Krupinská planina
| Krupinská planina (Krupinská výšina) | |
| geomorfologický celok | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Nitriansky |
| Okresy | Veľký Krtíš, Zvolen, Krupina, Levice |
| Nadradená jednotka |
Slovenské stredohorie |
| Susedné jednotky |
Štiavnické vrchy Pliešovská kotlina Javorie Ostrôžky Juhoslovenská kotlina Podunajská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Bzovícka pahorkatina Dačolomská planina Modrokamenské úboče Závozská vrchovina |
| Súradnice | 48°17′0″S 19°12′0″V / 48,28333°S 19,20000°V |
| Najvyšší bod | Dlhý diel |
| - výška | 818 m n. m. |
| Rozloha | 853 km² (85 300 ha) |
| Geologické zloženie | neovulkanity |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Krupinská planina na mape geomorfologických celkov
| |
| Wikimedia Commons: Krupinská planina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krupinská planina alebo staršie Krupinská výšina je geomorfologický celok v rámci Slovenského stredohoria.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Na východe susedí pohorie Ostrôžky, severným smerom leží Javorie a Pliešovská kotlina.[1] Severozápadným smerom nadväzujú Štiavnické vrchy[2], západne krajina klesá do Podunajskej pahorkatiny.[3] Južný a juhovýchodný okraj lemuje Juhoslovenská kotlina.[4]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch je 818 m n. m. vysoký Dlhý diel[5], ktorý je však pre polohu vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť neprístupný.[6] Nad 700 m n. m. dosahuje len niekoľko vrchov v Závozskej vrchovine na hranici s Ostrôžkami, pomerne časté sú však vrcholy nad 500 m n. m. Nad obcou Horné Plachtince sa nachádza vrch Španí laz s vysielačom a chatou na vrchole.
Smerom na juh sa objavujú hlboké údolia a planina sa postupne znižuje. Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia Ipľa. Medzi významné patrí Krtíš, Tisovník, Stará rieka, Krupinica a Litava.
Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie viniča a zasahuje tu Stredoslovenská vinohradnícka oblasť. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 145 – Javorie – Ostrôžky [online]. Banská Bystrica: CBS, [cit. 2025-11-09]. Dostupné online.
- ↑ TM 146 Krupinská planina – Veľký Krtíš (2. vydanie, 2022) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2022, [cit. 2025-11-08]. Dostupné online.
- ↑ TM 140 Krupinská planina – Dudince (5. vydanie, 2024) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2024, [cit. 2025-11-05]. Dostupné online.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-23]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krupinská planina
