Letisko M. R. Štefánika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Letisko M. R. Štefánika
Letisko Bratislava
IATA: BTS · ICAO: LZIB
Základné informácie
Typ letiskamedzinárodné verejné civilné
PrevádzkovateľLetisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
Otvorenie1951
MestoBratislava
Nadmorská výška132 m n. m.
Poloha48°10′12″S 17°12′46″V / 48,17°S 17,212778°V / 48.17; 17.212778Súradnice: 48°10′12″S 17°12′46″V / 48,17°S 17,212778°V / 48.17; 17.212778
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
04/22 2 900 m cemento-betón
13/31 3 190 m cemento-betón
Štatistika (2022)
Cestujúcich1 406 284
Pohybov24 293
www.bts.aero

Letisko M. R. Štefánika alebo Letisko Bratislava (angl. M. R. Štefánik Airport alebo Bratislava Airport; IATA: BTS, ICAO: LZIB) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa približne 9 km od centra mesta, neďaleko obce Ivanka pri Dunaji. Jeho prevádzkovateľom je spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), ktorá je plne vlastnená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Pravidelné linky z Bratislavy prevádzkujú Air Cairo, AirExplore, flydubai, Ryanair, SkyUp, Wizz Air, World2Fly a sezónne Arkia a Smartwings.

Letisko je základňou pre Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z komerčných dopravcov tu majú svoje bázy Ryanair, AirExplore, Go2Sky a Smartwings Slovakia. Počas roku 2011 bola Bratislava tiež sekundárnou bázou Českých aerolinií. Okrem toho sídlia v priestoroch letiska aj dve údržbové spoločnosti: Austrian Technik Bratislava a East Air Company. Air Livery taktiež prevádzkuje svoje služby v priestoroch letiska. V rebríčku obsluhy lietadiel sa letisko nachádza v kategórii 4E, a v kategórii 7-8 v rebríčku záchranárskej infraštruktúry.

Letisko M. R. Štefánika slúži tiež ako nízkonákladová alternatíva pre cestujúcich z a do Viedne a priľahlých regiónov. Naopak, cestujúcim z Bratislavy a juhozápadného Slovenska slúži Letisko Viedeň-Schwechat.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko sa nachádza 9 km severovýchodne od centra mesta, na rozlohe 4,77 km². Nachádza sa len hodinu jazdy od Viedne (Rakúsko), Brna (Česko) a Győru (Maďarsko), pokrývajúc tak spádovú oblasť až štyroch krajín. Najbližším hlavným medzinárodným letiskom je Letisko Viedeň-Schwechat, približne 50 km na západ.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Aero A.14 Brandenburg Československých štátnych aerolínií s imatrikulačnou značkou L-BARG

Prvý let na trase PrahaBratislava sa uskutočnil 29. októbra 1923 lietadlom Aero A.14 vtedajších Československých štátnych aerolínií s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo Vajnoroch po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý 320 km. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k Jadranskému moru, do Viedne, Kluže a Bukurešti. Po skončení druhej svetovej vojny bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.

Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku 1947 a stavba sa začala v roku 1948. Bola vybudovaná vzletová a pristávacia dráha v smere 04/22 s dĺžkou 1 900 m a v smere 13/31 s dĺžkou 1 500 m. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji bola otvorená v roku 1951. V nedeľu 31. marca 1957 predpoludním pristálo na bratislavskom letisku sovietske prúdové dopravné lietadlo Tupolev Tu-104 (CCCP-L5423) Aeroflotu, ktoré vzbudilo záujem u verejnosti. Tisíce ľudí si prišlo pozrieť tento stroj, pričom mali možnosti si prehliadnuť aj interiér lietadla. V tom čase išlo o jediný prevádzkovaný typ prúdového dopravného lietadla v pravidelnej preprave osôb na svete. V roku 1970 bol otvorený dnešný Terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka Bratislava – PrahaAmsterdamNew York, na ktorej lietali Československé aerolínie s lietadlami typu Iliušin Il-62. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku 2 900 m a dráha 13/31 na dĺžku 2 950 m. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po M. R. Štefánikovi, významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku 1997 bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblové rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. ICAO. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o 240 m, t. j. na celkovú dĺžku VPD 3 190 m. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola otvorená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy.

