Modrý Kameň (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°14′37″S 19°19′59″V / 48,24361°S 19,33306°V / 48.24361; 19.33306
Modrý Kameň
Zrúcanina hradu
Burgo Modry Kamen 1.jpg
Pohľad na hrad Modrý Kameň
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Veľký Krtíš
Mesto Modrý Kameň
Nadmorská výška 295 m n. m.
Súradnice 48°14′37″S 19°19′59″V / 48,24361°S 19,33306°V / 48.24361; 19.33306
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Modrý Kameň
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu v Banskobystrickom kraji
Poloha hradu v Banskobystrickom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Modrý Kameň Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Modrý Kameň[1] (historické názvy: 1290 – Keykkw[2][3], 1446 – Kekkew[2][3], maď. Kékkö, nem. Blauenstein) je goticko-renesančný hrad pochádzajúci z druhej polovice 13. storočia, ktorý sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš a je postavený nad rovnomenným mestom v nadmorskej výške asi 315 m n. m.

Súčasťou hradného komplexu je aj barokový kaštieľ, ktorý bol však postavený až o niekoľko storočí neskôr. V súčasnosti je hrad spolu s areálom (kam patrí napríklad záhrada, most, hradná kaplnka, hospodárska budova, či priekopa) evidovaný ako národná kultúrna pamiatka.[4][5]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Výstavba tohto hradu sa začala pravdepodobne po Tatárskom vpáde, aj keď pamätná tabuľa datuje vznik hradu už do roku 1237 [6]. Najstaršie písomné zmienky o hrade sa datujú do rokov 1278 a 1290.[3] V písomnej zmienke z roku 1285 je spomenutý majiteľ a aj predpokladaný stavebník hradu Peter Forró. Po jeho smrti sídlo získali synovia Kazimíra z bíňskej vetvy Huntovcov-Poznanovcov. Ale už v roku 1290 ho dobyli späť Petrovi súrodenci, zakladatelia rodu Balašovcov. Ich držbu hradu prerušil Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti sa vrátil do ich moci.[7] Hrad bol celé storočia majetkom šľachtickej rodiny Balašovcov[3] (staršie Balassovcov [8]), ktorí ho vlastnili až do 19. storočia.

Výzor hradu bol niekoľkokrát zmenený v dôsledku mnohých rekonštrukcií a prestavieb. Prvá výraznejšia oprava hradu sa konala v rokoch 16091612 [8], kedy získal renesančný výzor [2]. Dôvodom bolo to, že v roku 1576 [8] (niektoré pramene uvádzajú rok 1575 [3]) hrad obsadili Turci, ktorí ho opustili až v roku 1593, pričom hrad zničili. Pri tejto rekonštrukcii hradu vznikli aj delostrelecké plošiny. V čase stavovských povstaní na začiatku 17. storočia sa hradný majiteľ Žigmund Balaša uchádzal o funkciu sedmohradského kniežaťa a za týmto cieľom sa neváhal spojiť aj s Turkami. Preto hrad v roku 1616 dobylo kráľovské vojsko a Žigmund bol uväznený. V rámci koristníckeho vpádu bol hrad opätovne napadnutý Turkami v roku 1659. V roku 1683 hrad dobýjalo povstalecké vojsko Imricha Tököliho a hrad bol značne poškodený. Toto poškodenie už majitelia neobnovovali.[7]

V prvej polovici 18. storočia postavil vtedajší majiteľ Gabriel Balaša [6] na starších zničených základoch rozsiahly[8] barokový kaštieľ, ktorý však bol postavený len na dolnom nádvorí hradu; horná časť hradu sa obnovy nedočkala a tieto priestory sa využili ako záhrada, ktorá tiež patrí medzi národné kultúrne pamiatky.[9] Ku kaštieľu bola neskôr pristavená aj kaplnka svätej Anny.

V 19. a 20. storočí hrad niekoľkokrát zmenil majiteľa; v roku 1813 hrad od rodu Balašovcov získal župan Forgáč z Gýmeša a Haliče, po ňom sa majiteľom hradu stal gróf Károly. Poslednou súkromnou majiteľkou bola Károlyho dcéra Gabriela Almášiová, ktorá ho však v roku 1923 predala štátu [3][6], ktorý je jeho vlastníkom až do súčasnosti. Od roku 1991 je v hrade Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.[6]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.
  2. a b c Modrý Kameň, hrad (ruina) [online]. www.hrady.sk. Dostupné online.
  3. a b c d e f Modrý Kameň hrad [online]. www.pamiatky.net. Dostupné online.
  4. Karta Národnej kultúrnej pamiatky Modrý kameň (hrad) [online]. Pamiatkový ústav Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Zoznam hradov chránených ako KP [online]. Pamiatkový ústav Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. a b c d MBK - Hrad Modrý Kameň [online]. www.muzeum.sk. Dostupné online.
  7. a b MODRÝ KAMEŃ. In: PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 207 – 209.
  8. a b c d JANOTA, Ľudovít; HORVÁTH, Pavol. Slovenské hrady. Bratislava : Tatran, 1974. Kapitola Modrý Kameň, s. 213.
  9. Karta Národnej kultúrnej pamiatky Modrý kameň (hrad) - záhrada [online]. Pamiatkový ústav Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]