Krupinská planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°17′0″S 19°12′0″V / 48,28333°S 19,20000°V / 48.28333; 19.20000
Krupinská planina
(Krupinská výšina)
geomorfologický celok
Bzovik1.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Nitriansky
Okresy Veľký Krtíš, Zvolen, Krupina, Levice
Nadradená
jednotka
Slovenské stredohorie
Susedné
jednotky
Štiavnické vrchy
Pliešovská kotlina
Javorie
Ostrôžky
Juhoslovenská kotlina
Podunajská pahorkatina
Podradené
jednotky
Bzovická pahorkatina
Dačolomská planina
Modrokamenské úbočie
Závozská vrchovina
Súradnice 48°17′0″S 19°12′0″V / 48,28333°S 19,20000°V / 48.28333; 19.20000
Najvyšší bod Kopaný závoz
 - výška 775 m n. m.
Rozloha 853 km² (85 300 ha)
Geologické zloženie neovulkanity
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Krupinská planina na mape geomorfologických celkov
Krupinská planina na mape geomorfologických celkov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Krupinská planina alebo staršie Krupinská výšina je geomorfologický celok v rámci Slovenského stredohoria. Zo západu je ohraničená Štiavnickými vrchmi, zo severu Javorím, z východu Ostrôžkami a z juhu Podunajskou pahorkatinou a Ipeľskou brázdou.

Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch je 775 m n. m. vysoký Kopaný závoz neďaleko obce Senohrad, ktorý je však pre polohu vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť neprístupný. Nad 700 m n. m. dosahuje len niekoľko málo vrchov v Závozskej vrchovine na hranici s Ostrôžkami, pomerne časté sú však vrcholy nad 500 m n. m. Nad obcou Horné Plachtince sa nachádza vrch Španí laz s vysielačom a chatou na vrchole.

Smerom na juh sa objavujú hlboké údolia a planina sa postupne znižuje. Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia Ipľa. Medzi významné patrí Krtíš, Tisovník, Stará rieka, Krupinica a Litava.

Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie viniča a zasahuje tu Stredoslovenská vinohradnícka oblasť. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Krupinská planina sa člení na 4 podcelky:[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]