Letisko Sliač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Letisko Sliač
Airport Sliac.jpg
IATA: SLD – ICAO: LZSL
Základné informácie
Typ letiska medzinárodné verejné civilné / vojenské
Prevádzkovateľ Letisko Sliač, a. s.
Otvorenie 1947 (civilná prevádzka)[1]
Mesto Sliač, Slovensko
Nadm. výška 305 m n. m.
Poloha

48°38′17″S 19°08′03″V / 48.638056°S 19.134167°V / 48.638056; 19.134167Súradnice: 48°38′17″S 19°08′03″V / 48.638056°S 19.134167°V / 48.638056; 19.134167

Webstránka www.airportsliac.eu
Štatistika (2011)
Cestujúcich 15 122 [2]
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
18/36 2 400[3] m cemento-betón

Letisko Sliač (historický názov Tri Duby), (IATA: SLD, ICAO: LZSL) je medzinárodné letisko so zmiešanou vojenskou a civilnou prevádzkou. Nachádza sa pri meste Sliač na strednom Slovensku, neďaleko miest Banská Bystrica a Zvolen. Po dvojročnej rekonštrukcii sa na letisko koncom septembra 2010 vrátilo Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač.[4] V roku 2011 letisko vybavilo viac než 12 000 letov, z toho 5 300 civilných.[5] V júli 2012 bol otvorený nový terminál.[6][7] Súčasťou otvorenia terminálu bola aj prezentácia nového loga letiska.[8]

Ozbrojené sily SR majú na zodpovednosti väčšinu prevádzky vrátane navigácie, údržby plochy letiska. Riadenie letovej prevádzky zabezpečuje Letka riadenia. „Letisko Sliač, a. s. má na starosti len odbavenie cestujúcich, plnenie leteckých pohonných hmôt a obchodný handling.[5] Vlastníkom letiska je štát.[9]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé vojenské lietadlá pristáli v lokalite Tri Duby 15. júla 1935, v máji 1936 bola vytvorená letecká škola.[1] Letisko Tri Duby bolo najdôležitejším povstaleckým letiskom počas Slovenského národného povstania. Veliteľom letiska počas povstania bol Belo Kubica. Večer 29. augusta 1944 prešla na Letisko Tri Duby väčšina posádky piešťanského letiska pod vedením stotníka Ivana Haluzického. Svoje stroje však nechala v Piešťanoch.[10] V septembri 1944 bolo letisko bombardované.[11] V ten deň bol tiež na letisku zajatý Jozef Turanec, generál slovenskej armády, ktorý bol poverený proti povstaleckými úlohami.[12] Z Troch Dubov bol deportovaný do Sovietskeho zväzu.

Po oslobodení, 21. marca 1945, bola na letisku obnovená prevádzka a zároveň bolo premenované na Letisko SNP Sliač.[1] V rokoch 19681991 tu malo svoju základňu i letectvo sovietskej Strednej skupiny vojsk. Na Sliači pôsobilo asi 7 000 sovietskych vojakov. Okolie Sliača zároveň patrilo pod najznečistenejšiu oblasť spojenú s týmto pobytom. V lokalite Sliač a Vlkanová, v rokoch 1992 až 2002, odčerpali 90 000 litrov ropných látok a 3,6 tony ropných látok bolo odčerpaných z vody.[13] Civilná časť letiska však bola aj počas týchto rokov pod správou Československých aerolinií.[1] Po odchode sovietskych vojsk bolo letisko vrátené česko-slovenskému vojenskému letectvu.[1] Civilná časť bola 1. januára 1991 odčlenená od Československých aerolinií a stala sa súčasťou Slovenskej správy letísk. V tom istom roku sa Sliač stal medzinárodným letiskom.[1]

Vojenská základňa[upraviť | upraviť zdroj]

Vzlet stíhačky MiG-29AS Vzdušných síl SR na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2012