Bratislavské letisko zažilo dramatický prepad počtu cestujúcich v 90-tych rokoch kvôli otvoreniu hraníc a následnej silnej konkurencii neďalekého letiska vo Viedni. Po roku 2000 sa situácia začala zlepšovať, keď do Bratislavy začali lietať západoeurópski nízkonákladoví dopravcovia Ryanair a easyJet, ale hlavne vďaka vzniku a rapídnej expanzii novovzniknutého slovenského dopravcu SkyEurope Airlines, ktorý bol vôbec prvou nízkonákladovou aerolinkou založenou v post-komunistickej Európe. Počty pasažierov stúpali každým rokom o desiatky percent: v roku 2005 využilo služby letiska 1 326 493 cestujúcich, zatiaľčo v roku 2006 to už bolo 1 937 642 a v roku 2008 dosiahlo letisko svoj nadlho najlepší výsledok - 2 218 545. V nasledujúcich rokoch však aj na Slovensku naplno udrela globálna finančná kríza, čo sa dotklo aj leteckej dopravy: postupne skrachovali všetky vtedy lietajúce slovenské aerolinky (Slovenské aerolínie, SkyEurope, Seagle Air, Air Slovakia, Danube Wings, Samair) a počty prepravených pasažierov tak každým rokom klesali. Obrátiť to mala až nová spolupráca letiska s rakúskou leteckou spoločnosťou Niki, ktorú pompézne ohlásili na konci roka 2014. Lietať sa malo od apríla 2015 do Bruselu, Palmy de Mallorca, ale i do neďalekej Viedne. Spoločnosť však linky neskôr presunula na október 2015, ale nakoniec ich kvôli zlej finančnej situácii skupiny Air Berlin vôbec nespustila. Medzitým však najväčšia letecká spoločnosť na letisku v Bratislave, Ryanair, otvorila 29. marca 2015 svoju 71. bázu. Spočiatku na letisku mala bázovať dve svoje lietadlá. Ryanair však svoje sľuby nenaplnil a bázu v Bratislave otvoril s jedným prenajatým Boeingom 737-400 slovenskej spoločnosti AirExplore, ktorý ku koncu leta 2015 nahradil svojim Boeingom 737-800. Počty cestujúcich pasažierov tiež od roku 2015 začali postupne stúpať, za čo letisko vďačilo pokrízovému ekonomickému rastu v Európe a následnému príchodu nových zahraničných dopravcov na letisko, konkrétne Norwegian Air Shuttle, flydubai, Pobeda, Wizz Air, Air Cairo, Georgian Airways, Ellinair a Cyprus Airways. Okrem toho tiež Ryanair a Smartwings naďalej navyšovali počty destinácií a v posledných rokoch letisku pomohli aj silné dovolenkové sezóny s enormnými počtami charterových letov. Niektoré aerolinky sa medzičasom z letiska stiahli (Norwegian Air Shuttle, Georgian Airways, ČSA), ale letisko aj tak každým rokom rastie a v roku 2018 dosiahlo svoj úplne najlepší výsledok - 2 292 712 pasažierov prepravených v jednom roku.

Vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Terminály[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko má v súčasnosti tri terminály:

Terminál A Terminál B Terminál všeobecného letectva
Otvorený v roku 2010, druhá časť v roku 2012 Otvorený v roku 1994, zrekonštruovaný v roku 2012 Otvorený v roku 2006, v roku 2016 prerobený na VIP
Odlety do krajín Schengenu – východy 1 – 9, prechod k východom 10 – 13 v Termináli B (mimo Schengenu), všetky prílety Odlety do krajín mimo Schengenu – východy 10 – 13 (1. poschodie); colná kontrola cestujúcich prilietajúcich z krajín mimo Schengenu (prízemie) Súkromné, obchodné, VIP a sanitné lety a vybavovanie členov posádok

