Sekčov (rieka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′08″S 21°14′54″V / 48,968836549°S 21,248245239°V / 48.968836549; 21.248245239
Sekčov
ID toku 4-32-04-426
Rieka
Slovakia Presov 375.JPG
Sekčov v Prešove
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okresy Bardejov, Prešov
Prítoky
 - ľavostranné Hrabovec, Bogliarsky potok, Šebastovka, Šalgovický potok, Soľný potok
 - pravostranné Pastovník, Hlboký potok, Fričkovský potok, Ternianka
Mestá Hertník, Raslavice, Kapušany, Prešov
Zdrojnica Čergov
 - poloha Bukový vrch (1019), Bardejov
 - výška 740 m
 - súradnice 49°12′37″S 21°11′53″V / 49,210196158°S 21,198120117°V / 49.210196158; 21.198120117
Ústie Torysa
 - poloha Prešov, Prešov
 - výška 234 m
 - súradnice 48°58′08″S 21°14′54″V / 48,968836549°S 21,248245239°V / 48.968836549; 21.248245239
Dĺžka 44,74 km
Povodie 355,429 km² (35 543 ha)
Prietok ústie
 - priemerný 2,24 /s
 - maximálny 119 /s
 - minimálny 0,151 /s
Ústie Sekčova do Torysy]na mape Prešovského kraja
Red pog.svg
Ústie Sekčova do Torysy]na mape Prešovského kraja
Wikimedia Commons: River Sekčov
Wikimedia Commons: Category:Bridges over Sekčov
Štatistika: http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/hornad-suhrnny-dokument.pdf

Sekčov je rieka na východnom Slovensku, v Šariši a preteká územím okresov Bardejov a Prešov. Je to významný ľavostranný prítok Torysy, meria 44 km a je tokom VI. rádu.

Pramení v Čergove na severovýchodnom svahu masívu Bukového vrchu (1 018,9 m n. m.) v nadmorskej výške približne 740 m n. m.

Od prameňa tečie najprv na východ, opúšťa Čergov a vteká do Raslavickej brázdy (520,6 m n. m.) v Ondavskej vrchovine, preteká severne od obce Hertník, severovýchodne od ktorej sa stáča na juh. Najprv priberá zľava prvý väčší prítok Tichší potok, sprava potok vznikajúci v blízkosti Hertníka a následne v obci Bartošovce tiež sprava Pastevník. Nasledujú pravostranné prítoky Hlboký potok, Fričkovský potok (324,6 m n. m.) a Diaľne na okraji Vaniškoviec.

Ďalej tečie na juhovýchod, výraznejšie sa vlní a preteká cez Raslavice, južne od obce sa oblúkom stáča opätovne k juhu, priberá zľava najprv Hrabovec (299,4 m n. m.; obcou pretekajú súbežne), potom Suchý potok a následne aj pravostranný Laz. Vzápätí sa prerezáva úzkym prielomom cez masív Ondavskej vrchoviny, tu sprava priberá prítok prameniaci juhovýchodne od Žatkoviec, zľava potok zo severných svahov Dubiny (550,1 m n. m.), vytvára výrazný meander a vteká do Záhradnianskej brázdy v Beskydskom predhorí, severne od obce Demjata.

Preteká obcami Demjata a Tulčík, kde priberá zľava Čakaň, sprava Zápotok. Za obcou sa znovu stáča na juhovýchod, priberá ľavostranný Dubinský potok a vodnatejšiu pravostranný Ternianku (269,5 m n. m.), preteká okrajom obce Fulianka a z ľavej strany priberá potok prameniaci západne od obce Podhorany. Veľkým oblúkom obteká juhozápadným smerom masív Kapušianskeho hradného vrchu s Kapušianskym hradom nad pravým brehom a priberá významnú ľavostrannú Ladianku a tečie okrajom obce Kapušany. Tu už tečie v severnej časti Košickej kotliny, na krátkom úseku k obci Fintice najprv na západ zvlneným korytom a od sútoku s potokom tečúcim spomenutou obcou sa výrazným oblúkom stáča na juh, pričom až k Prešovu výrazne meandruje.

Preteká katastrálnym územím mesta, pri osade Kúty priberá ďalší významný prítok, ľavostrannú Šebastovku (247,5 m n. m.). Potom vytvára ďalší výrazný oblúk a rieka oddeľuje mesto na pravom brehu od Šarišských Lúk, sídliska Sekčov a Solivaru na ľavom brehu. Postupne priberá ľavostranné prítoky; prítok pretekajúci obcou Ľubotice, ďalší vznikajúci východne od Šalgovíka, Šalgovícky potok, nižšie pri Solivare Soľný potok a pri Šváboch ešte kratší potok prameniaci západne od kóty 327,9 m v lokalite Vyšné žliabky.

Napokon sa v južnej časti mesta vlieva v nadmorskej výške 234 m n. m. do Torysy.

Povodie Sekčova podľa prítokov (v smere toku)[upraviť | upraviť zdroj]

Sekčov (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)