Letisko M. R. Štefánika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Letisko M. R. Štefánika
Letisko Bratislava
Nový odletový terminál
IATA: BTS – ICAO: LZIB
Základné informácie
Typ letiska medzinárodné verejné civilné
Prevádzkovateľ Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
Otvorenie 1951
Mesto Bratislava
Nadm. výška 132 m n. m.
Poloha

48°10′12″S 17°12′46″V / 48.17°S 17.212778°V / 48.17; 17.212778Súradnice: 48°10′12″S 17°12′46″V / 48.17°S 17.212778°V / 48.17; 17.212778

Webstránka www.bts.aero
Štatistika (2015)
Cestujúcich 1 564 311
Pohybov 24 622
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
04/22 2 900 m cemento-betón
13/31 3 190 m cemento-betón

Letisko M. R. Štefánika (vystupuje aj pod značkou Letisko Bratislava resp. Airport Bratislava, prevádzkovateľom je Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa 20 minút od centra mesta, neďaleko obce Ivanka pri Dunaji. Pravidelné a nepravidelné vnútroštátne i medzinárodné letecké spojenia zabezpečujú klasické aj nízkonákladové letecké spoločnosti. Pravidelné linky z Bratislavy prevádzkujú České aerolinie, flydubai, Pobeda, Ryanair, Smart Wings a od marca 2016 aj Wizz Air.

História letiska[upraviť | upraviť zdroj]

Aero A-14 Brandenburg Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARG.

Prvý let na trase PrahaBratislava sa uskutočnil 29. októbra 1923 lietadlom Aero A-14 vtedajších Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo Vajnoroch po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý 320 km. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k Jadranskému moru, do Viedne, Kluže a Bukurešti. Po skončení druhej svetovej vojny bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.

Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku 1947 a stavba sa začala v roku 1948. Bola vybudovaná vzletová a pristávacia dráha v smere 04/22 s dĺžkou 1 900 m a v smere 13/31 s dĺžkou 1 500 m. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji bola otvorená v roku 1951. V roku 1970 bol otvorený dnešný terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka BratislavaPrahaAmsterdamNew York, na ktorej lietali Československé aerolinie s lietadlami typu Iľjušin Il-62. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku 2 900 m a dráha 13/31 na dĺžku 2 950 m. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po M. R. Štefánikovi, významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku 1997 bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblové rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. ICAO. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o 240 m, t. j. na celkovú dĺžku VPD 3 190 m. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola otvorená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy.

Dňa 5. mája 2004 vznikla transformáciou príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS). V júni 2006 slávnostne prestrihli predstavitelia letiska pásku na novom termináli, ktorý je označovaný ako Terminál C. Nový terminál slúži pre prílety lietadiel z krajín Schengenského priestoru. V roku 2007 vrcholia intenzívne prípravy letiska Bratislava a jeho vzdušnej hranice na vstup SR do Schengenského priestoru. V tomto roku bol realizovaný aj presun pasových pultov do novej pozície medzi terminálmi. Odletový terminál sa tak rozdelil v podstate na dve časti – časť A je od oficiálneho vstupu letísk do Schengenského priestoru (30. 4. 2008) vyhradená pre cestujúcich do krajín Schengenu bez nutnosti pasovej kontroly a časť B pre pasažierov cestujúcich mimo Schengenu. Dňa 15. 11. 2007 boli do prevádzky odovzdané aj tzv. odletové mosty, ktoré sú v súčasnosti dva, so štyrmi tzv. „gates“ a vychádzajú z prvého poschodia terminálu B. 17. decembra 2008 sa začala výstavba prvej časti nového terminálu A. Oficiálne otvorenie tohto nového terminálu sa uskutočnilo 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety všetkých tých leteckých spoločností, ktorých linky smerujú do krajín Schengenu. Po sprevádzkovaní odletov týchto leteckých spoločností, bol pre verejnosť uzavretý doterajší odletový terminál (Terminál A), ktorý slúžil od roku 1970. Finálna demontáž tohto terminálu sa začala 20. januára 2011.

