Myjavská pahorkatina
| Myjavská pahorkatina | |
| geomorfologický celok | |
 | |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Trenčiansky |
| Okresy | Myjava, Senica, Nové Mesto nad Váhom |
| Nadradená jednotka |
Slovensko-moravské Karpaty |
| Susedné jednotky |
Malé Karpaty Považské podolie Biele Karpaty Chvojnická pahorkatina Borská nížina |
| Podradené jednotky |
Brančské bradlá |
| Súradnice | 48°43′S 17°32′V / 48,71°S 17,53°V |
| Najvyšší bod | Bradlo |
| - výška | 543,1 m n. m. |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
 Poloha na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Myjava Hills | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Myjavská pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku. Najvyšším vrchom je Bradlo (543,1 m n. m.).
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Z geomorfologického hľadiska je súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Jedinou geomorfologickou časťou sú Brančské bradlá. V starších členeniach zahŕňala Myjavská pahorkatina aj Chvojnickú pahorkatinu.
Myjavskú pahorkatinu obklopujú na východe a juhovýchode Malé Karpaty, na severovýchode Považské podolie a na severe Biele Karpaty. Západným smerom nadväzuje Chvojnická pahorkatina juhozápadne sa rozprestiera rovina Borskej nížiny.[1] V severnej polovici centrálnej časti leží mesto Myjava, ktorým preteká rovnomenná rieka, odvodňujúca západnú časť územia do Moravy. Vodné toky z východnej časti pahorkatiny smerujú do Váhu.[2]
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Myjavská pahorkatina patrí do skupiny flyšových pohorí aj keď geologická stavba oblasti je relatívne pestrá. Západná časť je budovaná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi a zlepencami z obdobia spodného miocénu. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem spomenutých hornín (v najvýchodnejšej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce obdobia vrchnokrieodvého až paleocénneho veku (tzv. brezovská skupina) a tiež obdobia paleocén až spodný eocén (tzv. myjavská skupina). Bradlové pásmo tvorí hranicu s flyšovými horninami na severe. Severná časť Myjavskej pahorkatiny je budovaná pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia eocénu až oligocénu, tieto horniny sú súčasťou flyšového pásma. južnejšie potom slieňmi, vápencami, pieskovcami a zlepencami vrchnej kriedy. Najjužnejšiu časť už budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného triasu, ktoré patria hroniku.
Vybrané vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Z hydrologického hľadiska patrí menšia západná časť k povodiu Moravy (odvodňuje rieka Myjava s Brezovským potokom), východná časť prináleží k povodiu Váhu (je odvodňovaná prostredníctvom potokov Kamečnica, Jablonka s Tŕstím a Kostolníkom, najjužnejšia časť Holeškou).
Osídlenie
[upraviť | upraviť zdroj]Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam, čo umožnilo vznik kopaničiarskeho osídlenia. Je súčasťou Myjavsko-bielokarpatskej oblasti rozptýleného osídlenia a jej Myjavskej podoblasti. Vnútri pahorkatiny sa nachádzajú tri mestá: Myjava, Stará Turá a Brezová pod Bradlom. Má približne 40 000 obyvateľov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: ÚGKK, rev. 2016-05-05, [cit. 2016-12-22]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myjavská pahorkatina
