Štiavnik (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°14′35″S 18°27′59″V / 49,243056°S 18,466389°V / 49.243056; 18.466389
Štiavnik
obec
Stiavnik wiki.png
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Bytča
Región Horné Považie
Rieka Štiavnik
Nadmorská výška 387 m n. m.
Súradnice 49°14′35″S 18°27′59″V / 49,243056°S 18,466389°V / 49.243056; 18.466389
Rozloha 55,69 km² (5 569 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 064 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 72,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1439
Starosta Štefan Vároš[3] (nezávislý)
PSČ 013 55
ŠÚJ 518018
EČV BY
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Štiavnik 764
E-mailová adresa ocu@stiavnik.sk
Telefón 558 30 07
Fax 558 30 23
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Štiavnik, Bytča District
Webová stránka: stiavnik.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Štiavnik je obec na Slovensku v okrese Bytča.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v Javorníkoch, v údolí Štiavnického potoka, asi 12 km od Bytče. Na juhovýchode susedí s obcou Hvozdnica.

Dejiny[4][upraviť | upraviť zdroj]

Osídľovanie údolia Štiavnického potoka sa vo väčšej miere začalo na podnet považského panstva v 14. storočí. Kolonisti budovali nové osady aj v dovtedy neosídlených horských oblastiach s málo úrodnou pôdou, medzi ktoré patrila aj oblasť dnešnej obce. Prvá písomná zmienka o „possessio seu villa Sczewnyk“ - teda dedine s viacerými osadami sa zachovala až z roku 1439 v listine Albrechta Habsurského. Štiavnik bol od založenia poddanskou obcou a preto miestnym obyvateľom vyplývali povinnosti voči zemepánovi - odovzdávanie naturálnych dávok, platieb a výkon robôt. V roku 1458 sa na základe darovacej listiny kráľa Mateja obec i celé bystrické panstvo stalo majetkom Ladislava Podmanického.

V 16. storočí prebiehalo dosídľovanie horských oblastí Valachmi, venujúcimi sa najmä práci v lese a pastierstvu v neobhospodarovaných vyšších horských polohách. Z dôvodu sťahovania obyvateľstva z Osmanmi okupovaného územia na juhu krajiny vznikali v tomto období ďalšie nové osady (kopanice) a obce aj v horských oblastiach. Po vymretí rodu získal 13. mája 1560 majetok Gašpar Šerédy s manželkou Annou Méreyovou a synom Jurajom, no už o 3 roky, po smrti Gašpara, sa v roku 1571 výdajom Anny za Andreja Balašu, stal Štiavnik majetkom rodu Balašovcov. Po podpísaní satmárskeho mieru v roku 1711 boli skonfiškované majetky podporovateľom povstalcov a tie boli darované rodom lojálnym panovníkovi. Takto zmenilo majiteľa aj považské panstvo, ktoré od roku 1701 vlastnili Sapáryovci. Tí sa však usídlili v pohodlnejšom kaštieli a hrad zostal neobývaný.

Ťažké obdobie obyvateľom priniesli morové epidémie, ktoré v prvej tretine 18. storočia opakovane prepukli aj na severnom Slovensku. Zákazy cestovania a tým obmedzenie obchodu znamenal s množstvom ľudských obetí hospodársky úpadok, ktorý zasiahol aj miestne rodiny. Ďalšiu záťaž znamenalo zavedenie výdavkov na stálu armádu, ktorá bola v krajine zavedená v roku 1715 a štiavničanom vyplývala povinnosť prezimovania vojska. Pre potreby vojska bol v obci postavený vojenský (dôstojnícky) dom, slúžiaci na ubytovanie dôstojníkov. Zlepšenie postavenia ľudu mali priniesť reformy Márie Terézie v rokoch 1767 – 1772, ktoré určili výšku odvádzaných poplatkov a vykonávaných prác v závislosti od veľkosti majetku a užívanej pôdy. Významným krokom bol súpis urbariátu, teda majetku obyvateľstva, vrátane sčítania ľudu. Panovníčka umožnila voľný predaj tovaru a produktov bez obmedzenia zemepána, ktorému však bolo zachované predkupné právo. Dekrétom z 2. januára 1773 bolo zrušené dedičné richtárstvo, ktoré nahradili obecné úrady s volenými richtármi. Zrušením nevoľníctva sa upravil aj vzťah obyvateľov Štiavnika voči panstvu, ktorý však neupravoval vzťah poddanstva.

Neakceptovanie reforiem a práv poddaných zemepánom vyústilo v októbri 1837 do miestnej vzbury, ktorú potlačila až vojenská jednotka. Incident si vyžiadal dve obete. Uvoľnenie napätia a nádej priniesla až revolúcia v roku 1848 a zrušenie poddanstva, ktoré zrovnoprávnilo všetkých občanov.

Kostol svätého Františka z Assisi sa nachádza približne v strede obce a bol postavený v roku 1721.

Dnes je obec známa predovšetkým drevorezbou a prácou s drevom.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1980 mal Štiavnik 4 462 obyvateľov, na konci roku 2013 to bolo 4 097 obyvateľov.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie obce poskytuje viacero možností na letnú i zimnú turistiku. Je tu niekoľko značených chodníkov i cyklotrás.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ako jedna z mála slovenských obcí má Štiavnik vlastnú meteorologickú stanicu, doplnenú o živý náhľad na obec prostredníctvom IP kamery.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Kuciak (1990 - 2018) slovenský investigatívny novinár

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. História obce

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]