Súčasná kapacita letiska je 5 miliónov cestujúcich ročne.[1]

Schéma letiska

Prvá časť nového Terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých dopravcov. Po otvorení druhej časti Terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu. V odletovej časti terminálu sa nachádza 29 check-inových pultov, pričom jeden z nich sa nachádza oddelený od ostatných a slúži pre odovzdávanie, ako aj výdaj nadrozmerných batožín. V neverejnej, odletovej časti terminálu sa nachádza 13 odletových brán (tzv. gateov), z toho osem slúži pre vnútroštátne lety a lety v rámci Schengenského priestoru a zvyšných päť, ktoré sú oddelené pasovou kontrolou, pre lety mimo Schengenský priestor.

V roku 2016 bol Terminál C prestavaný na VIP terminál, resp. Terminál všeobecného letectva (General Aviation Terminal). Do užívania bol odovzdaný začiatkom predsedníctva Slovenska v júli 2016.

Dráhový systém[upraviť | upraviť zdroj]

Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých vzletových a pristávacích dráh s cementovo-betónovým povrchom

(04/22 – 2 900 × 60 m, 13/31 – 3 190 × 45 m), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel – od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu Boeing 747.

Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk.

Označenie dráhy Rozmery Zemepisný (zem.) a magnetický (mag.) smer Únosnosť (PCN) a povrch
04 2 900 x 60 m 043,91° zem. smer

039,79° mag. smer

PCN* 54/R/B/X/T

betón

22 2 900 x 60 m 223,93° zem. smer

219,81° mag. smer

PCN* 54/R/B/X/T

betón

13 3 190 x 45 m 133,91° zem. smer

129,80° mag. smer

PCN* 50/R/B/X/T

betón

31 3 190 x 45 m 313,93° zem. smer

309,82° mag. smer

PCN* 50/R/B/X/T

betón

*Únosnosť PCN predstavuje bezrozmerné číslo, udávajúce klasifikačné číslo vozovky v závislosti na únosnosti podložia vozovky. Udáva, že akékoľvek lietadlo s klasifikačným číslom ACN (aircraft clasification number) rovným alebo menším ako je uvedené číslo PCN, môže túto vozovku využívať bez ďalšieho obmedzenia. Skladá sa z piatich častí, pričom každá z nich vyjadruje iný parameter.

1.      časť - číslo udávajúce vzťah medzi PCN/ACN

2.      časť - písmená R (tuhá) alebo F (netuhá) udávajú typ povrchu vozovky

3.      časť - písmená A (vysoká únosnosť) B (stredná únosnosť), C (nízka únosnosť), D (veľmi nízka únosnosť) udávajú únosnosť podložia vozovky

4.      časť - písmená W (bez obmedzenia), X (vysoký), Y (stredný), Z (nízky) udávajú maximálny povolený pôsobiaci tlak kolesa na vozovku, písmená T (technické hodnotenie), U (hodnotenie podľa skúseností) udávajú akým spôsobom bola vytvorená prvá časť kódu PCN

Konfigurácia vzletovo-pristávacích dráh[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave od jeho samého počiatku využíva krížiacu sa konfiguráciu dvoch vzletovo-pristávacích dráh, pričom tieto dve dráhy sú na seba kolmé. Tento typ konfigurácie platí ak sa dve alebo viac vzletovo-pristávacích dráh navzájom fyzicky pretínajú v jednom bode. Daná konfigurácia je vhodná vtedy, ak sa v oblasti daného letiska vyskytuje silný vietor, ktorý počas celého roka fúka z viacerých smerov. Za podmienok veľmi silného vetra sa zvyčajne využíva iba jedna z dvoch vzletovo-pristávacích dráh, zatiaľ čo pri bezvetrí alebo miernych meteorologických podmienkach sa využívajú obidve vzletovo-pristávacie dráhy súčasne. Avšak, pre túto konfiguráciu plynú aj určité nevýhody, a to hlavne z hľadiska kapacity. Napríklad v porovnaní s paralelnou konfiguráciou s dráhami vzdialenými od seba aspoň 1311 metrov, ktorá má schopnosť pokryť 103 až 197 VFR a 99 až 119 IFR pohybov za hodinu a ročne spolu až 370 000 pohybov. Krížiaca sa konfigurácia je určená skôr pre letiská s menšou prevádzkou. Dokáže totiž pokryť iba 72 až 98 pohybov za hodinu pre VFR lety a 56 až 60 pohybov za hodinu pre IFR lety. Čo sa týka ročných pohybov, tie sa pohybujú v rozmedzí od 200 000 pohybov až do 265 000 pohybov.  

