Mestská radnica (Bardejov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°17′36″S 21°16′33″V / 49,29333°S 21,27583°V / 49.29333; 21.27583
Mestská radnica
bývalá mestská radnica
Bardejov10Slovakia23.JPG
Západná a južná fasáda radnice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Bardejov
Mesto Bardejov
Súradnice 49°17′36″S 21°16′33″V / 49,29333°S 21,27583°V / 49.29333; 21.27583
Štýl Gotika, renesancia
Výstavba 1505 – 1511
Svetové dedičstvo UNESCOSvetové dedičstvo UNESCO
Názov súboru Bardejov – mestská pamiatková rezervácia
Dátum zápisu 2000
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Radnica
ÚZPF[2]
 - číslo 1677/1
 - dátum zápisu 9. 9. 1970
Správa Šarišské múzeum
Poloha v rámci Slovenska
RedHut.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Historical Town Hall (Bardejov)
Adresa: Radničné námestie 48
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Mestská radnica v Bardejove je goticko-renesančná budova postavená uprostred Radničného námestia tohto okresného mesta v Prešovskom kraji.

Po stavebnej a významovej stránke tvorila radnica funkčnú aj ideovú protiváhu farského Chrámu svätého Egídia, bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta. Z architektonického hľadiska je budova radnice významným dokladom prenikania renesančných výtvarných a architektonických prvkov do doznievajúceho gotického konceptu architektúry.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Správa mesta Bardejov prešla počas historického obdobia dlhým vývojom. Pôvodne toto územie i prvotnú slovanskú osadu spravovali cisterciánski mnísi a ich predstavený – prior kláštora. Dôležitým medzníkom vo vývoji mestskej správy bol rok 1376, kedy kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou povýšil osadu na slobodné kráľovské mesto a udelil mu právo voľby richtára a mestskej rady.

Mestská rada sa počas celého 15. storočia schádzala v úradnej miestnosti richtára, ktorá sa nachádzala mimo terajšieho centrálneho námestia.

Koniec 15. storočia priniesol Bardejovu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, čo sa odzrkadlilo i v živote mestskej honorácie. Významné postavenie mesta ako aj potreba reprezentatívnejších priestorov určených pre zasadnutia rady mala zabezpečiť stavba honosnej radnice. Na základe rozhodnutia mestskej rady ju postavili v strede trhového námestia.

V roku 1505 sa začali stavebné práce, ktorými predstavitelia mesta poverili majstra Alexandra. Ten v priebehu roku 1505 postavil prízemie budovy. Na stavbe sa v nasledujúcich rokoch vystriedalo niekoľko stavebných majstrov. Ďalším bol majster Alexius, autor arkiera, okien a portálov (v roku 1508). Majster Ján z Prešova ukončil v nasledujúcom roku prvé poschodie, postavil vysoké štíty a vyzdobil ich kamennými prvkami. Maliarsku výzdobu realizovali miestni majstri Theofil Stanczel v rokoch 1510 – 1511 (maľovanými erbami vyzdobil štíty a v radnej sieni namaľoval výjav Posledného súdu) a Matej Grunwald (výmaľba exteriéru). Tým bola budova po stavebnej stránke hotová.

V nasledujúcich rokoch sa práce sústreďovali v interiéroch (zariaďovanie mobiliárom, výzdoba miestností). Tieto práce prevádzali miestni majstri.

V roku 1556 dokončili striešku nad arkierom východnej fasády; v roku 1641 jej rímsu vyzdobil bardejovský maliar Matej Grünwald erbami mesta a krajiny. Ďalšie práce boli na radnici realizované v rokoch 1521, 1563 a 1582 a týkali sa predovšetkým maliarskej výzdoby objektu.

V nasledujúcom období sa na stavbe, akú poznáme dnes, vykonávali zväčša iba reštaurátorské práce; začiatkom 20. storočia bola radnica v rokoch 1904 – 1905 (po predchádzajúcom požiari v roku 1902) upravovaná pre pripravované expozície novovznikajúceho Múzea Šarišskej župy (dnešné Šarišské múzeum).

