Hričovec (vrch v Javorníkoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°20′13″S 18°24′40″V / 49,337°S 18,4112°V / 49.337; 18.4112
Hričovec
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Okresy Bytča, Čadca
Obce Štiavnik, Makov
Časť Javornícka hornatina
Pohorie Javorníky
Podcelok Vysoké Javorníky
Povodia Váh, Bečva
Nadmorská výška 1 059,8 m n. m.
Súradnice 49°20′13″S 18°24′40″V / 49,337°S 18,4112°V / 49.337; 18.4112
Najľahší výstup z Makova
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hričovec (1 059,8 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Javorníky. Leží v slovensko-českom pohraničí, nad obcou Makov, približne 16 km severozápadne od mesta Bytča.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky a časti Javornícka hornatina.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Bytča a Čadca a zasahuje na katastrálne územie obcí Štiavnik a Makov.[4] Najbližšími sídlami sú na severovýchodnom úpätí situované lazy obce Makov, západne ležiaca osada Kasárne a obec Velké Karlovice a južne ležiace samoty obce Štiavnik.[2] Severovýchodnú časť vrchu pokrýva rovnomenná prírodná rezervácia a celá oblasť patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hričovec sa nachádza v hlavnom hrebeni, medzi Veľkým Javorníkom (1 072 m n. m.) a Čemerkou (1 052 m n. m.). Severovýchodným smerom susedí sedlom oddelené Solisko (1 012 m n. m.), severným sa nachádza Lemešná (950 m n. m.), západným Lopušná (913 m n. m.), juhozápadným Veľký Javorník a Ustrígeľ (1 009 m n. m.), južným Čierne (1 012 m n. m.) a juhovýchodným Hluché (960 m n. m.) a Čemerka.[5] Hrebeňom vedie rozvodie Váhu a Bečvy; západné svahy odvodňuje potok Lemešná do Vsetínskej Bečvy, južné prítoky Štiavnika do Váhu a na severných pramení rieka Kysuca.[2] Na vrchol nevedie značený chodník, no úbočím prechádza turistická magistrála i hrebeňový chodník.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Lesný porast vrcholovej časti i hrebeňa poskytuje len veľmi obmedzený rozhľad. Z lokalít s nižšou vegetáciou na hrebeni a svahoch je možné pozorovať mnohé vrchy Javorníkov a blízke Moravsko-sliezske Beskydy a Hostýnsko-vsetínsku hornatinu, pri vhodných podmienkach aj Biele Karpaty, Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy, Malú Fatru, Kysuckú vrchovinu a Beskydy a Sliezske Beskydy.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no úbočím ich vedie niekoľko:

  • po červená turistická značka červenej značke hrebeňom, traverzom západným úbočím:
  • po červená turistická značka červenej značke východným úpätím (samostatnej/odlišnej):
    • od východu z Makova cez Kopanice
    • od juhovýchodu zo sedla Javorník cez rázc. Nad Zápačou
  • po modrá turistická značka modrej značke južným úbočím zo Sedla pod Hričovcom na rázc. Nad Zápačou
  • po žltá turistická značka žltej značke z rázc. Pod Soliskom k prameňu Kysuce[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 10.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online.
  5. Javorníky – Púchov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-01]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]