Mestský hrad v Banskej Bystrici

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°44′14″S 19°08′48″V / 48,737282235°S 19,146734476°V / 48.737282235; 19.146734476
Mestský hrad v Banskej Bystrici
Hrad
Banská Bystrica, Mestský hrad.jpg
Mestský hrad v Banskej Bystrici
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický
Okres Banská Bystrica
Mesto Banská Bystrica
Súradnice 48°44′14″S 19°08′48″V / 48,737282235°S 19,146734476°V / 48.737282235; 19.146734476
Pre verejnosť Prístupný
Najľahší výstup z námestia Š. Moyzesa
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Mestský hrad
ÚZPF[2]
 - číslo 2321/1-9
 - dátum zápisu 18. 5. 1955
Relief Map of Slovakia.png
RedHut.svg
Banská Bystrica Region - physical map.png
RedHut.svg
Wikimedia Commons: Banská Bystrica Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Celkový pohľad na areál hradu
Barbakan a Stará radnica
Areál hradu a radnica
Areál hradu a Kostol Sv. kríža
Matejov dom a Kostol Sv. kríža

Mestský hrad v Banskej Bystrici, charakteristická dominanta a symbol historického jadra Banskej Bystrice s typickou siluetou dvojice cibuľovitých veží, situovaný hore na námestí. Je to národná kultúrna pamiatka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Už v tých časoch tu stál farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku stal centrom novej pevnosti. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Jednotlivé budovy rôznorodej funkcie obohnali spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr.

Areál mestského hradu sa skladá z kostola Panny Márie, tzv. Matejovho domu, tzv. slovenského kostola, radnice, budovy fary a kamenného opevnenia s baštami, vstupnou bránou s barbakanom, ktorým sa do areálu vchádzalo.

Najstaršou budovou je neskororománsky farský kostol panny Márie z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne ho obklopoval cintorín, na ktorom až do 19. storočia stála románska kostnica.

Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15. storočia priestor okolo farského kostola a postavili tu ďalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi: gotický dom kráľa Mateja (nazývaný aj Matejov dom) vznikol v roku 1479, mestská radnica okolo roku 1500; krátko predtým, v roku 1492, dostavali kostol sv. Kríža, nazývaný aj slovenský kostol, lebo sem chodili prevažne slovenskí obyvatelia, s bohatým vstupným neskorogotickým portálom. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. Najdôležitejšou časťou opevnenia bola vstupná brána s barbakanom, dostavaná v roku 1512, do ktorej sa vstupovalo dvoma bránami, pre povozy a pre peších. V tom období prešiel farský kostol nákladnou stavebnou úpravou, ktorú podnes dokumentuje zachované oratórium s gotickou krížovou klenbou, bočná kaplnka sv. Barbory a neskorogotickým krídlovým oltárom od Majstra Pavla z Levoče a neskorogotická bronzová krstiteľnica od majstra Jodoka. Typologickou zaujímavosťou sú portréty svätých, ktorými iluzívne nahradili konzoly pod klenbou v presbytériu. Interiér kostola bol v tých časoch veľmi hodnotný, hl. oltár vyhotovil Majster Pavol z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Podľahol však ničivému požiaru v roku 1761; v roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od významného rakúskeho maliara J. L. Krackera. Zrútenú klenbu nahradili barokovou, s iluzívnou architektonickou freskou v presbytériu od A. Schmidta z rokoch 1767-1770. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami.

Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu. V druhej tretine 16. storočia prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V roku 1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. Čoskoro nato, v rockoch 1564-1565, majster Peregrinus upravil jej priečelie vrátane starej neskorogotickej loggie a budovu ukončil renesančnou atikou s lastovičími chvostmi.

