Mestská časť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mestská časť je:

  • v prípade Bratislavy územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom SNR č. 377/1990 Zb. o hl. m. SR Bratislava a štatútom mesta Bratislava; v tomto rozsahu má postavenie obce.[1]
  • v prípade Košíc mestské časti vykonávajú samosprávu v rozsahu zverenom zákonom SNR o meste Košice č. 401/1990 a štatútom mesta Košice; vo zverenom rozsahu majú postavenie obce. Mestské časti vykonávajú miestnu štátnu správu, len ak tak výslovne ustanoví osobitný predpis.[2]
  • v prípade ostatných miest v Slovenskej republike má mestská časť postavenie ako časť obce v zákone Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.[3]

Nariadenie vlády SR č. 258/1996 uvádza mestské časti Bratislavy a Košíc ako položky v zozname slovenských obcí, teda ako obce.

Právne postavenie mestských častí[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti v Bratislave sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom mesta samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.[4] V prípade Košíc za tých istých podmienok hospodária so zvereným a vlastným majetkom a so zverenými a vlastnými finančnými príjmami.[2]
V prípade ostatných miest v Slovenskej republike mestská časť nemá právnu subjektivitu.

Určovanie názvov a územia mestských častí[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy mestských častí a im prislúchajúce katastrálne územia v Bratislave a Košiciach sú určené v zoznamoch v prílohách zákonov o týchto mestách.[5][6] Podrobné vymedzenie územia mestských častí v týchto mestách ustanovujú ich mestské zastupiteľstvá. Tie môžu vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti alebo vykonať iné zmeny ich hraníc – všeobecne záväzným nariadením (trojpätinová väčšina), so súhlasom alebo na návrh obyvateľov dotknutých mestských častí (hlasovanie) za podmienok ustanovených v zákonoch a osobitných predpisoch.[7][8]
V prípade ostatných miest v Slovenskej republike sa názvy „mestských častí“ určujú ako názvy „častí obce“ podľa zákona o obecnom zriadení, ktoré určuje a mení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na návrh obce.[9] Zmena územia obce (mesta) bez toho, že by išlo o zlúčenie alebo rozdelenie obce prichádza do úvahy, keď sa obec (mesto) rozhodne vykonať zmenu územia mesta v rámci zmeny územia jej mestských častí, či už vytvorením novej mestskej časti, zrušením niektorej z existujúcich mestských častí, alebo zmenou hranice medzi mestskými časťami (časťami obce).[10]
Z ustanovení zákona o obciach týkajúcich sa názvov obcí a ich častí vyplýva, že názov mesta a mestskej časti sa uvádza v štátnom jazyku.[11] Označovanie v inom jazyku upravuje osobitný zákon.[12] Neprípustný je názov, ktorý je dlhý, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia.[9]

Orgány mestských častí a výbory v mestských častiach[upraviť | upraviť zdroj]

Orgánmi mestskej časti či miestnymi orgánmi v Bratislave a Košiciach sú miestne zastupiteľstvo a starosta. Miestne zastupiteľstvo je zastupiteľským zborom obyvateľov mestskej časti a orgánom samosprávy mestskej časti. Starosta je výkonným orgánom mestskej časti, zastupuje ju navonok, je štatutárnym orgánom v majetkoprávnych veciach mestskej časti. Odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mestskej časti plní miestny úrad.[13][14]
V prípade ostatných miest (ak sa aplikujú na „mestskú časť“ ustanovenia o „časti obce“) mestská časť nemá vlastné orgány, ktoré by v nej vykonávali verejnú správu, ale je súčasťou konkrétneho mesta, ktorého samosprávne orgány o nej rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace s jej správou vrátane správy majetku, ktorý sa na jej území nachádza.[15] Mesto však môže zriaďovať v mestských častiach s vlastným spravidla katastrálnym územím výbory.[16] O zriadení výborov v mestských častiach a o vymedzení ich oprávnení rozhoduje mestské zastupiteľstvo.[17] Členmi výborov sú všetci poslanci mestského zastupiteľstva zvolení v mestskej časti. Na čele výboru je predseda, ktorým je člen výboru zvolený výborom. Výbory v mestských častiach reprezentujú obyvateľov mestskej časti a podieľajú sa na samospráve mesta. Oprávnenia a povinnosti výboru pri samospráve mesta, vzťahy výboru a mestského zastupiteľstva, štruktúru výboru a ďalšie potrebné veci upraví štatút mesta. [16]