V 80-tych a 90-tych rokoch 20. storočia prebehla posledná pamiatková obnova.

Opis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Renesančná radnica v Bardejove je dvojpodlažná stavba stojaca blokového charakteru na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a Uhorska. Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských privilégií. Pôvodná kamenná socha bola v roku 1641 nahradená drevenou pokrytou medeným plechom. Súčasná socha je kópiou a je celá z medeného plechu. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi – južný štít: lev, muž s bradou, mačka, opica, obchodník s plátnom, severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou.

Arkier na východnej fasáde

Na juhozápadnom rohu sa zachovali dve duté mestské miery z rokov 1510 a 1620, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Sú zdobené mestským erbom a datovaním po obvode.

Architektonicky najbohatšie je členená východná fasáda, ktorej dominuje na stredovú os situovaný drevený, bohato zdobený arkier. V poliach nad a pod oknami obsahuje maľované erby a štíty s monogramami členov mestskej rady. Arkier ukončuje korunná rímsa s reliéfmi. Na východnom štíte je nástenná maľba zobrazujúca anjela držiaceho mestský znak, štít s menom Jakuba Hubera a letopočet 1641. V nadpraží hlavného portálu je nápis PRIVSQM INCIPIAS CONSULTO.

Okrem historickej hodnoty je bardejovská radnica cenná i po umeleckej stránke. K jej najcennejším častiam patria architektonické detaily: portály, dekoratívna výzdoba štítov, vstupný arkier, schodisko, nástenné maľby, trámový strop v radnej sieni a maľované značky, erby a nápisy ako aj časť mobiliáru (vzácnou je napr. skriňa na mestské privilégiá).

Interiérová výzdoba dokumentuje význam a dôstojnosť stavby. Každá z miestností radnice vyniká jedinečnou umeleckou výzdobou pozostávajúcou z unikátnych architektonických prvkov – bohato zdobených portálov, klenieb, intarzovaných dvier a výmaľbou.

Najväčšou miestnosťou bola radničná sieň slúžiaca zasadnutiam mestskej rady. Je pokrytá pôvodným bohato polychrómovaným trámovým kazetovým stropom z roku 1508. Počas pamiatkárskeho výskumu radnice v rokoch 1978 – 1979 odkryli v radničnej sieni nástennú maľbu Posledný súd z roku 1511, vytvorenú maliarom Theofilom Stanczelom.

Význam pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba bardejovskej radnice od svojho počiatku zdôrazňovala navonok význam tohto hornošarišského mesta. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom verejného života obyvateľov mesta. Prízemie budovy plnilo obchodnú funkciu, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice.

Napriek prítomnosti niektorých neskorogotických stavebných prvkov, na stavbe radnice sa začali uplatňovať vplyvy nastupujúcej renesancie, na základe čoho je bardejovská radnica považovaná za prvú svetskú stavbu tohto slohu na území Slovenska.

Jej význam z historického a umeleckého hľadiska ocenila i spoločnosť keď ju v roku 1985 zapísala do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Ako pamiatka nadregionálneho významu bola radnica spolu s ostatnými pamiatkami historického jadra Bardejova v roku 2000 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Dnes sa historické priestory radnice využívajú ako miestnosti Šarišského múzea, kde je trvalo umiestnená historická expozícia Bardejov – Slobodné kráľovské mesto.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovensko - Kultúra, Obzor, Bratislava, 1980
  • Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, Bardejov, Tatran, Bratislava, 1977
  • A. Frický, Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976
  • A. Frický, Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku, Osveta, Martin, 1986
  • V. Dvořáková a kol., Bardejov - mestská pamiatková rezervácia, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti, Bratislava, 1991, ISBN 80-85128-41-1
  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. . Dostupné online.
  2. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. . Dostupné online.