Hričovec (vrch v Javorníkoch)
| Hričovec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský |
| Okresy | Bytča, Čadca |
| Obce | Štiavnik, Makov |
| Časť | Javornícka hornatina |
| Pohorie | Javorníky |
| Podcelok | Vysoké Javorníky |
| Povodia | Váh, Bečva |
| Nadmorská výška | 1 059,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°20′13″S 18°24′40″V / 49,337°S 18,4112°V |
| Najľahší výstup | z Makova |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hričovec (1 059,8 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Javorníky. Leží v slovensko-českom pohraničí, nad obcou Makov, približne 16 km severozápadne od mesta Bytča.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky a časti Javornícka hornatina.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Bytča a Čadca a zasahuje na katastrálne územie obcí Štiavnik a Makov.[4] Najbližšími sídlami sú na severovýchodnom úpätí situované lazy obce Makov, západne ležiaca osada Kasárne a obec Velké Karlovice a južne ležiace samoty obce Štiavnik.[2] Severovýchodnú časť vrchu pokrýva rovnomenná prírodná rezervácia a celá oblasť patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hričovec sa nachádza v hlavnom hrebeni, medzi Veľkým Javorníkom (1 072 m n. m.) a Čemerkou (1 052 m n. m.). Severovýchodným smerom susedí sedlom oddelené Solisko (1 012 m n. m.), severným sa nachádza Lemešná (950 m n. m.), západným Lopušná (913 m n. m.), juhozápadným Veľký Javorník a Ustrígeľ (1 009 m n. m.), južným Čierne (1 012 m n. m.) a juhovýchodným Hluché (960 m n. m.) a Čemerka.[5] Hrebeňom vedie rozvodie Váhu a Bečvy; západné svahy odvodňuje potok Lemešná do Vsetínskej Bečvy, južné prítoky Štiavnika do Váhu a na severných pramení rieka Kysuca.[2] Na vrchol nevedie značený chodník, no úbočím prechádza turistická magistrála i hrebeňový chodník.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Lesný porast vrcholovej časti i hrebeňa poskytuje len veľmi obmedzený rozhľad. Z lokalít s nižšou vegetáciou na hrebeni a svahoch je možné pozorovať mnohé vrchy Javorníkov a blízke Moravsko-sliezske Beskydy a Hostýnsko-vsetínsku hornatinu, pri vhodných podmienkach aj Biele Karpaty, Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy, Malú Fatru, Kysuckú vrchovinu a Beskydy a Sliezske Beskydy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no úbočím ich vedie niekoľko:
- po
červenej značke hrebeňom, traverzom západným úbočím:
- od severu z Makovského priesmyku cez Lemešnú
- od juhozápadu z Veľkého Javorníka cez rázc. Butorky
- po červenej značke východným úpätím (samostatnej/odlišnej):
- po
modrej značke južným úbočím zo Sedla pod Hričovcom na rázc. Nad Zápačou - po
žltej značke z rázc. Pod Soliskom k prameňu Kysuce[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 10.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Javorníky – Púchov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online.