Po jeden a polročnej rekonštrukcii sa koncom septembra 2010, po dočasnej dislokácii na letisku Malacky-Kuchyňa, vrátilo Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač.[4] Sťahovanie sa začalo preletom lietadiel L-39 Albatros z Kuchyne 15. júla 2010.[14] Prvým pilotom, ktorý pristál na zrekonštruované letisko bol por. Mário Nedelka, najmladší pilot krídla, ako symbolom budúcnosti.[15] Riadenie letovej prevádzky, ktoré bolo pred rekonštrukciou rozdelené na civilnú a vojenskú časť je po rekonštrukcii letiska a certifikácii vojenského personálu pre civilné riadenie v réžii Ozbrojených síl SR.[16] Slovenské ozbrojené sily tak po prvý raz vo svojej histórii riadia civilné lety. V iných krajinách je to bežné.[17] Profesionálni vojaci pred začatím prevádzky museli „splniť náročné kritériá európskeho inštitútu pre civilné letectvo EUROCONTROL Safety Regulatory Requirement (ESARR 5) a zvládnuť náročný výcvik a skúšky Leteckého úradu Slovenskej republiky“.[5] Na vojenskej základni v rámci letiska sa nachádza aj letecký simulátor LTV-29M. O použitie tohto tréningového nástroja majú záujem aj poľské vzdušné sily.[18] V apríli 2012 sa na letisku Sliač uskutočnilo zatiaľ najväčšie medzinárodné letecké cvičenie NATO od vstupu Slovenska do tejto organizácie, Mace XIII. Okrem personálu Zmiešaného krídla Sliač sa na ňom zúčastnili posádky Dánska, Francúzska, Nemecka, Nórska, Turecka a medzinárodná posádka lietadla E-3 AWACS.[19]

Pravidelné a charterové lety[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2013 letisko zabezpečovalo charterové lety tureckej Antalye a bulharského Burgasu. Od ďalšej sezóny sa má ponuka rozšíriť o lety do Grécka a na severný Cyprus.[9]

Sezóna 2012[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2012 letecká spoločnosť Job Air oznámila spustenie pravidelnej linky zo Sliača do Viedne od 26. marca. Malo sa lietať každý pracovný deň ráno aj večer s 33-miestnym lietadlom Saab 340. Vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja spolupracovalo s letiskom na podpore tejto linky a prípadnú stratu prevádzkovateľa malo prvých 9 mesiacov vykrývať.[2] Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, Vladimíra Maňku, kraj rokoval s viacerými dopravcami. Spoločnosť Job Air predložila aj svoju ponuku. Rokovania tiež prebehli s predstaviteľmi spoločnosti Lauda Air vo Viedni. Rokovať chcel Maňka aj v Berlíne a v Prahe.[20] Predmetom rokovania bol aj príspevok na pravidelnú prevádzku nakoľko Maňka nepredpokladal, že prvé dva či tri roky prevádzky budú ziskové. Na financovaní sa mali podieľať významné spoločnosti ako aj samotný samosprávny kraj. Maňka veril tomu, že „na budúci rok 2012 sa z letiska Sliač bude opäť lietať pravidelne“.[20] Linku do Viedne sa nakoniec v sezóne 2012 nepodarilo sprevádzkovať, spoločnosť Job Air 25. februára 2012 zrušila linku Ostrava – Viedeň, ktorý mal na linku nadväzovať.[21] Ako dôvod rušenia uviedla ekonomické dôvody.[22] Pri otváraní nového terminálu, v júli 2012, vedenie letiska označilo za cieľ poskytovať aspoň dve pravidelné linky a zavedenie charterových letov aj v zimnom období.[7]

Podľa zdrojov Vzdušných síl OS SR bolo k 4. máju na sezónu 2012 naplánovaných 128 charterových letov.[23] Podľa cestovného poriadku, v júni 2012, boli naplánované lety do bulharských a tureckých destinácií.[24] Letisko malo v júni 2012 v zámere vyhlásiť tender na prevádzkovanie letov pričom minimum by malo byť aspoň 5 spojov týždenne do Prahy a Viedne.[25] V roku 2012 boli rozbehnuté rokovania BBSK s ruskými, ale predovšetkým čínskymi partnermi, ktorí majú záujem o rozvoj leteckej dopravy na Sliači.[26]