Po krachu leteckej spoločnosti SkyEurope Airlines v roku 2009 počty prepravených pasažierov každým rokom klesali. Obrátiť to mala až nová spolupráca letiska s rakúskou leteckou spoločnosťou Niki, ktorú pompézne ohlásili na konci roka 2014. Lietať sa malo od apríla 2015 na letiská Brusel-Zaventem, Palma de Mallorca ale i do neďalekej Viedne. Spoločnosť však linky neskôr presunula na október 2015, ale nakoniec ich kvôli zlej finančnej situácii skupiny Air Berlin úplne vymazala zo svojich destinácií. Medzitým však najväčšia letecká spoločnosť na letisku v Bratislave, Ryanair, otvorila dňa 29.marca 2015 svoju v poradí 71. bázu. Spočiatku na letisku mala bázovať dve svoje lietadlá. Ryanair však svoje sľuby nenaplnil a bázu v Bratislave otvoril s jedným prenajatým Boeingom 737-400 slovenskej spoločnosti AirExplore, ktorý ku koncu leta 2015 nahradil svojim Boeingom 737-800. Medzi nové linky Ryanairu patria destinácie Madrid, Atény, Berlín, Korfu, Brusel-Zaventem ktorý od apríla 2016 nahradí letisko Brusel-Charleroi a Manchester ktorý nahradí Liverpool.

Medzi ďalších veľkých hráčov na letisku však patria aj flydubai s linkou do Dubaja ktorý na letisko prišiel v závere roka 2014, či ruská Pobeda s linkou do Moskvy, ktorá ju rozlietala v decembri 2015. Od leta sa k novým prepravcom pridá aj maďarská nízkonákladová spoločnosť Wizz Air s linkou do macedónskeho Skopje.

Letecké nehody[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Ca.33 v novom termináli
Iliušin Il-18 (LZ-BEK) podobný tomu, čo havaroval na svahu kopca Sakrakopec 8 km od letiska
Iliušin Il-18B (OK-NAB) vo farbách Československých aerolinií
Vrtuľník Mi-8
  • 4. mája 1919 havarovalo v oblasti letiska lietadlo Caproni Ca.33 s M. R. Štefánikom, dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarskú. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády E. Beneša a T. G. Masaryka.
  • 28. júla 1976 došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iliušin Il-18B (OK-NAB) letu ČSA 001 do jazera Zlaté piesky, pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť.
  • 11. februára 1977 došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi 2 km pred prahom VPD 22. Išlo o stroj Avia Av-14-32T (OK-OCA), let OK 475 na trase PrahaBratislavaKošice. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane Malých Karpát, čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi.
  • 20. októbra 1977 došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka Viera. Vinou zlého počasia havaroval počas pristávacieho manévru vrtuľník Mi-8, ktorý ju prepravoval z Bardejova do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky.
  • 8. februára 1999 sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu Boeing 707-328C ghanskej spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.[1]
  • 6. júna 1999 v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo BAE Hawk 200 britského kráľovského letectva. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až 600 km/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.[2]

Doprava na letisko[upraviť | upraviť zdroj]

Letiskové autobusy

Spojenie na medzinárodné letisko v Bratislave zabezpečujú pravidelné linky mestskej hromadnej dopravy číslo 61, ktorá ho spája cez centrum mesta s hlavnou železničnou stanicou a linka číslo 96, ktorá ho spája s Petržalkou.

Spojenie s neďalekým letiskom Viedeň-Schwechat a centrom Viedne je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov Blaguss Slovakia a Slovak Lines. V budúcnosti sa plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe ŽSR. V prípade vybudovania tiež zvažovanej trate WolfsthalBratislava by tak tieto letiská mohol spojiť aj vlak.

Vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na terminály
Starý terminál A

Terminály[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko má v súčasnosti tri terminály:

Terminál A Terminál B Terminál C
Otvorený v roku 2010, druhá časť v roku 2012 Otvorený v roku 1994, zrekonštruovaný v roku 2012 a v roku 2016 na VIP Otvorený v roku 2006
Odlety do krajín Schengenu – východy 1 – 9, prechod k východom 10 – 13 v termináli B (mimo Schengenu), všetky prílety Odlety do krajín mimo Schengenu – východy 10 – 13 (1. poschodie); colná kontrola cestujúcich prilietajúcich z krajín mimo Schengenu (prízemie). V roku 2016 bude časť terminálu prestavaná na nový VIP terminál Nevyužívaná príletová hala
Bratislava Airport new terminal BTS.jpg
BTS-Terminal-B.JPG
BTS-Terminal-C.JPG

Súčasná kapacita terminálov je 5 miliónov cestujúcich ročne.[3]

Schéma letiska M.R.Štefánika v Bratislave

Prvá časť nového terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých leteckých spoločností. Po otvorení druhej časti terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu s ročnou kapacitou 5 miliónov cestujúcich.

V roku 2016 bude časť Terminálu B prestavaná na VIP terminál, čím nahradí terajší GAT terminál (General Aviation). Nový VIP terminál by mal byť odovzdaný do užívania začiatkom predsedníctva Slovenska v júli 2016.

Dráhový systém[upraviť | upraviť zdroj]

Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých vzletových a pristávacích dráh s cementovo-betónovým povrchom

(04/22 – 2 900 × 60 m, 13/31 – 3 190 × 45 m), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel – od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu Boeing 747.

Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk.

Aerolínie a destinácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné linky[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie Terminál
České aerolinie Praha, Košice
A
flydubai Dubaj
B
Pobeda Moskva-Vnukovo
B
Ryanair Alghero, Atény, Barcelona-Girona, Berlín-Schönefeld, Brusel-Zaventem (od 1. apríla 2016), Brusel-Charleroi (končí 25. marca 2016), Madrid, Miláno-Bergamo, Rím-Ciampino,
Sezónne: Korfu (od 29. apríla 2016), Malaga (od 18. marca 2016), Paríž-Beauvais (od 2. apríla 2016), Palma de Mallorca (od 2. apríla 2016), Trapani (od 3. apríla 2016)
A
Birmingham, Dublin, Liverpool (končí 26. marca 2016), Londýn-Luton, Londýn-Stansted, Manchester (od 1. apríla 2016)
Sezónne: Edinburgh (od 20. marca 2016)
B
Smart Wings prevádzkované dopravcom Travel Service Slovakia Sezónne:[4] Burgas (od 17. júna 2016), Iraklio (od 1. júna 2016), Kalamata (od 6.júna 2016), Karpathos (od 6. júna 2016), Korfu (od 9. júna 2016), Olbia (od 5. júna 2016), Palma de Mallorca (od 4. júna 2016), Rodos (od 3. júna 2016)
A
Wizz Air Skopje (od 28. marca 2016) [5]
B

Charterové lety, zima 2015/2016[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie
Aegean Airlines Atény, Thessaloniki
Astra Airlines Thessaloniki
Go2Sky Atény, Thessaloniki

Charterové lety, leto 2016[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie
Astra Airlines Thessaloniki
Bulgarian Air Charter Burgas
Corendon Airlines Antalya
Mistral Air Catania, Lamezia Terme
Montenegro Airlines Podgorica
Nesma Airlines Hurgada, Marsa Alam, Sharm el Sheikh
Tailwind Airlines Ercan *
Travel Service Slovakia Agadir, Ajaccio, Almería, Antalya, Araxos, Atény, Boa Vista, Burgas, Bodrum, Cagliari, Catania, Dakar, Djerba, Espargos, Gran Canaria-Las Palmas, Heraklion, Hurgada, Izmir, Kalamata, Kavala, Korfu-Kerkyra, Kos, Lamezia Terme, Larnaka, Malaga, Malta, Marsa Alam, Monastir, Olbia, Oujda, Palermo, Palma de Mallorca, Paphos, Preveza-Lefkada, Rodos, Salalah, Tirana, Zakynthos
Nezistené ** Billund, Ercan *, Tarbes–Lourdes–Pyrénées, Varna
Nové letecké spoločnosti a destinácie sú v tabuľke zvýraznené hrubým písmom.
* Na letisko Ercan sa lieta iba s medzipristátím v Antalyi.
** Nezistené letecké spoločnosti pre iné CK.

