Bratislava hlavná stanica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bratislava hlavná stanica
Priečelie Hlavnej stanice
Priečelie Hlavnej stanice
Všeobecné informácie
ŠtátSlovensko Slovensko
MestoBratislava
Mestská časťStaré Mesto, Nové Mesto
PrevádzkovateľŽSR
Dátum otvorenia1848
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť6
Počet nástupných hrán10
Prístup k nástupištiampodchod
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne, medzinárodné
Železničné trate
100, 110, 120, 130, 132
Poloha
48°09′31″S 17°06′22″V / 48,15861°S 17,10611°V / 48.15861; 17.10611Súradnice: 48°09′31″S 17°06′22″V / 48,15861°S 17,10611°V / 48.15861; 17.10611
Poloha stanice v rámci Slovenska
Map pointer.svg
Poloha stanice v rámci Slovenska

Bratislava hlavná stanica (skrátene Bratislava hl.st.) je hlavná a najdôležitejšia železničná stanica v Bratislave a jedna z najdôležitejších a najfrekventovanejších železničných staníc na Slovensku. Nachádza sa na rozhraní mestských časti Staré Mesto a Nové Mesto. Prechádzajú cez ňu železničné trate 100, 110, 120, 130 a 132, vďaka ktorým má priame spojenie s Českou republikou, Rakúskom, Maďarskom a zvyškom Slovenska. Denne sa ňou premelie asi 60 000 cestujúcich a prejde asi 125 vlakov.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá staničná budova, ktorá dnes slúži Ministerstvu vnútra na Šancovej ulici, bola postavená v roku 1848 ako koncová pre trať Bratislava – Gänserndorf – Viedeň a Bratislava – Břeclav. Druhá budova, ktorá sa nachádza o pár stoviek metrov severnejšie vznikla v roku 1871 po dokončení trate Budapešť – Štúrovo – Bratislava a používa sa doteraz. V roku 1883 vzniklo prepojenie so Železničnou stanicou Rača, ktoré bolo neskôr prepojené na trať do Žiliny.

V roku 1962 bolo ako zatiaľ posledné realizované prepojenie so Železničnou stanicou Nové Mesto.

Tretia budova (ľudovo nazývaná Skleník) bola dokončená v roku 1989 ako prístavba druhej budovy. Výstavba sa uskutočnila z dôvodu nedostatočnej kapacity obslužných priestorov pre cestujúcich, ktoré boli pred výstavbou hlboko pod normou. Tretia budova bola zamýšľaná ako dočasná, keďže koncom 80. rokov minulého storočia sa rátalo s výstavbou novej železničnej stanice a staničnej budovy východne od súčasných objektov. Prístavba má byť demontovaná v rámci výstavby novej stanice, ktorej realizácia je však zatiaľ v nedohľadne.

Spočiatku bola na stanici vykonávaná aj nakládka a vykládka nákladných vozňov, existoval aj tzv. vínovod a nákladná lanovka z „patrónky“, čo bola továreň na náboje (patróny) v rovnomennej časti mesta. Ako rástla osobná doprava, nákladná doprava bola postupne vytláčaná do iných staníc. Problémy, ktoré spôsobujú prechádzajúce nákladné vlaky, má v budúcnosti vyriešiť plánovaný tunel z Lamača popod masív Malých Karpát, ktorý tak Hlavnú stanicu úplne obíde.

Rušňové depo pri odstavnom koľajisku bolo postavené po likvidácii pôvodného odstavného koľajiska, ktoré bolo v priestoroch nástupíšť 3-5.

Stanica[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupná hala[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupná hala sa skladá z dvoch častí: zo staršej pôvodnej budovy stanice z roku 1871 a z novšej prístavby z roku 1989. Vo vstupnej hale sa nachádza väčšina prevádzok a služieb pre cestujúcich, ako predaj lístkov, úschovňa batožín, zákaznícke centrum ZSSK, reštaurácia a viacero bufetov.

Nástupištia[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica má 6 nástupíšť. Nástupištia 1 a 6 sú jednokoľajné, ostatné sú dvojkoľajné. Medzi nástupištiami 2 a 3 sa nachádajú aj dve koľaje na prejazd vlakov, ktoré v stanici nezastavujú (najmä nákladných vlakov). Prístup na nástupište 1 je priamo zo staničnej budovy a je bezbariérový. Na nástupištia 2, 3, 4 a 5 je prístup cez tri podchody. Na tieto nástupištia je prístup bezbariérový iba cez jeden podchod, v ktorom sa nachádzajú výťahy na jednotlivé nástupištia. Nástupište 6 je najmenej používané, jedná sa o pokračovanie nástupištia 1 a prístup naňho je tiež len z tohto nástupišťa.