Sezóna 2011[upraviť | upraviť zdroj]

Po znovuotvorení letiska, v júni 2011, boli v príprave lety do Bydhošti, Prahy a Viedne.[17] Nakoniec sa začalo lietať do Burgasu a Antalye. Zazmluvnených malo byť podľa ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Jána Figeľa, takmer 60 charterových letov.[17] Od otvorenia, v júni 2011, do konca letnej sezóny 2011 v septembri letisko vybavilo asi 15 000 turistov. Tri letecké spoločnosti pritom vykonali 55 charterových letov do bulharského Burgasu a tureckej Antalye.[20] Marketingový manažér letiska Milan Ligoš zhodnotil rok 2011 ako dobrý s tým, že počet prepravených osôb bol o 60 percent vyšší ako v rokoch pred rekonštrukciou plochy letiska.[20] V pláne bolo rokovanie s leteckými spoločnosťami a výstavba nového terminálu.[20]

História pravidelných a charterových liniek[upraviť | upraviť zdroj]

Jediná pravidelná linka, ktorá bola na letisku prevádzkovaná, bola linka českej leteckej spoločnosti ČSA na trase PrahaSliačPraha. Na tejto trase sa lietalo od 28. júla 2003. V roku 2007, od 25. marca, sa lietalo aj na trase Poprad-TatrySliačPrahaSliačPoprad-Tatry, ale 1. decembra 2007 linka zanikla. Na tejto linke lietali České aerolinie s lietadlom ATR 42-500 alebo ATR 42-300. Na linke z Prahy na Sliač a späť lietalo 47-miestne lietadlo ATR 42-300 alebo ATR 42-400, a neskôr aj 46-miestne ATR 42-500 Českých aerolinií. Linka bola v prevádzke do 7. januára 2008, nakoľko Železiarne Podbrezová, ktoré sa na financovaní linky podieľali, už ďalej nezvládali vykrývať stratu, ktorá každým letom s priemernou obsadenosťou 46% vznikala.[27]

Okrem pravidelnej linky boli z letiska realizované aj charterové linky pre cestovné kancelárie do rôznych destinácii, prevažne do Čiernej Hory. Posledná sezóna, v ktorej sa lietali charterové linky zo Sliača, bola v roku 2007. Neskôr boli pozastavené v dôsledku prác na letisku.[28]

Letecké dni[upraviť | upraviť zdroj]

B-52H-BW Stratofortress z Barksdaleovej leteckej základne v Louisiane na leteckej základni Sliač počas leteckých dní SIAF 2012. Išlo o prvú návštevu tohto typu lietadla na Slovensku

Letisko Sliač je aj dejiskom leteckých dní, Medzinárodné letecké dni Slovak International Air Fest (SIAF), najväčšieho podujatia tohto druhu na Slovensku.[29]

Ročník 2013 sa konal 31. augusta a 1. septembra.[9] Podujatia sa zúčastnila približne stovka lietadiel zo 14 štátov. Predstavené boli ukrajinský Su-27, stúhačky MiG 15 a MiG 29 a bezpilotné lietadlo HERMES 450. Predstavila sa aj akrobatická skupina Patrula Águilla zo Španielska a PIONEER TEAM z Talianska.[30] Hlavnú cenu podujatia Best display Smik Trophy získal švédsky JAS 39 Gripen. Ročníka sa zúčastnilo takmer 100 tisíc návštevníkov.[31]

Ročníka 2012 sa zúčastnilo 115 000 ľudí.[32] Na Slovensko po prvý raz priletel bombardér B-52 amerických vzdušných síl, jeden zo 76 v službe.[33]

Predošlé ročníky 2005 a 2006 navštívilo viac než 45 000 návštevníkov.[29] Podľa bývalého ministra obrany, Galka, platilo ministerstvo za toto podujatie súkromnej firme 100 000 € ročne, od jeho pôsobenia však vyberajú najlepší projekt a zabezpečia na účasť. Výdavky zo štátneho rozpočtu sa na podujatie už neudeľujú.[34] V roku 2012 podujatie organizovala Slovenská letecká agentúra so sídlom v Banskej Bystrici.[35]