Preferencie dráhového systému[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislavské letisko má pridelenú určitú preferenciu dráhového systému ako pre odlety, tak aj prílety. Tieto preferencie súvisia hlavne s prevládajúcimi meteorologickými podmienkami v danej oblasti a prístrojového vybavenia jednotlivých dráh. Pre vzlety z letiska existuje preferencia prednostného využívania dráhy 04 a dráhy 13. Čo sa týka príletov, tu sú prednostne využívané dráhy 22 a 31.

Pristávacie a rádionavigačné zariadenia[upraviť | upraviť zdroj]

VPD 22

Typ zariadenia ID Frekvencia
Localizer 22 (ILS CAT I) OKR 108,3 MHz
Glide path ILS 22 - 334,1 MHz
Vonkajšie návestidlo čiarky 75 MHz
Stredné návestidlo bodka/čiarka 75 MHz
DME OKR CH 20 X
NDB OKR 391 kHz

VPD 31

Typ zariadenia ID Frekvencia
Localizer 31 (ILS CAT III A) OB 110,7 MHz
Glide path ILS 31 - 330,2 MHz
Vonkajšie návestidlo čiarky 75 MHz
Stredné návestidlo bodka/čiarka 75 MHz
DME OB CH 44 X
NDB OB 330 kHz

Vodorovné značenie, vodiaca sústava a značky dráhového systému[upraviť | upraviť zdroj]

VPD 04:

a)     značenie bielou farbou:

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

b)     značenie žltou farbou:

značky výjazdu na rolovacie dráhy C, A, F a D,

c)     svetelné návestidlá:

prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

VPD 22:

a)     značenie bielou farbou:

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

b)     značenie žltou farbou:

značky výjazdu na rolovacie dráhy D, F, A, C a D,

c)     svetelné návestidlá:

jednoduchá približovacia svetelná sústava, presný približovací dráhový systém (CAT I), prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

VPD 13:

a)     značenie bielou farbou:

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

b)     značenie žltou farbou:

značky výjazdu na rolovacie dráhy D, GG a F,

c)     svetelné návestidlá:

svetlá strednej svietivosti, svetlá vysokej svietivosti, osové svetelné rady, prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, koncové svetelné priečky VPD.

VPD 31:

a)     značenie bielou farbou:

prah dráhy, dotyková zóna, značky cieľového bodu, osové značenie VPD, postranné čiary,

b)     značenie žltou farbou:

značky výjazdu na rolovacie dráhy G, D a F,

c)     svetelné návestidlá:

jednoduchá približovacia svetelná sústava, presný približovací dráhový systém (CAT III A), svetlá strednej svietivosti, svetlá vysokej svietivosti, osové svetelné rady, dotykové postranné svetelné rady, prahové svetelné značky, postranné dráhové rady, zábleskový svetelný systém, svetelný rad, koncové svetelné priečky VPD.

