Myjavská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′S 17°32′V / 48,71°S 17,53°V / 48.71; 17.53
Myjavská pahorkatina
geomorfologický celok
Podbranc 02.jpg
Vrch Branč so zrúcaninou hradu s okolím obce Podbranč
Štát Slovensko
Regióny Trnavský, Trenčiansky
Okresy Myjava, Senica
Nadradená
jednotka
Slovensko-moravské
Karpaty
Susedné
jednotky
Malé Karpaty
Považské podolie
Biele Karpaty
Chvojnická pahorkatina
Borská nížina
Podradené
jednotky
Brančské bradlá
Súradnice 48°43′S 17°32′V / 48,71°S 17,53°V / 48.71; 17.53
Najvyšší bod Bradlo
 - výška 543,1 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Wikimedia Commons: Myjava Hills

Myjavská pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku. Najvyšším vrchom je Bradlo (543,1 m n. m.).

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Z geomorfologického hľadiska je súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Jedinou geomorfologickou časťou sú Brančské bradlá. V starších členeniach zahŕňala Myjavská pahorkatina aj Chvojnickú pahorkatinu.

Myjavskú pahorkatinu obklopujú na juhovýchode Malé Karpaty, na východe Považské podolie a na severe Biele Karpaty. Západným smerom nadväzuje Chvojnická pahorkatina juhozápadne sa rozprestiera rovina Borskej nížiny.[1] V severnej polovici centrálnej časti leží mesto Myjava, ktorým preteká rovnomenná rieka, odvodňujúca západnú časť územia do Moravy. Vodné toky z východnej časti pahorkatiny smerujú do Váhu.[2]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Myjavská pahorkatina patrí do skupiny flyšových pohorí aj keď geologická stavba oblasti je relatívne pestrá. Západná časť je budovaná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi a zlepencami z obdobia spodného miocénu. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín (v najvýchodnejšej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchnokrieodvého až paleocénneho veku (tzv. brezovská skupina) a tiež obdobia paleocén až spodný eocén (tzv. myjavská skupina). Bradlové pásmo tvorí hranicu s flyšovými horninami na severe. Severná časť Myjavskej pahorkatiny je budovaná pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia eocénuoligocénu, tieto horniny sú súčasťou flyšového pásma. južnejšie potom slieňmi, vápencami, pieskovcami a zlepencami vrchnej kriedy. Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného triasu, ktoré patria hroniku.

Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bradlo – 543,1 m n. m.
  • Rovienky – 499 m n. m. (starší názov: Lipovec)[3]
  • Surovín – 478 m n. m.
  • Židovské – 467 m n. m.
  • Chorvátsky vrch – 462 m n. m.
  • Starý hrad – 454 m n. m.
  • Diely – 443 m n. m.
  • Baranec – 432 m n. m.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z hydrologického hľadiska patrí menšia západná časť k povodiu Moravy (odvodňuje rieka Myjava s Brezovským potokom), východná časť prináleží k povodiu Váhu (je odvodňovaná prostredníctvom potokov Kamečnica, Jablonka s Tŕstím a Kostolníkom, najjužnejšia časť Holeškou).

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam, čo umožnilo vznik kopaničiarskeho osídlenia. Je súčasťou Myjavsko-bielokarpatskej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Myjavskej podoblasti. Vnútri pahorkatiny sa nachádzajú tri mestá: Myjava, Stará Turá a Brezová pod Bradlom. Má približne 40 000 obyvateľov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : ÚGKK, rev. 2016-05-05, [cit. 2016-12-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]