Pôsobenie aeroklubu[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1956 na Sliači pôsobil Aeroklub Banská Bystrica. Jeho hangár bol v roku 2001 označený ako prebytočný majetok a odpredaný do rúk Ministerstva dopravy SR. Po 50 rokoch pôsobenia, v roku 2006, tak boli členovia aeroklubu nútení presťahovať sa do nových priestorov v Očovej.[36]

Rekonštrukcia letiska[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecná rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Práce na rekonštrukcii a predĺžení dráhy 18/36

Od 6. mája 2009 prebiehala na letisku rekonštrukcia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá zabraňovala akýmkoľvek príletom a odletom vojenských aj civilných lietadiel.[37] Rekonštrukciu podstúpila aj vybavovacia plocha pre lietadlá, postavené bolo tiež nové parkovisko. Taktiež boli obnovené a čiastočne rozšírené priestory terminálu pre cestujúcich.[38] Zároveň v rokoch 2005 až 2008 prebehlo zlepšovanie odbavovacích priestorov a opatrenia na zvyšovanie bezpečnosti. Tieto úpravy zvýšia konkurencieschopnosť letiska, ktoré bude spĺňať normy Európskej únie ako aj ICAO.[39] Koncom mája 2010 boli rekonštrukčné a stavebné práce na vzletovej a pristávacej dráhe ukončené. Letisko bolo oficiálne odovzdané do používania Ozbrojeným silám SR 25. mája 2010.[40]

Prvý civilný let po rekonštrukcii odletel 16. júna 2010 o 4:20 do Bulharska. Podľa webu letiska išlo o Boeing 737-800.[41] Vtedajší minister obrany Ľubomír Galko vyhlásil, že „počas letnej sezóny pritom zo Sliača odlieta alebo pristáva minimálne jeden charterový let denne“.[34]

Nový terminál[upraviť | upraviť zdroj]

Po dokončení rekonštrukcie dráhy bola 10. februára 2012 začatá prvá fáza stavby nového odletového terminálu za takmer 830 000 . Uvedené investície boli financované aj z fondov Európskej únie a NATO.[8][42] Inžinierske siete potrebné pre tento terminál boli pripravené počas predošlej fázy rekonštrukcie.[17] Terminál letisku mal umožniť prijímať 250 pasažierov naraz.[20] Samotná výstavba terminálu a triediarne batožín začala poklepaním základného kameňa ministrom Jánom Figeľom, krajským županom Vladimírom Maňkom, riaditeľom letiska a riaditeľom investičnej spoločnosti.[43] Práce na termináli trvali štyri mesiace, termín ukončenia prvej fázy bol jún 2012.[44] Podľa riaditeľa letiska „cestujúcim budú slúžiť tri pulty na vybavenie, moderný systém odberu a triedenia batožín“. Cestujúci ani pracovníci tak už nebudú musieť s batožinou manipulovať ručne.[43] Kapacita terminálu bude 250 pasažierov, alebo dva lety. V prípade pokračovania trendu stúpania počtu pasažierov bude po dokončení všetkých troch fáz výstavby, v roku 2015, letisko schopné prijať 600 pasažierov.[44] Podľa údajov letiska je rozpočet stavby 2,5 milióna €, z toho Ministerstvo dopravy prispelo 723 000 €, zvyšok financuje letisko formou úveru.[43] Nový terminál s dvomi odletovými bránami bol otvorený na začiatku júla 2012.[6] Výstavba terminálu trvala len 152 dní.[7] Podľa spravodajského servera bbonline.sk "Súčasný terminál dokázal vybaviť naraz iba 200 pasažierov, po rekonštrukcii to je 300 a výhľadovo je možné rozšíriť kapacitu na 600 pasažierov."[7]

Spoločnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastníkom letiska je štát, prevádzkovateľom civilnej dopravy spoločnosť Letisko Sliač, a. s.. Do konca roku 2009 boli jej akcionármi Ministerstvo obrany SR (67,053%), Banskobystrický samosprávny kraj (16,972%) a mesto Zvolen (15,975%).[38] Kraj a obce mali problémy s nákladným financovaním letiska.[42] S platnosťou od januára 2010 boli všetky akcie za symbolickú sumu spoločne predané štátu. Jediným akcionárom spoločnosti je teraz Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.[45] Letisko Sliač sa tak zaradilo medzi zvyšné štátne letiská v Poprade, Žiline a Bratislave. Riaditeľ letiska, Ľubomír Krupár, pri otvorení civilnej prevádzky poznamenal: "V týchto dňoch vláda [apríl/máj 2011] pre nás zagarantovala aj krytie poistných udalostí.".[17] Vybavovanie cestujúcich bude mať na starosti asi tridsiatka zamestnancov Letiska Sliač, a. s.. Počas rekonštrukcie nepracovali, ale poberali 60% mzdu.[17] V súvislosti s možným príchodom zahraničných investorov na Sliač sa ministerstvo dopravy v septembri 2012 jednoznačne vyjadrilo len proti privatizácii. Presnejšie kroky sú v štádiu analýzy.[26]