Exteriér a interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Farský kostol je výrazná gotická architektúra s pôvodnou románskou vežou z čias vzniku objektu. Je jednoloďový, s predĺženým presbytériom a z oboch strán pristavanými kaplnkami a oratóriom. Z pôvodnej náročnej bohatej architektúry sa zachovali fragmenty kružieb v lomených oknách, prekryté barokovou prestavbou, zlomky žánrových výjavov pod rímsou, znázorňujúce sedem hlavných hriechov, niekoľko gotických fiál a baldachýn. Okná kaplnky si zachovali neskorogotické plamienkové kružby. Fasádu objektu v gotike pomaľovali kvádrovaním. K najlepším výtvarným dielam exteriéru patrí reliéf Krista na Hore olivovej (umiestnený na vonkajšej strane kostola v nároží veže) a torzo Zvestovania, z čias okolo roku 1500. Hl. priestor kostola je klenutý pruskými klenbami. Má jednotné neskorobarokové vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Baroková úprava rešpektovala staršie, najmä neskorogotické fragmenty a nábehy rebier. Bočné kaplnky, oratórium a sakristia majú bohaté vzorce neskorogotických krúžených a hviezdicových klenieb. Z pôvodného zariadenia vyniká oltár sv. Barbory a gotická krstiteľnica, gotické tabuľové obrazy; výtvarné detaily sú inštalované v ďalších bočných kaplnkách.

Slovenský kostol má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15. storočia.

Matejov, pôvodný kráľovský dom, je bloková viacposchodová stavba, ktorá si napriek romantickej úprave zachovala pôvodné riešenie fasád s výrazným maľovaným kvádrovaním. Radnica (pretórium) prešla viacerými stavebnými úpravami, napriek tomu si zachovala svoj renesančný ráz. Bloková budova so stĺpovou arkádou pôvodne nadväzovala na hradné opevnenie. Renesančné premurované atiky pôvodne v tvare lastovičích chvostov.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia priestorov mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

ŽSR, SAD. Hrad je mestského typu a prístup k nemu je teda veľmi jednoduchý. Nachádza sa priamo v centre Banskej Bystrice na malom námestí nad hlavným námestím mesta.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Popri Matejovom dome cez tepanú železnú bránu prejdeme na historický cintorín, kde sú pochovaní viacerí národní dejatelia a spisovatelia. Z cintorína sú pôsobivé pohľady na hradný komplex.

Okolité pamiatky: Mestská pamiatková rezervácia Banská Bystrica, hrady: Zvolen, Pustý hrad nad Zvolenom, Slovenská Ľupča.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je strediskom turistiky, v prímestskej časti sa odporúčajú tieto jednohodinové vychádzky: Z Medeného hámra do doliny Laskomer, z Fončordy do Areálu zdravia. Malachovskou dolinou do Ortút k pamätníku sovietskych letcov pod Dolnou skalou. Do lesoparku na Urpín (511 m n. m., pekné pohľady na mesto) a na Vartovku (569 m n. m., kde je pozorovacia veža, tzv. „vartovka“ z čias tureckých nájazdov, dnes je v objekte po úpravách Krajská ľudová hvezdáreň). Podryba, Šalková - príjemná prechádzka po hrádzi Hrona (viditeľné sú ešte piliere z tesaných kameňov, ktoré slúžili ako nosníky drevených mostín hrádze, tzv. „hrable“, na zadržanie plaveného dreva z horehronských lesov). Do miestnej časti Jakub, kde je náučný chodník (lesostep).

Banská Bystrica je východiskom značkovaných trás do blízkych horstiev: Kremnické vrchy, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Veporské vrchy a Poľana.

Zvony[upraviť | upraviť zdroj]

Vo zvonici sú na oceľovej zvonovej stolici zavesené 3 zvony.

Zvon Hmotnosť Priemer Rok, lejár Tón
1. General 6000 kg 201 cm 1763, Samuel Preis
2. Median 2500 kg 160 cm 1927, Oktáv Winter
3. Special 1300 kg 128 cm 1927, Oktáv Winter dis´

Zvony zvonia každú nedeľu a sviatky o 6:45, 8:15, 10:45 a 16:15. Zvonia iba zvony General a Special, keďže zvon Median je prasknutý.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.


  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. . Dostupné online.
  2. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. . Dostupné online.