Uľanka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Uľanka "dedinka v údoli"
Uľanka z vtáčej perspektívy

Uľanka (Ulmanka) je najsevernejšia mestská časť Banskej Bystrice.

Podľa údajov z roku 2008 mala 447 obyvateľov.[1]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží 7 km od centra mesta v Starohorských vrchoch, v údolí riečky Bystrica, v nadmorskej výške 395 m n. m. Uľanka je obkolesená z juhu výbežkami Baranova a Pánskeho dielu, od východu Baníckymi lúkami, štítom Kochuľa (975m), od severu sa sem tiahne Končitý vrch a zasahujú sem aj výbežky Japeňa a Košiar. Do Uľanky sa z Banskej Bystrice dostanete cestou smerom na Donovaly, odbočením doprava približne 200 m za benzínovou pumpou Slovnaft za obcou Nový Svet-Jakub. Z Uľanky (rázcestie na začiatku obce - smer doprava) vedie popod železničný most 4 km cesta do baníckej obce Špania Dolina. Uľanka leží pri hlavnom cestnom ťahu Banská Bystrica - Ružomberok (cesta I. triedy č. 59) a pri železničnej trati Zvolen – Vrútky (vlaková stanica Uľanka). Z Banskej Bystrice sem premávajú linky MHD č. 43 a 54 (601454). Uľanka má len dve ulice a to "Uľanskú cestu" a ulicu Jozefa Mistríka - nazvanú po významnom slovenskom jazykovedcovi.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Villa Ulmeni (1455), Ulmandorf (1490), Wlman, Wlmanowfalva (1516), Ulmanowfalwa (1560), Ulmanka (1773), Olmányfalva (1886), Ulmánka (1908), Ulmanka (1918), Uľanka (1948)

Podľa významného rodáka Antona Jurovského[2] sa názov obce uvádza v najstarších písomných dokladoch z 15. storočia jednak ako "Ullmann", alebo i ako "Ulaan-storff". Nejednoznačnosť významu pomenovania obce ovplyvnila aj slovenského politika, básnika a spisovateľa Ján Kollára (ktorý ako študent roku 1812 obcou prechádzal z Mošoviec do Banskej Bystrice), pretože práve ten odvádzal meno Ulmanka, nie od osoby ťažiara Ulmana, či jedného z Karlových synov, ale poetickejšie- a to od "ulmu", t. j. nemeckého pomenovania stromu brest, ktorý tam v tých časoch videl rásť. Kollár opisuje toto okolie Banskej Bystrice nasledovne: "Cesta cez Harmanec a jeho švajčiarske stráne, doliny a vodopády ma naplnila velebou. Do Kremnice vedie cesta cez lazy, lesnaté, jednotvárne a nudné roviny; cesta do Bystrice je bohatá na romantické rozmanitosti a smelé diela prírody.“[3] Úradne dedina niesla meno Ulmanka už od r. 1773, alebo i Ulmánka (v r. 1908). V rokoch 1886 – 1913 jej úradný pomaďarčený názov znel Olmányfalva; od r. 1918 zase Ulmanka. Terajšie meno Uľanka pochádza až z roku 1948. Hoci nemá nijaké etymologické značenie predsa je pre slovenskú výslovnosť ľahšie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla ako banícka osada Villa Ullmani v 15. storočí. Podľa niektorých prameňov názov obce Ulmanka súvisí najmä s baníckou minulosťou obce, nakoľko toto územie patrilo na prelome 14. a 15. storočia práve ťažiarovi Gotzelovi Ulmanovi (1391). V diele Jurkoviča "Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica" sa dokonca uvádza, že pomenovanie získala obec po jednom zo synov Karla- Ulmannovi (jeho ďalšími synmi boli údajne Ondrej a Mikuláš). Karlovci (alebo Károliovci) patrili medzi najvplyvnejších a najbohatších majiteľov baní v okolí Banskej Bystrice.

V čase baníckej prosperity boli skoro všetci muži v obci baníkmi. Neskôr patrila Uľanka rôznym banskobystrickým ťažiarom - Jung, Thurzo a potom aj banskej komore. Obyvatelia sa časom začali okrem baníctva živiť aj drevorubačstvom, obchodovaním a prácou v závodoch v Harmanci a Banskej Bystrici.[4]

Kniha o Ulmanke

Život v obci v 20.tych rokoch 20.storočia veľmi pútavým a podrobným spôsobom opísal rodák z Ulmanky p. Anton Jurovský v diele "Životnou cestou-Spomienky psychológa". Kniha bola publikovaná v roku 2009.[2]

SNP[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní zohrala vlaková stanica v Uľanke najmä v súvislosti s použitím pancierových vlakov v bojoch proti nemeckým vojskám. Povstalecké pancierové vlaky boli vyrobené na jeseň v roku 1944, pôvodne boli tri- Štefánik, Hurban a Masaryk. Obrnené vlaky plnili podobnú úlohu ako tanky, vyrážali do útoku či kryli ústup vojakov. Na konci Povstania boli všetky tri odstavené vo vlakových staniciach Uľanka a Harmanec.

