Myjavská pahorkatina

Myjavská pahorkatina
geomorfologický celok
Vrch Branč so zrúcaninou hradu s okolím obce Podbranč
Štát	Slovensko
Regióny	Trnavský, Trenčiansky
Nadradená jednotka	Slovensko-moravské Karpaty
Susedné jednotky	Malé Karpaty Biele Karpaty Považské podolie Borská nížina Podunajská pahorkatina
Podradené jednotky	Brančské bradlá
Súradnice	48°43′S 17°32′V
Najvyšší bod	Bradlo
- výška	543,1 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Poloha na Slovensku

Myjavská pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku. Najvyšším vrchom je Bradlo (543,1 m n. m.).

Z geomorfologického hľadiska je súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Jediným geomorfologickým podcelkom sú Brančské bradlá. V starších členeniach zahŕňala Myjavská pahorkatina aj Chvojnickú pahorkatinu.

Geológia

Myjavská pahorkatina patrí do skupiny flyšových pohorí aj keď geologická stavba oblasti je relatívne pestrá. Západná časť je budovaná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi a zlepencami z obdobia spodného miocénu. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín (v najvýchodnejšej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchnokrieodvého až paleocénneho veku (tzv. brezovská skupina) a tiež obdobia paleocén až spodný eocén (tzv. myjavská skupina). Bradlové pásmo tvorí hranicu s flyšovými horninami na severe. Severná časť Myjavskej pahorkatiny je budovaná pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia eocénu až oligocénu, tieto horniny sú súčasťou flyšového pásma. južnejšie potom slieňmi, vápencami, pieskovcami a zlepencami vrchnej kriedy. Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného triasu, ktoré patria hroniku.

Vybrané vrcholy

• Bradlo – 543,1 m n. m.
• Rovienky – 499 m n. m. (starší názov: Lipovec)
• Surovín – 478 m n. m.
• Židovské – 467 m n. m.
• Chorvátsky vrch – 462 m n. m.
• Starý hrad – 454 m n. m.
• Diely – 443 m n. m.
• Baranec – 432 m n. m.

Vodstvo

Z hydrologického hľadiska patrí menšia západná časť k povodiu Moravy (odvodňuje rieka Myjava s Brezovským potokom), východná časť prináleží k povodiu Váhu (je odvodňovaná prostredníctvom potokov Kamečnica, Jablonka s Tŕstím a Kostolníkom, najjužnejšia časť Holeškou).

Osídlenie

Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam, čo umožnilo vznik kopaničiarskeho osídlenia. Je súčasťou Myjavsko-bielokarpatskej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Myjavskej podoblasti. Vnútri pahorkatiny sa nachádzajú tri mestá: Myjava, Stará Turá a Brezová pod Bradlom. Má približne 40 000 obyvateľov.