Kopanica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kopanica, laz alebo samota je sídelný útvar, ktorý charakterizuje roztrúsené osídlenie. Termín kopanica sa používa hlavne na západnom Slovensku.

Roztrúsené osídlenie na Slovensku zaberá asi 10% územia. Hlavné oblasti, v ktorých sa sústreďuje, sú: Bielokarpatská kopaničiarska oblasť (Myjavské kopanice), javornícko-kysucká oblasť (Javornícke a Kysucké lazy), Strážovské vrchy (Belianske kopanice), štálová oblasť (novobanské štále) a lazová oblasť Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny (Detvianske lazy, Krupinské lazy, kolešne). Podobný typ sídel sa v podstatne menšej miere vyskytuje aj v iných častiach krajiny napr. v oblasti sútoku Váhu a Dunaja, či inde[1].

Kopanice, resp. kopaničiarske pozemky pôvodne vznikali v období feudalizmu v oblastiach, kde roľníci kultivovali predtým poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Tieto pozemky sa odlišovali právne od tzv. urbárskej usadlosti. Keďže roľníci za ne platili dane iba zemepánovi a nie štátu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vladár, J. a kol. 1981, Encyklopédia Slovenska. V. zväzok R-Š. Veda, Bratislava, s. 162-163