Povodie Váhu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lokalizácia Povodia Váhu

Povodie Váhu je povodie na Slovensku, ktoré čiastočne zasahuje na územie Česka a veľmi malou časťou aj na územie Poľska. Je to súčasť povodia Dunaja.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je to územie, odkiaľ voda steká do rieky Váh. Ohraničenie v horskej časti je hrebeňovou a údolnou rozvodnicou, na juhu v Podunajskej nížine väčšinou nížinnou rozvodnicou. Na Slovensku je so svojimi 19 696 km² najväčším povodím. V jeho povodí sídlia 2/5 obyvateľov Slovenska (2,2 milióna). Za rok odvedie z tohto územia rieka Váh až 5,4 mld. m³ vody a riečna sieť má dĺžku takmer 16 000 km.

Do povodia Váhu spadajú aj čiastkové povodia: povodie Oravy, povodie Turca, povodie Kysuce, povodie Dudváhu a povodie Nitry. Rozprestiera sa na celom severozápade a západe Slovenska s výnimkou Záhoria a Žitného ostrova.

Povodie Váhu a Nitry patrí k najviac znečisteným povodiam na Slovensku.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Povodie Váhu zasahuje na územie siedmich krajov a štyridsiatich okresov Slovenska. Úplne odvodňuje celý Žilinský kraj, prevažnú väčšinu Trenčianskeho kraja (s výnimkou západnej časti okresu Myjava a malej juhovýchodnej časti okresu Prievidza – územia južne od mesta Handlová), centrálnu časť Trnavského kraja (cca 2/3 územia, okrem Záhoria a najjužnejších oblastí), takmer celú západnú polovicu Nitrianskeho kraja (bez územia na juhozápade) a tiež východnú časť Bratislavského kraja. Prostredníctvom svojich zdrojníc, Bieleho a Čierneho Váhu, rieka odvodňuje aj malú, najzápadnejšiu časť Prešovského kraja (západná časť okresu Poprad). Na územie Banskobystrického kraja zasahuje len veľmi malou časťou, kde z najsevernejšej časti územia okresu Žiar nad Hronom (severozápadne od mesta Kremnica) odvádza vody rieka Turiec na sever a z malého severného výbežku okresu Banská Bystrica (územie obce Donovaly) rieka Revúca prostredníctvom Korytnice taktiež na sever.

Geomorfologické celky[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska geomorfologických celkov zasahuje toto povodie úplne alebo čiastočne do 39 geomorfologických celkov, z ktorých 23 je riekou Váh odvodňovaných úplne:

Ostatných 16 geomorfologických celkov zasahuje do povodia iba čiastočne:

  • Biele Karpaty: približne 3/4 územia sú súčasťou povodia, kým juhozápadná časť (v línii Čupec – Vrch Slobodných – Jurášová – Poriadie) prináleží k povodiu Moravy
  • Kozie chrbty: západná časť je súčasťou povodia Váhu, kým východná súčasťou povodí Poprad a Hornád. Deliaca línia: Vyšná Šuňava – Krahulec – Brdárová.
  • Kremnické vrchy: sever pohoria (okrem malej severovýchodnej časti), hranica s povodím Hrona vedie od Kunešova cez Kremnické Bane na Skalku a odtiaľ cez vrchy Tabla a Svrčinník do sedla Malý Šturec
  • Malé Karpaty: severovýchodné svahy pohoria
  • Myjavská pahorkatina: východná polovica celku, hranica vedie po línii Poriadie, Polianka, Lipovec, Dlhý vŕšok, Košariská
  • Nízke Tatry: severné svahy podcelku Ďumbierske Tatry a severné svahy podcelku Kráľovohoľské Tatry s výnimkou jej východnej časti (Kráľova hoľa – Úplaz – Brdárová – Krahulec – Vyšná Šuňava)
  • Podtatranská brázda: jeho súčasťou je celý podcelok Zuberská brázda
  • Podtatranská kotlina: do povodia Váhu prináleží celý podcelok Liptovská kotlina
  • Podunajská pahorkatina: približne 2/3 celku s výnimkou juhovýchodnej časti (Hronská a Ipeľská pahorkatina)
  • Podunajská rovina: východná časť (po koryto Váhu) a severná časť
  • Pohronský Inovec: západ a sever pohoria po líniu Čaradice – Krivá – Veľký Inovec – Kamenný vrch – Kuchyňa – Vojšín – Malá Lehota
  • Starohorské vrchy: iba malá časť na severovýchode (severne od hranice Donovaly – Kečka – Hiadeľské sedlo)
  • Tatry: celý podcelok Západné Tatry a malá západná časť podcelku Vysoké Tatry (západne od línie Čubrina – Hlinská veža – Hrubý vrch – Štrbské Solisko – západný breh Štrbského plesa)
  • Tribeč: takmer celé pohorie okrem malej východnej časti v povodí Píľanského potoka
  • Veľká Fatra: prevažná väčšina pohoria s výnimkou malej časti na juhu (línia Malý Šturec – Krásny kopec – Kráľova skala – Krížna – Veľký Šturec – Zvolen – Donovaly)
  • Vtáčnik: západné svahy pohoria od línie Suchá hora – Tatra – Vtáčnik – Jarabá skala – Biely kameň – územie južne od Handlovského rybníka