Rolovacie dráhy, ich šírka, povrch a únosnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Rolovacia dráha Šírka Povrch Únosnosť
A 24 m betón PCN 48/R/A/X/T medzi APN a TWY D
PCN 54/R/A/X/T medzi VPD 04 a TWY D
B 22 m betón PCN 30/R/A/X/T
C 22 m betón PCN 54/R/A/X/T
D 24 m betón PCN 54/R/A/X/T medzi THR RWY 04 a TWY A
PCN 30/R/B/X/T medzi TWY A a THR RWY 22
F 22 m betón PCN 48/R/A/X/T
G 22 m betón PCN 51/R/A/X/T
GG 22 m betón PCN 51/R/A/X/T

Osvetlenie rolovacích dráh[upraviť | upraviť zdroj]

Rolovacie dráhy A, B, C, D, F a G sú vybavené postrannými svetelnými radmi modrej farby. Čo sa týka osových svetelných radov, tie je možné nájsť len od stojiska 11 po rolovaciu dráhu F, ďalej od stojiska číslo 35 taktiež po rolovaciu dráhu F. Samotná rolovacia dráha F disponuje osovým osvetlením od hlavnej odbavovacej plochy smerom ku stop priečke dráhy 13. Všetky osové svetelné rady sú obojsmerné a svietia zelenou farbou.

Aerolínie a destinácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné linky[upraviť | upraviť zdroj]

(aktualizované 18. 01. 2023)

Aerolínie Destinácie Terminál
Air Cairo Hurghada Sezónne: Marsa Alam
B
Air Montenegro Sezónne: Podgorica
B
Aegean Airlines Sezónne: Atény A
Pegasus Airlines Sezónne: Antalya (od 18. 05. 2024) B
Ryanair Bergamo, Charleroi, Eindhoven, Kaunas, Kodaň, Lanzarote, Malta, Rím–Ciampino, Solún

Sezónne: Alghero, Korfu, Palma de Mallorca, Trapani

A
Dalaman, Dublin, Edinburgh, Leeds/Bradford, Londýn–Stansted, Manchester, Sofia

Sezónne: Burgas, Pafos

B
Smartwings Sezónne: Iraklio (od 7. 06. 2023), Korfu (od 12. 06. 2023), Palma de Mallorca (od 7. 06. 2023), Rodos (od 06. 06. 2023), Zakynthos (od 4. 06. 2023)
A
Dubaj (do 19. 05. 2024)

Sezónne: Burgas (od 20. 06. 2023), Larnaka (od 4. 06. 2023)

B
Tus Airways Larnaka
B
Wizz Air Skopje
B
Wizz Air UK Londýn–Luton
B
World2Fly Phú Quốc B
World2Fly Punta Cana B
World2Fly Santa Clara B
Freebird Airlines Antalya B

Nákladná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Aerolínie Destinácie
DHL Aviation Brusel, Lipsko/Halle, Skopje

VIP a iní operátori[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Počet vybavených cestujúcich, pohybov lietadiel a hmotnosť prepraveného nákladu od roku 2000
Rok
Pasažieri
Zmena
Náklad
(tony)
Zmena
Pohyby
lietadiel
Zmena
2000 283 714 +2,8% 2 878 +79,3%
2001 293 326 +3,4% 3 171 +10,2%
2002 368 203 +25,5% 4 831 +52,3% 17 472
2003 480 011 +30,4% 10 883 +125,3% 21 214 +21,4%
2004 893 614 +86,2% 6 972 -35,9% 27 133 +27,9%
2005 1 326 493 +48,4% 3 633 -47,9% 30 380 +12,0%
2006 1 937 642 +46,1% 5 055 +39,1% 31 149 +2,5%
2007 2 024 142 +4,5% 1 969 -61,0% 31 599 +1,4%
2008 2 218 545 +9,6% 6 961 +253,5% 34 873 +10,4%
2009 1 710 018 -22,9% 11 903 +71,0% 29 481 -15,5%
2010 1 665 704 -2,6% 17 717 +48,8% 27 220 -7,7%
2011 1 585 064 -4,8% 20 530 +15,9% 25 358 -6,8%
2012 1 416 010 -10,7% 22 563 +9,9% 23 412 -7,7%
2013 1 373 078 -3,0% 21 271 -5,7% 22 935 -2,0%
2014 1 355 625 -1,3% 19 448 -8,6% 21 481 -6,3%
2015 1 564 311 +15,4% 21 098 +8,5% 24 622 +14,6%
2016 1 756 808 +12,3% 22 895 +8,5% 25 690 +4,3%
2017[2] 1 942 069 +10,6% 26 246 +14,6% 27 322 +6,4%
2018[3] 2 292 712 +18,1% 24 458 -6,8% 30 366 +11,1%
2019[4] 2 290 242 -0,1% 20 449 -16,4% 28 745 -5,3%
2020[5] 405 097 -82,3% 24 739 +21,0% 13 797 -52,0%
2021[6] 480 152 +18,5% 19 623 -20,7% 17 831 +29,2%
2022[7] 1 406 284 +192,9% 18 042 -8,1% 24 283 +36,2%