Nákladná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie
DHL Aviation prevádzkované dopravcom European Air Transport Lipsko
DHL Aviation prevádzkované dopravcom RAF-Avia Belehrad, Skopje, Sofia
DHL Aviation prevádzkované dopravcom Swiftair Brusel-Zaventem

VIP a iní operátori[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Počet vybavených cestujúcich, lietadiel a ton nákladu od roku 2000
Rok
Pasažieri
Zmena
Náklad
(tony)
Zmena
Pohyby
lietadiel
Zmena
2000 283 714 +2.8% 2 878 +79.3%
2001 293 326 +3.4% 3 171 +10.2%
2002 368 203 +25.5% 4 831 +52.4% 17 472
2003 480 011 +30.4% 10 883 +125.3% 21 214 +21.4%
2004 893 614 +86.2% 6 972 -35.9% 27 133 +27.9%
2005 1 326 493 +48.4% 3 633 -47.9% 30 380 +11%
2006 1 937 642 +46.1% 5 055 +39.1% 31 149 +2.5%
2007 2 024 142 +4.5% 1 969 -61.0% 31 599 +1.4%
2008 2 218 545 +9.6% 6 961 +253.5% 34 873 +10.4%
2009 1 710 018 -22.9% 11 903 +71.0% 29 481 -15.5%
2010 1 665 704 -2.6% 17 717 +48.8% 27 220 -7.7%
2011 1 585 064 -4.8% 20 530 +15.9% 25 358 -6.8%
2012 1 416 010 -10.7% 22 563 +9.9% 23 412 -7.7%
2013 1 373 078 -3.0% 21 271 -5.7% 22 935 -2.0%
2014 1 355 625 -1.3% 19 448 -8.6% 21 481 -6.3%
2015 1 564 311 +15.4% 21 098 +8.5% 24 622 +14%
2016 (1) 97 808 +44%


Top destinácie (za rok 2015)[6]
Miesto
Letisko
Počet cestujúcich
Spoločnosti
1.
Spojené kráľovstvo Londýn-Luton/Stansted, Spojené kráľovstvo 302.006 Ryanair
2.
Turecko Antalya, Turecko 135.767 Corendon Airlines, Freebird Airlines, Onur Air, Tailwind Airlines, Travel Service Slovakia
3.
Írsko Dublin, Írsko 124.255 Ryanair
4.
Taliansko Miláno-Bergamo, Taliansko 72.366 Ryanair
5.
Taliansko Rím-Ciampino, Taliansko 61.913 Ryanair
6.
Belgicko Brusel-Charleroi, Belgicko 57.549 Ryanair
7.
Bulharsko Burgas, Bulharsko 42.247 Travel Service Slovakia, Smart Wings
8.
Grécko Rodos, Grécko 36.233 Travel Service Slovakia, Smart Wings
9.
Egypt Hurghada, Egypt 36.200 FlyEgypt, Nesma Airlines, Travel Service Slovakia
10.
Grécko Heraklion, Grécko 29.846 Travel Service Slovakia, Smart Wings


Top prepravcovia (za rok 2015)[7]
Miesto
Letisko
Počet cestujúcich
1.
Ryanair 1.010.578
2.
Travel Service Slovakia / Smart Wings 396.450
3.
České aerolinie 31.975
4.
flydubai 29.606
5.
Bulgarian Air Charter 12.284

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]