchu a lesa Dubová hora v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Masív Dubovej hory so 762 m n. m. leží väčšinou na území susednej obce Okružná.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie severozápadozápadným smerom na pomedzí lesného extravilánu a poľnohospodárskeho extravilánu obce Podhradík, v 457 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, priteká na obecnú hranicu medzi Podhradíkom a obcou Vyšná Šebastová, tečie po obecnej hranici. V 407 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, vteká na územie Vyšnej Šebastovej, pokračuje severozápadným smerom cez extravilán, ľavým brehom obmýva pole Gbelovky, pravým brehom les Maglovec, preteká cez dolný koniec intravilánu časti obce Severná vo Vyšnej Šebastovej, veľkým oblúkom mení smer na sever, pravým brehom obteká pole a pasienok Stredný breh, ľavým brehom pole Lúčne zeme a pole Nad Kapanošom, v poli Kapušianske hony vteká na územie obce Kapušany. Tečie cez intravilán a na jeho severnom okraji ústi do Ladianky ako jej ľavostranný prítok. Ladianka ďalej ústi do Sekčova.[5] Pramení a preteká na území obce Podhradík, pokračuje cez územie obce Vyšná Šebastová a ústi na území obce Kapušany v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku má pôvod v názve obce Kapušany, cez územie ktorej potok preteká a ústi. Osadný názov Kapušany má pôvod v názve osadníkov bývajúcich neďaleko pohraničnej strážnej brány.[7] Z toponyma Kapušany rozšírením o formant prídavného mena a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kapušiansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Kapušiansky potok bolo štandardizované v roku 2007.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Kapušiansky potok je jedinečným názvom (február 2024).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 139. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 203, 204. .
  5. Priebeh vodného toku Kapušiansky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-07].
  6. Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 36, 53, 54, 73. ISBN 80-900509-8-0.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 87. Dostupné online [2] [cit. 2024-02-09.]
  8. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  9. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. S. 44. Dostupné online [3] Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine [cit. 2022-02-21.].