V auguste 2013 bolo letisko v stopercentnom vlastníctve štátu. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 boli znížené dotácie pre leteckú dopravu. Podľa ministra financií Jána Počiatka by to mohlo znamenať zánik niektorých regionálnych letísk. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka uviedol, že župa by letisko od štátu prevzala. Hovorkyňa župy uviedla, že v roku 2015 sa predpokladá finančná samostatnosť letiska, dotácie zo strany štátu ani župy nemajú byť potrebné.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f História letiska Sliač - "Tri duby" [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  2. a b Štatistické výsledky [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-01-08]. Dostupné online.
  3. Technické parametre letiska Sliač [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-01-08]. Dostupné online.
  4. a b Konečne doma [online]. Sliač : Zmiešané krídlo Sliač, 1.10.2011, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
  5. a b c Chartrové lety na Sliači alebo Bez vojakov by to nešlo [online]. Sliač : 22.06.2012, [cit. 2012-06-28]. Dostupné online.
  6. a b Letisko Sliač má nový odletový terminál [online]. TA3, 09.07.2012, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
  7. a b c d Letisko Sliač otvorilo novú odletovú halu, do budúcnosti počíta s nárastom liniek [online]. Banská Bystrica : bbonline, 09.07.2012, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
  8. a b Otvorenie terminálu letiska Sliač [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
  9. a b c d RIMAJ, Števo. Ak štát nechce letisko, vezme ho župa. Pravda (Bratislava: PEREX), 28. 08 2013,  13,  200, s. 4. ISSN 1335-4050.
  10. LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart, 2000. ISBN 978-80-8085-575-8.
  11. LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart, 2000. ISBN 978-80-8085-575-8.
  12. LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart, 2000. ISBN 978-80-8085-575-8.
  13. Stav objektov Sovietskej armády po viac ako 17 rokoch od odchodu vojsk [online]. Sliač : Petit Press, 26.8.2007, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  14. Letecká technika zo Sliača sa sťahuje domov [online]. Sliač : Zmiešané krídlo Sliač, 16.07.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
  15. Vojenská prevádzka letiska zmiešaného krídla Sliač zahájená [online]. Sliač : Zmiešané krídlo Sliač, 16.07.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
  16. VRAŽDA, Daniel. Otvorili letisko, kde sa nedá pristáť [online]. Bratislava : Denník SME, 26.05.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
  17. a b c d e f Stíhačky majú na Sliači konkurenciu. Na letisko sa vrátili civilné lietadlá [online]. Bratislava : atlas.sk/dnes.sk, 16.6.2011, [cit. 2011-04-19]. Dostupné online.
  18. Poľskí piloti stíhačiek by chceli cvičiť na Slovensku [online]. Bratislava : Denník SME, 25.3.2012, [cit. 2012-03-25]. Dostupné online.
  19. Cvičenie Mace XIII úspešne ukončené [online]. Sliač : Zmiešané krídlo Sliač, 27.4.2012, [cit. 2012-05-04]. Dostupné online.
  20. a b c d e f Letisko Sliač chce opäť pravidelné lety [online]. Bratislava : Denník SME, 02.11.2011, [cit. 2012-01-08]. Dostupné online.
  21. Projekt pravidelnej linky Sliač – Viedeň – Svet pozastavený… [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-03-25]. Dostupné online.
  22. SLIAČ: Avizované zavedenie pravidelnej leteckej linky do Viedne padlo [online]. sme.sk, 2012-02-12, [cit. 2014-02-07]. Dostupné online.
  23. Po ročnom účinkovaní audítori opäť na Sliači [online]. Zvolen : Veliteľstvo vzdušných síl OS SR, 4.5.2012, [cit. 2012-05-04]. Dostupné online.
  24. Zoznam letov [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-03-28]. Dostupné online.
  25. PORACKÝ, Marek. Sliač vyberá firmu na pravidelné lety [online]. Hospodárske noviny, 25.06.2012, [cit. 2012-06-28]. Dostupné online.
  26. a b VRAŽDA, Daniel. Číňania môžu dobudovať letisko Sliač [online]. Petit Press, 21.09.2012, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
  27. http://www.zelpo.sk/zelpo/homezp.nsf/c2db411b2af6539fc125746600403cf1/a066f2ba70798886c12574670042f9a8?OpenDocument
  28. http://www.transport.sk/spravy/vodna-doprava/759-letisko-sliac-je-v-utlme-o-jeho-dalsom-rozvoji-rozhodnu-novi-akcionari.html
  29. a b Do najväčších leteckých dní zostáva sto dní [online]. Bratislava : Denník SME, 18.05.2011, [cit. 2011-05-18]. Dostupné online.
  30. Ukrajinskí letci predviedli obávanú kobru [online]. Bratislava : PEREX, 31.08.2013, rev. 2013-09-01, [cit. 2013-09-08]. Dostupné online.
  31. Obrazom: Letecké dni SIAF navštívilo takmer 100-tisíc ľudí [online]. webnoviny.sk, 01.09.2013, [cit. 2013-09-08]. Dostupné online.
  32. Best display Smik Trophy [online]. Banská Bystrica : Slovenská letecká agentúra, 10.09.2012, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online.
  33. Vo výzbroji USA je 76 bombardérov B-52, jeden z nich nájdete aktuálne na Sliači [online]. Banská Bystrica : Slovenská letecká agentúra, 30.08.2012, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online.
  34. a b GALKO, Ľubomír. Galko: Za rok sme rezort obrany stabilizovali a priviedli na historickú križovatku [online]. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, rev. 2011-07-12, [cit. 2011-07-13].
  35. O nás [online]. Banská Bystrica : Slovenská letecká agentúra, 2012, [cit. 2012-09-22]. Dostupné online.
  36. http://aerobb.sk/historia/historia-aeroklubu-bb/
  37. Letisko Sliač od leta pre rekonštrukciu preruší prevádzku [online]. Denník SME, 02.04.2008, [cit. 2012-06-29]. Dostupné online.
  38. a b http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36521&idc=59041&lang=sk
  39. Štrukturálne fondy Európskej únie [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-01-08]. Dostupné online.
  40. Odovzdanie letiska Sliač, nový veliteľ Vzdušných síl [online]. Sliač : Zmiešané krídlo Sliač, 26.05.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
  41. Na letisku Sliač bol vykonaný prvý civilný let po 2-ročnej výluke!! [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2011-04-19].
  42. a b http://zvolen.sme.sk/c/5155075/poslanci-suhlasili-s-prevodom-akcii-letiska-sliac.html
  43. a b c Výstavba nového terminálu na Letisku Sliač odštartovaná [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-03-25]. Dostupné online.
  44. a b Výstavba nového odletového terminálu na Letisku Sliač [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2012-06-28]. Dostupné online.
  45. Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica [online]. Banská Bystrica : Okresný súd Banská Bystrica, 01.01.2005, rev. 2011-04-20, [cit. 2011-04-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]