Maršová-Rašov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′51″S 18°30′50″V / 49,1807°S 18,5138°V / 49.1807; 18.5138
Maršová-Rašov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Bytča
Región Horné Považie
Nadmorská výška 310 m n. m.
Súradnice 49°10′51″S 18°30′50″V / 49,1807°S 18,5138°V / 49.1807; 18.5138
Rozloha 9,61 km² (961 ha) [1]
Obyvateľstvo 927 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 96,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1400
Starosta Dagmar Karasová[3] (SMER-SD)
PSČ 013 51 (pošta Predmier)
ŠÚJ 517798
EČV BY
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Maršova-Rašov 2
Telefón 557 10 00
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Webová stránka: www.marsova-rasov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Maršová-Rašov je obec na Slovensku v okrese Bytča. Nachádza sa v tesnej blízkosti obce Predmier. Súčasťou obce je kostol s cintorínom, dom kultúry a futbalové ihrisko.

Pôvod názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie Maršová dostala obec po feudálnych pánoch Maršovských, ktorí túto časť obce vlastnili. Meno Rašov pochádza údajne od rastliny rasso, ktorej sa v týchto miestach dobre darilo. Počas Rakúsko-Uhorskej monarchie boli obidve časti obce spojené pod jedným menom Marso-Falow-Raso. Po vzniku ČSR dostala obec meno Maršová-Rašov. Nariadením vlády SR z 3. marca 1998 číslo 71/1998 Z. z. sa názov úradne potvrdil na Maršová-Rašov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zemepisná šírka: 49° 10´severnej zemepisnej šírky
  • Zemepisná dĺžka: 18° 30´východnej zemepisnej dĺžky
  • Nadmorská výška: Najvyššia – vrch Hradište 600 m n. m., stredná 302 m n. m., najnižšia 298 m n. m. (najnižšia nadmorská výška v okrese Bytča – na mieste, kde rieka Váh opúšťa okres).
  • Prevažné horninové zloženie: Druhohorné vápence, piesčité vápence, vápencové zlepence. Okolie rieky Váh tvoria štrky, štrkopiesky, piesky a slienité íly.
  • Ťažené alebo vzácne minerály: Neťažia sa žiadne
  • Povrchové celky: Vnútorné Západné KarpatyStrážovské vrchy. Bytčianska kotlina tvorí hranicu medzi Javorníkmi, ktoré patria do vonkajších Západných Karpát a Strážovskými vrchmi, ktoré patria do vnútorných Západných Karpát.
  • Podnebie: Územie patrí do mierne teplej, vlhkej oblasti.
  • Zvláštnosti miestneho podnebia: Počet letných dní v roku je 50, s maximálnou teplotou 25°C a vyššou, s priemernou teplotou vzduchu v júli 16°C. Zima je chladná s teplotou v januári pod −3°C.

Vodstvo: Povodie Váhu

  • Rieka: Obcou preteká Rašovský potok, ktorý sa vlieva do rieky Váh. Tá patrí do povodia rieky Dunaj a úmoria Čierneho mora.
  • Jazero: V obci sa nenachádza žiadne jazero
  • Pramene : V lokalite pod Rehorom pramení Rašovský potok
  • Minerálne pramene: V oblasti Rašova sa žiadne minerálne pramene nevyskytujú.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb má v modrom štíte, na striebornej pažiti zlatý trón, na ktorom sedí zlato odetý kráľ s červeným plášťom a zlato–červenou korunou. V pravici drží zlaté ríšske jablko, v ľavej ruke zlaté žezlo. Tróniaci kráľ je sprevádzaný strieborno-červeno odetými vojakmi so zlatými čižmami, pásmi a čapicami. Obaja držia strieborné šable so zlatými rukoväťami. V heraldike je zlatá farba identická so žltou a strieborná farba s bielou.

Rastlinstvo a živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažujúci porast: Zmiešané lesy, popri Váhu zostatky lužných lesov. Územie sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou.

