Kopanica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kopanica, laz alebo samota je sídelný útvar, ktorý charakterizuje roztrúsené osídlenie. Termín kopanica sa používa hlavne na západnom Slovensku.

Roztrúsené osídlenie na Slovensku zaberá asi 10% územia. Hlavné oblasti, v ktorých sa sústreďuje, sú: Bielokarpatská kopaničiarska oblasť (Myjavské kopanice), javornícko-kysucká oblasť (Javornícke a Kysucké lazy), Strážovské vrchy (Belianske kopanice), štálová oblasť (novobanské štále) a lazová oblasť Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny (Detvianske lazy, Krupinské lazy, kolešne). Podobný typ sídel sa v podstatne menšej miere vyskytuje aj v iných častiach krajiny napr. v oblasti sútoku Váhu a Dunaja, či inde[1].

Kopanice, resp. kopaničiarske pozemky pôvodne vznikali v období feudalizmu v oblastiach, kde roľníci kultivovali predtým poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Tieto pozemky sa odlišovali právne od tzv. urbárskej usadlosti. Keďže roľníci za ne platili dane iba zemepánovi a nie štátu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vladár, J. a kol. 1981, Encyklopédia Slovenska. V. zväzok R-Š. Veda, Bratislava, s. 162-163