Kysuca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°14′07″S 18°43′51″V / 49,235294°S 18,730745°V / 49.235294; 18.730745
Kysuca
rieka
Kysuca.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Kysuce
Prameň
 - poloha Hričovec, Javorníky
Ústie Váh
 - poloha Žilina
 - výška 310 m
 - súradnice 49°14′07″S 18°43′51″V / 49,235294°S 18,730745°V / 49.235294; 18.730745
Dĺžka 66,3 km
Povodie 1 053 km² (105 300 ha)
Prietok
 - priemerný 17,3 /s
 - maximálny 880 /s
 - minimálny 0,84 /s
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Kysuca

Kysuca je rieka prameniaca pod vrchom Hričovec (katastrálne územie Makova) a pri Žiline sa vlieva do rieky Váh. Meno rieky nesie región Kysuce.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka má štrkovité riečisko, miestami s balvanmi. Údolie rieky je dosť široké s peknými výhľadmi. Preteká okrajom pohorí Turzovská vrchovina na ľavom brehu, Javorníky na pravom brehu, Kysucké Beskydy a Kysucká vrchovina tiež na ľavej strane, pričom je ústím pre 13 väčších prítokov. Rieka prvú polovicu svojej dĺžky tečie severovýchodným smerom, pri Čadci sa stáča smerom na juh. Údolím rieky vedie železnica (Čadca – Makov, resp. Žilina – Mosty u Jablunkova) aj cestné komunikácie (II/487 a I/11), vo výstavbe je diaľnica D3).

Základné charakteristiky povodia[upraviť | upraviť zdroj]

Kysuca preteká celým územím regiónu Kysúc, pričom na hornom toku tečie zo západu na východ, za Čadcou sa stáča a ďalej pokračuje južným smerom. Celková dĺžka toku je 66,6 km, rieka odvodňuje územie s plochou približne 1 053 km², z čoho väčšina leží na území Slovenska, malá časť leží na území Českej republiky, kde hranica rozvodia prebieha po hrebeni geomorfologických celkov Moravsko-sliezske Beskydy a Jablunkovská vrchovina, po línii Veľký Polom (1 067,3 m n. m.) - Gírová (839,9 m n. m.) - česko-poľská štátna hranica. V tejto oblasti pramenia všetky ľavostranné prítoky Milošovského potoka, Šľahorov potok, Markov potok, Čierny potok a Valov potok. Oblasť povodia siaha časťou územia aj do Poľska, rozvodnica pokračuje od česko-poľskej hranice na kótu 630,9 m (južne od obce Istebna), odtiaľ do obce Koniaków, kde sa stáča na juh na vrchol Kykule (844,9 m n. m.) na hranici so Slovenskom. Potom už rozvodnica pokračuje po štátnej hranici. V Poľsku patrí k povodiu Kysuce horný tok pravostranného prítoka Čierňanky, Čadečky, ktorá tu nesie názov Czadeczka a priberá ľavostrannú Kręzelku.

Rieka pri Kysuckom Novom Meste počas výdatných zrážok 7. septembra 2007 (07:20). Hladina rieky v tomto čase presiahla 3 metre a krátko na to bol v oblasti vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity [1]. Fotografia je z rovnakého miesta ako fotografia v záhláví článku.

Hustota riečnej siete Kysuce je priemerne 1,2 - 1,7 km/km², sklon koryta rieky (Čadca) dosahuje 2,3 ‰, špecifický odtok je 17,22 l/km²/s. Priemerný prietok dosahuje tieto hodnoty: 8,34 m³/s v Čadci, 16 m³/s v Kysuckom Novom Meste a 17,3 m³/s v ústí.

Kysuca je súčasťou čiastkového povodia Váhu, číslo hydrologického poradia úseku od ústia Varínky po ústie Rajčanky do Váhu je 4-21-06, kým číslo hydrologického poradia vlastnej rieky je 4-21-06-012. Kysuca je ďalej súčasťou hydrogeologického rajónu paleogénu a kvartéru povodia Kysuce, označenie PQ O28. Kysuca je vodárenským tokom v úseku km 30,80 - km 65,60. Rieka je tiež v Zozname vodohospodársky významných tokov SR pod číslom 158.

Povodie Kysuce podľa prítokov (v smere toku)[upraviť | upraviť zdroj]

Kysuca (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

Mestá a obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá a obce, ktorými rieka preteká:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]