Umelecké diela[upraviť | upraviť zdroj]

Nad hlavnou rímsou druhej staničnej budovy sa vypína umelecké dielo „Okrídlené koleso“ od akademickej sochárky Heleny Mandičovej-Šinályovej. Je zhotovené z bronzu a na strechu už purizovanej prijímacej budovy bolo osadené v roku 1939[2].

Vo vestibule historickej prijímacej budovy sa na šírku celej steny nad vstupom k nástupištiu a podchodu nachádza veľkorozmerná freska v štýle socialistického realizmu, ktorú v roku 1960 zhotovil akademický maliar František Gajdoš.

Rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok rekonštrukcie trolejového vedenia

Od 10. mája 2012 prebiehala na hlavnej stanici rekonštrukcia trakčného vedenia. Práce boli naplánované na etapy počas nasledujúcich 9 mesiacov. Dôvodom pre rekonštrukciu bola poruchovosť trakčného vedenia, ktoré bolo inštalované v roku 1967. Obnova bola plánovaná pred 10 až 15 rokmi. Pôvodné trakčné vedenie bolo demontované a nové podpery brán a zvislé izolované konzoly namontované.[3] Ďalšie výluky a zrušené spoje osobných vlakov z dôvodu rekonštrukcie začali 10. januára 2013 a pokračovali do začiatku februára 2013.[4]

Plánovaná rekonštrukcia staničnej budovy je tiež zatiaľ v nedohľadne. Rekonštrukcia 4. koridoru nenastala a 5. koridor je rekonštruovaný len od stanice Bratislava-Rača. Vo februári 2013 sa o zmluvách súvisiacich s rekonštrukciou stále rokovalo.[5]

Podľa plánov z mája 2017 by stanica mala dostať novú strechu a fasádu. V nevyužívanej budove na pravo od hlavného vchodu by mala vzniknúť nová čakáreň a miesta na predaj lístkov. Ďalším krokom je vytvorenie bezbariérového prístupu k nástupištiam. Miesto prenášania po schodoch alebo v súčinnosti so železničnými zamestnancami priamo cez koľaje bude prístup viesť tunelom. Doteraz služobný tunel sprístupnia a nákladné výťahy zmenia na osobné. Stavbné práce by mali prebiehať v "najbližších mesiacoch" roku 2017 a aspoň niektoré by mali byť ukončené v nasledujúcom roku.[6]

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2014 začalo na stanici ako nosiči batožiny pracovať 7 bezdomovcov. Služba je pre cestujúcich zdarma, pracujúci dostávajú minimálnu mzdu. Nosia uniformu a musia dodržovať kódex správania. Zatiaľ pracujú tri dni v týždni po štyri hodiny.[7] Od 14.09.2018 bola po rekonštrukcii sprístupnená čakáreň. [8]

MHD[upraviť | upraviť zdroj]

V blizkosti stanice sa nachádza niekoľko zastáviek:

Hlavná stanica

Námestie Franza Liszta (Šancová ulica)

SAV (Šancová ulica)

SAV (Štefánikova ulica)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. WWW.INTERWAY.SK, InterWay, a. s. -. Počet cestujúcich v žst Bratislava hlavná stanica | ŽSR [online]. www.zsr.sk, [cit. 2018-09-21]. Dostupné online.
  2. Okrídlené koleso Hlavná stanica [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 2014. Dostupné online.
  3. Rekonštrukcia trakčného vedenia - Bratislava hlavná stanica [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 24.5.2012, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
  4. Rekonštrukcia trakčného vedenia – Bratislava hlavná stanica [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 09.01.2013, [cit. 2013-01-22]. Dostupné online.
  5. TKÁČIKOVÁ, Lucia. Hlavná stanica v Bratislave mala byť už hotová, no opäť ju odsunuli [online]. Petit Press, 11.02.2013, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  6. ŠNÍDL, Vladimír. Hlavnú stanicu v Bratislave idú čiastočne prerobiť [online]. Petit Press, 2017-05-04, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
  7. SIVÝ, Rudolf. Bezdomovcom dali v Bratislave prácu, na stanici nosia ľuďom kufre [online]. Petit Press, 08.12.2014, [cit. 2014-12-09]. Dostupné online.
  8. Nová čakáreň na Hlavnej stanici v Bratislave [online]. Ringier Axel Springer SK, a.s., 14.09.2018, [cit. 2018-09-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]