Mestské časti v Bratislave, Košiciach a v iných mestách[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské časti v Bratislave: Mestská časť Čunovo, Mestská časť Devín, Mestská časť Devínska Nová Ves, Mestská časť Dúbravka, Mestská časť Jarovce, Mestská časť Karlova Ves, Mestská časť Lamač, Mestská časť Nové Mesto, Mestská časť Petržalka, Mestská časť Podunajské Biskupice, Mestská časť Rača, Mestská časť Rusovce, Mestská časť Ružinov, Mestská časť Staré Mesto, Mestská časť Vajnory, Mestská časť Vrakuňa, Mestská časť Záhorská Bystrica.[5]
  • Mestské časti v Košiciach: Kavečany, Ťahanovce, Sever, Staré Mesto, Lorinčík, Pereš, Myslava, Západ, Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves, Barca, Šebastovce, Krásna, Nad jazerom, Juh, Šaca, Poľov, Sídlisko Ťahanovce, Sídlisko KVP, Džungľa, Vyšné Opátske, Luník IX.[6]
  • Príklady mestských častí v iných slovenských mestách: Mestská časť Chyzerovce (Zlaté Moravce), Mestská časť Jakub (Banská Bystrica), Mestská časť Klokočina (Nitra), Mestská časť Modranka (Trnava), Mestská časť Nitriansky Hrádok (Šurany), Mestská časť Solivar (Prešov), Mestská časť Šaštín a Mestská časť Stráže (Šaštín-Stráže), Mestská časť Stred (Trenčín), Mestská časť Štefultov (Banská Štiavnica), Mestská časť Vlkolínec (Ružomberok), Mestská časť Závodie (Žilina) a i.

Totožné, podobné a odlišné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Totožný význam s pojmom „mestská časť“ má pojem časť obce, ktorý vymedzuje zákon o obecnom zriadení – s tým, že je platný pre mestá.
  • Odlišný pojem je časť mesta, čo je oblasť v meste bez samostatného katastrálneho územia (štvrť, sídlisko a pod.), ktorá nie je územným samosprávnym a správnym celkom a nemá ani právnu subjektivitu. Niekedy sa však pojem „časť mesta“ používa zástupne za pojem „mestská časť“.
  • Iný pojem je miestna časť vo význame všeobecného pomenovania sídelnej lokality, ktorá má svoj vžitý názov.
  • V Bratislave bežne dochádza k zamieňaniu správneho pojmu „mestská časť“ za nesprávny pojem „miestna časť,“ čo je ovplyvnené oficiálnymi názvami samosprávnych a výkonných orgánov v Zákone o Bratislave ako „miestne orgány“, „miestne zastupiteľstvo“, „miestna rada“ či „miestny úrad.“[18]
  • Niektoré slovenské mestá majú namiesto mestských častí zriadené miestne časti, napr. Miestne časť Kostolná (Detva), Miestna časť Príles (Tenčianska Teplá) či Miestna časť Modra-Kráľová. V týchto prípadoch je význam pojmu „miestna časť“ totožný s významom pojmu „mestská časť“, vymedzeným zákonom o obecnom zriadení.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hl. m. SR Bratislava, § 1a Postavenie Bratislavy ods. 2 a 3.
  2. a b Zákon SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice, § 2, ods. 2.
  3. Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
  4. Zákon č. 377/1990, § 2, ods. 2.
  5. a b Zákon č. 377/1990, Príloha Zoznam mestských častí a ich katastrálnych území.
  6. a b Zákon č. 401/1990 Zb., príloha č. 1 Zoznam katastrálnych území, ktoré tvoria územie mesta Košice, príloha č. 2 Mestské časti mesta Košice, v ktorých sa zriaďujú orgány samosprávy mestských častí.
  7. Zákon č. 377/1990, § 3 Územie Bratislavy, ods. 1 a 2.
  8. Zákon č. 401/1990 Zb., § 3 Územie mesta, ods. 2, 3 a 4.
  9. a b Zákon č. 369/1990 Zb., § 1a Názov obce, ods. 1 až 6.
  10. BERČÍK, P., Ing. – LOVECKÝ, P., Ing.: Tamže, 2003, s. 25.
  11. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, § 3 ods. 3 písm. d).
  12. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.
  13. Zákon č. 377/1990, § 7 Orgány mestskej časti, § 15 Miestne zastupiteľstvo, § 17 Starosta, § 19.
  14. Zákon č. 401/1990 Zb., § 7 Orgány mestskej časti, § 14 Miestne zastupiteľstvo, § 15 Starosta, § 17.
  15. BERČÍK, P., Ing. – LOVECKÝ, P., Ing.: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike od roku 1990, 2003, s. 17.
  16. a b Zákon č. 369/1990 Zb., § 23 Výbory v mestských častiach, ods. 1, 2 a 3.
  17. Zákon č. 369/1990 Zb., § 24 Orgány mesta, ods. 1.
  18. Zákon č. 377/1990, Štvrtá časť – Postavenie miestnych orgánov.

Zdroje – literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BERČÍK, Peter, Ing. – LOVECKÝ, Peter, Ing.: Územné zmeny obcí v Slovenskej republike od roku 1990 [online]. Bratislava: Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR, 2003. 1. vydanie. 314 s. + ISBN 80-88842-64-6 [cit. 23. 2. 2010]. Dostupné na internete: [1].
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 222/2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov [online]. In: Košice (oficiálna stránka mesta) [cit. 23. 2. 2010]. Dostupné na internete: [2].
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení [online]. In: Združenie miest a obcí Slovenska [cit. 23. 2. 2010]. Dostupné na internete: [3].
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava v znení neskorších predpisov [online]. In: Oficiálne stránky hl. m. SR Bratislava [cit. 23. 2. 2010]. Dostupné na internete: [4].
  • Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 z 1. októbra 1990 o meste Košice [online]. In: Košice (oficiálna stránka mesta) [cit. 23. 2. 2010]. Dostupné na internete: [5].