Na budove železničnej stanice Uľanka je umiestnená pamätná tabuľa venovaná posádkam povstaleckých pancierových vlakov s textom:

„V období Slovenského Národného Povstania vychádzali z tejto stanice na bojové akcie pancierové vlaky, ktoré vyrobili zvolenskí železničiari. Stanica bola tiež centrom ústupu povstalcov a bojového materiálu do hôr".

Pred stanicou sa nachádza partizánske súsošie "Ústup do hôr" od akademického sochára Jána Hučka (* 1910 – † 1973), ktoré bolo odhalené v roku 1969 pri príležitosti osláv 25. výročia SNP. Na budove bývalého MNV a hasičskej zbrojnice je umiestnená ďalšia pamätná tabuľa padlým v 2. svetovej vojne.[5]

Pancierový vlak "Štefánik", 70. výročie SNP- rekonštrukcia bojov v Šálkovej

Spomienky uľanských partizánov Štefana Poláka a Jána Jariabku sú od roku 2008 uchované v strojopisnej forme v archíve Múzea SNP v Banskej Bystrici pod číslom R 854/2015. Partizáni spomínajú na život v horách nad Uľankou, na spolužitie v dedine v časoch vojny, na vzájomnú pomoc a solidaritu. Silné väzby priateľstva Uľančanov sa najviac prejavovali pri pomoci prenasledovanej židovskej rodine Grünovcov. Skupovali predávaný majetok tejto rodiny a vracali ho späť Grünovcom. Obyvatelia fabrického domu pomáhali jedlom.

Skupina uľanských partizánov patrila k jednotke „Smrť fašizmu“, ktorá bola vedená majorom Volkovom.Pri vstupe do jednotky si uľanskí partizáni vzájomne prisahali: „Buď sa ako bojový zväzok vrátime všetci, alebo ani jeden“. Uľančanom výdatne pomáhali Špaňodolinčania, ako aj obyvatelia Jakuba. Ján Jariabka bol pôvodne príslušníkom I. československej armády na Slovensku- zaradený k technickej letke na letisku Tri Duby, k partizánom sa pripojil až v novembri 1944. Brat Ľudevít Jariabka narukoval k partizánom o čosi skôr. Spomedzi uľanských partizánov padol medzi prvými, osudným sa mu stal prieskum v Uľanke dňa 8. marca 1945, pochovaný je na cintoríne v Španej Doline. Spomienka Štefana Poláka: „Medzi príjemné chvíle, ktorými sme boli poverení- bola prieskumná činnosť skupiny- najčastejšie naše hliadky vyšli na Kochuľu alebo Sedlo do Hrabia nad križovatku. Rodnú obec Uľanku sme mali ako na dlani, keď sme boli na Kochuli a tam v plesti domov sme hľadali každý svoj. Okrem pohybu Nemcov sme boli v duchu s našimi doma. Vlievalo to do nás odhodlanie vydržať do konca a nemilosrdne biť fašistov- čo sa uhniezdili u nás doma.[6]

Osobnosti mestskej časti[upraviť | upraviť zdroj]

Simon Jurovsky.jpg
Dielo inšpirované životom v obci

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ Borsiczkých a pivovar v Uľanke[upraviť | upraviť zdroj]

Dôkaz tradície pivovarníctva v obci - pivovar Zlatopramen v Ulmanke (vpravo dolu)

V 19. storočí sa v Ulmanke nachádzal kaštieľ rodiny Borsiczkých, ktorého súčasťou bol aj pivovar. V rokoch 1848-1849 bol však kaštieľ vyplienený.

Zaujímavosťou je, že práve do rodiny Borsiczkých sa priženil mešťan a zlatník Alojz Herritz, pochádzajúci z neďalekých Starých Hôr, ktorý sa zrejme od roku 1834 stal aj správcom pivovaru v Ulmanke.

Práve potomkovia Alojza Herritza a Anny Borszickej si odovzávali banskobystrickú pivovarnícku tradíciu z pokolenia na pokolenie.

Uľanský viadukt[upraviť | upraviť zdroj]

Uľanský viadukt

Najväčšia stavba svojho druhu v juhovýchodnej Európe. Umiestnený na železničnej trati Banská Bystrica- Horná Štubňa, v náročnom teréne Veľkej Fatry- ponad dolinu Lelekovo. Má jednu hlavnú a tri vedľajšie klenby. Výška nad údolím je 42 metrov, dĺžka železobetónovej klenby je 42 metrov. Viadukt je prevádzkovaný od roku 1940.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Koliba u sv. Krištofa a Penzión Koliba[8]- Uľanská cesta 170.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Matrika a evidencia [online]. Mesto Banská Bystrica, 2008-06-08, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.
  2. a b http://www.artforum.sk/userdata/catalog/previews/88901.pdf
  3. https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/HinoI-2010-2f.pdf
  4. http://www.vkmk.sk/storage/ZhistorieObci.pdf
  5. http://www.banskabystrica.sk/?id_menu=51929
  6. Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici číslo spisu: R 854/2015
  7. Uľanka (Banská Bystrica)- Kostol sv. Antona Paduánskeho [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. http://www.usvkristofa.sk/kontakt.htm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uľanka

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°47′08″S 19°06′41″V / 48,785645°S 19,111447°V / 48.785645; 19.111447