Radvaň (Banská Bystrica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Novšia časť Radvane ponad rieku Hron

Radvaň je mestská časť Banskej Bystrice, kde žije 5 836 obyvateľov (stav z roku 2008).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé písomné zmienky o obci Radvaň pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Zmienky dokladajú, že tu žili kráľovskí rybári, ktorí lovili ryby v Hrone. V roku 1287 daroval uhorský kráľ Ladislav IV. obec Dionýzovi, predkovi šľachtického rodu Radvanských. Obec sa následne stala sídlom tohto významného rodu, ktorého predstavitelia si v obci postavili v 16. storočí reprezentatívny kaštieľ.

Radvaň bola v roku 1964 zlúčená s obcou Kráľová do obce Radvaň-Kráľová. Tá bola o dva roky neskôr pripojená k Banskej Bystrici.

Obyvatelia Radvane sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a niektorými remeslami. V obci pôsobili farbiari, klobúčnici, nožiari a hrebenári. V rokoch 1633 – 1925 tu pôsobili aj niekoľkí výrobcovia pušného prachu, ktorý bol veľmi kvalitný a vyhľadávaný. V roku 1687 v obci pôsobili štyria prachári, v dvadsiatych rokoch 20. storočia sa výrobe prachu ešte venovali rodiny Klimo, Petrikovich a Veselko. Stupy a dielne na výrobu pušného prachu sa nachádzali v blízkej Malachovskej doline (v roku 1786 ich tu bolo 8, v roku 1842 dokonca 11). V druhej polovcii 19. storočia v obci vznikli aj dve súkenky (majiteľmi boli Ján Markovič a J. Horenický). Súkenka J. Markoviča bola zrušená v roku 1950. V roku 1923 bola v Radvani založená súkromná píla firmou Rosenberger a spol., ktorá sa nachádzala pri železničnej stanici. Píla bola po roku 1948 znárodnená a pričlenená k podniku Pohronské píly (neskôr Drevona). V roku 1949 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré bolo v roku 1961 zlúčené s družstvami v Kráľovej, Kremničke, Malachove, Iliaši a v Rakytovciach do jedného veľkého JRD (s názvom: JRD SNP Banská Bystrica).[1]

Obec Radvaň bývala známa okrem iného Radvanským jarmokom, ktorý sa konával už v 14. storočí, pravdepodobne počas púte k radvanskému kostolu Panny Márie (v lokalite Hôrka). Privilégium konať výročný jarmok v deň sviatku Narodenia Panny Márie (teda 8. septembra) dostala obec od cisára Leopolda I. v roku 1655 (v roku jeho korunovácie za uhorského kráľa; cisárom sa stal až po smrti otca Ferdinanda III. v roku 1657).[2] V spore o konanie jarmoku s mestom Banská Bystrica napokon Leopold I. v roku 1697 rozhodol, že jarmok v deň Narodenia Panny Márie sa môže konať len v Radvani. Radvanský jarmok bol jedným z najväčších a najznámejších v Hornom Uhorsku. Odraz jarmok našiel dokonca aj v krásnej literatúre (v poviedkach Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského a Jozefa Gregora Tajovského). Tradícia výročného jarmoku prežila do dnešných čias, ale jarmok sa už koná na Námestí SNP v Banskej Bystrici.

V radvanskom evanjelickom cirkevnom zbore žil a pôsobil ako farár básnik, publicista a prekladateľ Andrej Sládkovič. V Radvani je aj pochovaný na miestnom evanjelickom cintoríne.

Nad Kalinčiakovou ulicou pri evanjelickom cintoríne funguje lyžiarsky vlek s dobrovoľným vstupným. Vlek sprevádzkovali v sezóne 2014/2015 27 rokov po pôvodnom vleku.[3]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Radvaň – mládežnícky spevácky zbor pri Rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie, Banská Bystrica – Radvaň

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kostol Narodenia Panny Márie, gotický
  • Kaštieľ Radvanských – pôvodne renesančný kaštieľ, v súčasnosti (r. 2014 – súčasnosť) sa rekonštruuje
  • Bárczyovský kaštieľ – pôvodne gotický objekt z prelomu 15. a 16. storočia, prestavaný na kaštieľ v polovici 17. storočia, dnes v ruinách
  • Tihányiovský kaštieľ – pôvodne renesančný kaštieľ, prestavaný v 19. storočí, dnes súčasť Stredoslovenského múzea
  • Soví hrad (hrad Mateja Korvína) - dnes už neexistujúca pevnosť nachádzajúca sa pár desiatok metrov od Tihányiovského kaštieľa na mieste dnešného obchodného domu TESCO

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Radvane sa nachádza chránený areál Malachovské skalky[4] a prírodná rezervácia Urpínska lesostep na vrchu Urpín.[5]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOLLÁR, Ján - SKLENKA, Vladimír: Radvanský jarmok : história a tradícia. Banská Bystrica : ENDOM - DALI BB, 2017. 64 s. ISBN 978-80-972760-4-1
  • SKLENKA, Vladimír – PECNÍK, Marcel a kol.: Radvaň : monografia mestečka. Banská Bystrica : Centrum pre rozvoj cestovného ruchu, 2009. 300 s. ISBN 978-80-970078-0-5
  • SKLENKA, Vladimír a kol.: Radvaň - monografia obce. Banská Bystrica : DALI-BB, 2014. 264 s. ISBN 978-80-8141-062-8 [Druhé, doplnené a prepracované vydanie predchádzajúcej monografie.]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PISOŇ, Štefan (ed.): Slovník obcí Banskobystrického okresu. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968, s. 165.
  2. PISOŇ, Štefan (ed.): Slovník obcí Banskobystrického okresu. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968, s. 164.
  3. BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Za 93 sekúnd z detskej izby na svahu pri vleku? Na bystrickom sídlisku lyžujú hneď za panelákom [online]. N Press, 2017-01-27, [cit. 2017-01-27]. Dostupné online.
  4. Chránený areál Malachovské skalky [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
  5. Prírodná rezervácia Uňadovo [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-03-25]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Blog[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°43′11″S 19°07′16″V / 48,71969°S 19,121232°V / 48.71969; 19.121232