Bojnický zámok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°46′48″S 18°34′39″V / 48.78000°S 18.57750°V / 48.78000; 18.57750
Bojnický zámok
Zámok
Slovakia Bojnice Castle 2004 hires.jpg
Bojnický zámok
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Súradnice 48°46′48″S 18°34′39″V / 48.78000°S 18.57750°V / 48.78000; 18.57750
Vznik 12. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Bojnice
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Bojnický hrad
 - dátum vyhlásenia 1970
ÚZPF[2]
 - číslo 805
 - dátum zápisu 31. 10. 1963
Poloha Bojnického zámku na Slovensku
Poloha Bojnického zámku na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Bojnického zámku na Slovensku
Poloha Bojnického zámku v Trenčianskom kraji
Poloha Bojnického zámku v Trenčianskom kraji
RedHut.svg
Poloha Bojnického zámku v Trenčianskom kraji
Wikimedia Commons: Bojnice Castle
Webová stránka: http://www.bojnicecastle.sk/
Freemap.sk: mapa

Bojnický zámok je romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Nachádza sa v trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria. Je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

12. - 13. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku nachádzajúcom sa na tomto mieste, siahajú až do začiatku 12. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade sa nachádza v listine zoborského opátstva z roku 1113.[3][4]

Pôvodné hradisko bolo drevené. Až v priebehu 13. storočia, kedy hrad patril rodu Poznanovcov (niektoré zdroje uvádzajú meno rodu ako Hont-Poznanovci[5]), bol prestavaný na kamenný hrad. Prvými feudálnymi majiteľmi, ktorých mená sa dochovali v historických prameňoch, boli práve synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov. Na konci 13. storočia hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý bol jeho majiteľom až do roku 1321.[3]

14. – 15. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa hrad stal kráľovským majetkom, a tak niekoľkokrát zmenil majiteľov. V priebehu 14. a 15. storočia patril hrad rodom Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, Leustachovcom, pánom z Jelšavy a Noffryovcom.[3] Práve Noffryovci sa pričnili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie.

Po vymretí ich rodu prešiel hrad do vlastníctva Jána Korvína, ktorý bol nemanželským synom Mateja Korvína. Podľa povestí kráľ Matej často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty končil vždy vetou: „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“, teda „Pod našimi milými lipami bojnickými.“[3][4][6]

16. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti Mateja Korvína hrad získali Zápoľskovci, ktorí boli jeho majiteľmi od konca 15. storočia až do roku 1526. Po nich získali v roku 1527 hrad Turzovci.[3] František Turzo hrad značne rozšíril a nechal spevniť opevnenie. Zmenil aj charakter stavby - dovtedy gotický hrad nechal prestavať na renesančný zámok.

Zlatá sála

17. - 19. storočie - Obdobie Pálfyovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Bojnický zámok

Keď rod Turzovcov vymrel, zámok sa stal kráľovským majetkom. V roku 1644 ho kráľ daroval rodine Pálfyovcom, ktorý ho v druhej polovici 17. storočia prestavali do barokového štýlu. Túto prestavbu rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe zámku vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou, ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými motívmi. Vybudovali sa aj nové obytné budovy, ktoré sa situovali do niekdajšieho predhradia. V rokoch 18891910 uskutočnil posledný feudálny majiteľ Ján František Pálfy poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v neogotickom štýle.[4] Práve vďaka tejto prestavbe zámok nadobudol svoje charakteristické črty a súčasný vzhľad. Ján František Pálfy sa osobne, až do svojej smrti v roku 1908, zúčastňoval prestavby zámku.[7] Za vzor mu poslúžili najmä monumentálne stredoveké európske architektúry z Talianska a Francúzska.[7]

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. Na základe Benešových dekrétov po vojne pripadol jej majetok štátu [8].

O päť rokov neskôr, dňa 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude zriadené múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. 42 rokov po smrti Jána Františka Pálfyho sa teda splnilo jeho prianie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.[4]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Lipa kráľa Mateja

Bojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. Takisto aj otvory v hradbách, portály, steny, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru.

V súčasnosti je zámok súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a je prístupný verejnosti [3]. V päťdesiatych rokoch bola objavená pod zámkom jaskyňa.

Okolie zámku[upraviť | upraviť zdroj]

K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park, v ktorom rastie veľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoročná, lipa pred vchodom do zámku. Táto lipa je pravdepodobne najstarší strom na Slovensku. Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, v ktorej sa nachádzajú vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov. Park pokračuje ďalej lesoparkom v Strážovských vrchoch.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.