Vzácne, chránené druhy rastlín: vstavač vojenský, ľalia zlatohlavá

Prevažujúce druhy živočíchov: Druhy zóny listnatých lesov, z poľovnej zveri ide najmä o zver jeleniu, srnčiu, diviačiu, muflóniu (tá bola nasadená na obohatenie fauny v roku 1959).

Vzácne a chránené živočíchy: Napr. chrobák bystruška zrnitá, z plazov jašterica krátkohlavá, z brodivcov bocian biely, volavka popolavá, zo spevavcov drozd čvíkotavý.

Pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

V obci z pôdnych druhov prevažujú hnedé lesné, štrkové nivné pôdy a z pôdnych typov prevažujú ílovité pôdy.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Počet obyvateľov: 867 (stav k 31. 12. 2015)
  • Národnosti žijúce v okolí: slovenská, česká, poľská
  • Prevládajúce vierovyznania: rímskokatolícke. V obci sa nachádza Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov.
  • Zamestnanosť: Aladin Lux, s.r.o., Vojenský útvar Rašov
  • Dochádzka za prácou: Do Bytče [1], Považskej Bystrice, Predmiera, Žiliny[2]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Telovýchovné a športové zariadenie: ŠK Maršová-Rašov

Ich úspechy: V miestnej TJ začínal napr. známy futbalový brankár F. Smak st. a mnohí ďalší skvelí športovci.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa narodil Jozef Urbanovský (1793 – 1865), národný a osvetový pracovník, kultúrny činiteľ, katolícky kňaz. V roku 1850 ho za činnosť v slovenskom národnom hnutí arcibiskup J. Scitovský pozbavil kňazskej stanice. Bol zástanca používania bernolákovčiny ako úradného aj liturgického jazyka na území obývanom Slovákmi. Pričinil sa o zblíženie katolíckych a evanjelických subjektov v procese slovenského národno-zjednocovacieho hnutia, úzko spolupracoval so štúrovcami, od roku 1844 stály člen a prispievateľ Tatrína. Neskôr sa aj v jazykovej otázke stotožnil s programom štúrovcov.

Príbehy, vtipy, piesne, maľby o miestnej krajine možno nájsť v knihe Vladimíra Ferku, z ktorej aspoň jeden príklad z časti príslovia:

"Poslať ho do Rašova, kde rozum predávajú".

Existujú dve historky, na vysvetlenie. Prvá hovorí, že v Rašove, v bývalej budove školy, bolo okresné hajtmanstvo. Neposlušní poddaní, ktorí sa priečili vrchnosti, sem boli predvedení, aby im okresný hajtman a jeho pomocníci "natĺkli rozumu" a priviedli ich k poslušnosti. A preto, keď niekoho predvolali do Rašova, povedali, že "ide po rozum". Druhá historka hovorí, že rašovci pred vojnou schovali kusovú soľ vo vreciach do Váhu a zastavili ju rebrinami, aby ju voda neodniesla. Keď bolo po vojne, išli soľ hľadať, tej už však nebolo, pretože sa, samozrejme, rozpustila. Aby bol z nej nejaký osoh, vyhnali všetok dobytok z dediny povyše rebrín napájať.

Iné poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

V Maršovej-Rašove na lokalite Na skladzie sa vyskytli atypické črepy preukazujúce sídlisko zo staršej doby železnej – halšatu a na lokalite Kopánka na východnom úpätí kopca Na skladzie tesne pod cestou a nad potokom výskyt črepov preukazuje sídlisko mladšej doby železnej – neskorolaténskemu rázu. V Maršovej-Rašove tiež na temene lokality Hradište sa nachádza malé valové opevnenie, datované je pórovitou keramikou dokumentujúcou koniec doby železnej – laténu. Uvedené opevnenie sa viaže ku križovatke historickej cesty zo Súľova s považskou hradskou v miestach pri Predmieri. V Maršovej-Rašove na lokalite Hrabie na horskom výbežku rozhrania chotárov Rašov – PlevníkJablonové sa nachádzajú tri slovanské mohyly. V Rašove na vysokom brehu Váhu Na sedlišti, pri výkope plynovodu sa prerezala mladohradištná chata, predpokladá sa, že ďalšie sa nachádzajú vedľa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]