Doprava na letisko[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko je v rámci siete MHD obsluhované cez centrum mesta s Hlavnou stanicou nasledovnými linkami zo zastávky:

  • Letisko

Spojenie s neďalekým letiskom Viedeň-Schwechat a centrom Viedne je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov Flixbus a Slovak Lines. V rámci vnútroštátnej diaľkovej dopravy taktiež letisko obsluhuje viacero liniek so spojeniami s mnohými mestami a obcami Slovenska. V budúcnosti sa tiež plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe ŽSR. V prípade možného vybudovania zvažovanej trate WolfsthalBratislava by vlaková linka mohla prepojiť letiská v Bratislave a Viedni.

Letecké nehody[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo Ca.33 v novom termináli
Iliušin Il-18B (OK-NAB) vo farbách Československých aerolínií
  • 4. mája 1919 havarovalo v oblasti letiska lietadlo Caproni Ca.33 s M. R. Štefánikom, dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarskú. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády E. Beneša a T. G. Masaryka.
  • 24. novembra 1966 havarovalo na svahu kopca Sakrakopec 8 km od letiska lietadlo Iliušin Il-18B (LZ-BEN) – let TABSO LZ101. Pri nehode zahynulo všetkých 82 osôb na palube.
  • 28. júla 1976 došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iliušin Il-18B (OK-NAB) letu ČSA 001 do jazera Zlaté piesky, pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť.
  • 11. februára 1977 došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi 2 km pred prahom VPD 22. Išlo o stroj Avia Av-14-32T (OK-OCA), let OK 475 na trase PrahaBratislavaKošice. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane Malých Karpát, čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi.
  • 20. októbra 1977 došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka Viera. Vinou zlého počasia havaroval počas pristávacieho manévru vrtuľník Mi-8, ktorý ju prepravoval z Bardejova do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky.
  • 8. februára 1999 sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu Boeing 707-328C ghanskej spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.[8]
  • 6. júna 1999 v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo BAE Hawk 200 britského kráľovského letectva. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až 600 km/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.[9]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://bts.aero/o-spolocnosti/terminal/predstavenie-terminalu/
  2. BTS.AERO. Letisko Bratislava dosiahlo 3. najlepší výsledok vo svojej histórii. bts.aero (Bratislava: bts.aero), 10.01.2018. Dostupné online [cit. 2018-01-11].
  3. TA3 SITA. Na bratislavské letisko prišlo vlani najviac pasažierov v histórii. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2019-01-17. Dostupné online [cit. 2019-01-20]. Archivované 2019-02-04 z originálu.
  4. Letisko v Bratislave vybavilo vlani 2,29 milióna cestujúcich [online]. bts.aero, 23. január 2020, [cit. 2020-11-13]. Dostupné online.
  5. Letisko M. R. Štefánika vybavilo vlani 405-tisíc cestujúcich [online]. bts.aero, 19.01.2021, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  6. Výročná správa [online]. bts.aero, 01.02.2022, [cit. 2024-01-08]. Dostupné online.
  7. Výročná správa [online]. bts.aero, 20.01.2023, [cit. 2024-01-08]. Dostupné online.
  8. http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19990207-0
  9. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-01-18]. Dostupné online. Archivované 2012-03-02 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]