Zoznam najdlhších vodných tokov[upraviť | upraviť zdroj]

V celom povodí Váhu[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Váh: 403 km
  2. Nitra: 196,7 km
  3. Žitava: 99,3 km
  4. Kysuca: 66,3 km
  5. Turiec: 66,3 km
  6. Orava: 60,3 km
  7. Nitrica: 51,4 km
  8. Dlhý kanál: 51 km
  9. Rajčanka: 47,5 km
  10. Bebrava: 47,2 km
  11. Vlára: 42,5 km (10,5 km na Slovensku)
  12. Horný Dudváh: 42,1 km
  13. Biela Orava: 37 km
  14. Belá: 36,3 km
  15. Revúca: 33,1 km
  16. Jablonka: 33 km
  17. Handlovka: 32 km
  18. Oravica: 32 km
  19. Radošinka: 31,9 km
  20. Malá Nitra: 31,1 km
  21. Horná Blava: 30,5 km
  22. Bystrica: 30 km
  23. Cabajský potok: 29 km
  24. Chotina: 29 km
  25. Polhoranka: 28 km
  26. Holeška: 27,7 km
  27. Jarčie: 27 km
  28. Teplica: 26,5 km
  29. Teplička: 26,5 km
  30. Radiša: 26 km
  31. Biela voda: 25,2 km
  32. Bojnianka: 25 km
  33. Drevenica: 25 km
  34. Varínka: 24,7 km
  35. Čerešňový potok: 24,5 km
  36. Jelešňa: 24 km
  37. Livina: 24 km
  38. Ľubochnianka: 24 km
  39. Ľupčianka: 23,7 km
  40. Vyčoma: 23 km
  41. Lednica: 21,4 km
  42. Tovarský potok: 20,1 km

Bez povodí Oravy, Turca, Kysuce a Nitry[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Váh: 403 km
  2. Nitra: 196,7 km
  3. Kysuca: 66,3 km
  4. Turiec: 66,3 km
  5. Orava: 60,3 km
  6. Rajčanka: 47,5 km
  7. Vlára: 42,5 km (10,5 km na Slovensku)
  8. Horný Dudváh: 42,1 km
  9. Belá: 36,3 km
  10. Revúca: 33,1 km
  11. Jablonka: 33 km
  12. Horná Blava: 30,5 km
  13. Holeška: 27,7 km
  14. Jarčie: 27 km
  15. Teplička: 26,5 km
  16. Biela voda: 25,2 km
  17. Klanečnica: 25 km (18 km na Slovensku)
  18. Varínka: 24,7 km
  19. Ľubochnianka: 24 km
  20. Ľupčianka: 23,7 km
  21. Drietomica: 22,5 km (13,5 km na Slovensku)
  22. Chocholnica: 22,3 km
  23. Bošáčka: 21,5 km (17 km na Slovensku)
  24. Marikovský potok: 21,5 km
  25. Lednica: 21,4 km
  26. Papradnianka: 21,3 km
  27. Tovarský potok: 20,1 km
  28. Chtelnička: 19,7 km
  29. Súčanka: 19,7 km
  30. Domanižanka: 19,4 km
  31. Demänovka: 19 km
  32. Podhradský potok: 18,9 km
  33. Štiavnik: 18,7 km
  34. Boca: 18,5 km
  35. Palúdžanka: 18 km
  36. Smrečianka: 18 km
  37. Štiavnica: 18 km
  38. Tŕstie: 18 km
  39. Pružinka: 17,7 km
  40. Petrovička: 17,2 km
  41. Jalovčanka: 16,7 km

Čiastkové povodia[upraviť | upraviť zdroj]

Susedné povodia[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska hraničí povodie Váhu so šiestimi povodiami:

Mimo územia Slovenska susedí ešte s týmito povodiami:

Povodie Nitry je konvenčne považované za samostatné povodie aj napriek tomu, že rieka Nitra je prítokom Váhu a s (vlastným) povodím Váhu susedí na severe a západe.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Povodie_Váhu&oldid=7807372“