Bratislava hlavná stanica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bratislava hlavná stanica
Priečelie Hlavnej stanice
Priečelie Hlavnej stanice
Všeobecné informácie
ŠtátSlovensko Slovensko
MestoBratislava
Mestská časťStaré Mesto, Nové Mesto
PrevádzkovateľŽSR
Dátum otvorenia1848
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť6
Počet nástupných hrán10
Prístup k nástupištiampodchod
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne, medzinárodné
Železničné trate
100, 110, 120, 130, 132
Poloha
48°09′31″S 17°06′22″V / 48,15861°S 17,10611°V / 48.15861; 17.10611Súradnice: 48°09′31″S 17°06′22″V / 48,15861°S 17,10611°V / 48.15861; 17.10611
Poloha stanice v rámci Slovenska
Map pointer.svg
Poloha stanice v rámci Slovenska

Bratislava hlavná stanica (skrátene Bratislava hl.st.; staršie názvy Bratislava hlavné nádražie, nem. Pressburger Hauptbahnhof, maď. Pozsony főpályaudvar) je hlavná a najdôležitejšia železničná stanica v Bratislave a jedna z najdôležitejších a najfrekventovanejších železničných staníc na Slovensku. Nachádza sa na rozhraní mestských časti Staré Mesto a Nové Mesto na adrese Nám. Franza Liszta 3215/1. Prechádzajú cez ňu železničné trate 100, 110, 120, 130 a 132, vďaka ktorým má priame spojenie s Českom, Rakúskom, Maďarskom, Poľskom, Švajčiarskom, Srbskom a zvyškom Slovenska. Denne sa ňou premelie asi 60 000 cestujúcich a prejde asi 125 vlakov.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá staničná budova, ktorá dnes slúži Ministerstvu vnútra na Šancovej ulici, bola postavená v roku 1848 ako koncová pre trať Bratislava – Gänserndorf – Viedeň a Bratislava – Břeclav. Druhá budova, ktorá sa nachádza o pár stoviek metrov severnejšie vznikla v roku 1871 po dokončení trate Budapešť – Štúrovo – Bratislava a používa sa doteraz. V roku 1883 vzniklo prepojenie so Železničnou stanicou Rača, ktoré bolo neskôr prepojené na trať do Žiliny.

V roku 1962 bolo ako zatiaľ posledné realizované prepojenie so Železničnou stanicou Nové Mesto.

Tretia budova (ľudovo nazývaná Skleník) bola dokončená v roku 1989 ako prístavba druhej budovy. Výstavba sa uskutočnila z dôvodu nedostatočnej kapacity obslužných priestorov pre cestujúcich, ktoré boli pred výstavbou hlboko pod normou. Tretia budova bola zamýšľaná ako dočasná, keďže koncom 80. rokov minulého storočia sa rátalo s výstavbou novej železničnej stanice a staničnej budovy východne od súčasných objektov. Prístavba má byť demontovaná v rámci výstavby novej stanice, ktorej realizácia je však zatiaľ v nedohľadne.

Spočiatku bola na stanici vykonávaná aj nakládka a vykládka nákladných vozňov, existoval aj tzv. vínovod a nákladná lanovka z „patrónky“, čo bola továreň na náboje (patróny) v rovnomennej časti mesta. Ako rástla osobná doprava, nákladná doprava bola postupne vytláčaná do iných staníc. Problémy, ktoré spôsobujú prechádzajúce nákladné vlaky, má v budúcnosti vyriešiť plánovaný tunel z Lamača popod masív Malých Karpát, ktorý tak Hlavnú stanicu úplne obíde.

Rušňové depo pri odstavnom koľajisku bolo postavené po likvidácii pôvodného odstavného koľajiska, ktoré bolo v priestoroch nástupíšť 3-5.

Stanica[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupná hala[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupná hala sa skladá z dvoch častí - zo staršej pôvodnej budovy stanice z roku 1871 a z novšej prístavby z roku 1989. Vo vstupnej hale sa nachádza väčšina prevádzok a služieb pre cestujúcich, ako predaj lístkov, úschovňa batožín, zákaznícke centrum ZSSK, reštaurácia a viacero bufetov.

Nástupištia[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica má 6 nástupíšť. Nástupištia 1 a 6 sú jednokoľajné, ostatné sú dvojkoľajné. Medzi nástupištiami 2 a 3 sa nachádajú aj dve koľaje na prejazd vlakov, ktoré v stanici nezastavujú (najmä nákladných vlakov). Prístup na nástupište 1 je priamo zo staničnej budovy a je bezbariérový. Na nástupištia 2, 3, 4 a 5 je prístup cez tri podchody. Bezbariérový je ale iba jeden z nich. Nachádzajú sa v ňom výťahy na jednotlivé nástupištia. Nástupište 6 je najmenej používané, jedná sa o pokračovanie nástupištia 1 a prístup naňho je tiež len z tohto nástupišťa.

Umelecké diela[upraviť | upraviť zdroj]

Nad hlavnou rímsou druhej staničnej budovy sa vypína umelecké dielo „Okrídlené koleso“ od akademickej sochárky Heleny Mandičovej-Šinályovej. Je zhotovené z bronzu a na strechu už purizovanej prijímacej budovy bolo osadené v roku 1939[2].

Vo vestibule historickej prijímacej budovy sa na šírku celej steny nad vstupom k nástupištiu a podchodu nachádza veľkorozmerná freska v štýle socialistického realizmu, ktorú v roku 1960 zhotovil akademický maliar František Gajdoš.

Rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok rekonštrukcie trolejového vedenia

Od 10. mája 2012 prebiehala na hlavnej stanici rekonštrukcia trakčného vedenia. Práce boli naplánované na etapy počas nasledujúcich 9 mesiacov. Dôvodom pre rekonštrukciu bola poruchovosť trakčného vedenia, ktoré bolo inštalované v roku 1967. Obnova bola plánovaná pred 10 až 15 rokmi. Pôvodné trakčné vedenie bolo demontované a nové podpery brán a zvislé izolované konzoly namontované.[3] Ďalšie výluky a zrušené spoje osobných vlakov z dôvodu rekonštrukcie začali 10. januára 2013 a pokračovali do začiatku februára 2013.[4]

Plánovaná rekonštrukcia staničnej budovy je tiež zatiaľ v nedohľadne. Rekonštrukcia 4. koridoru nenastala a 5. koridor je rekonštruovaný len od stanice Bratislava-Rača. Vo februári 2013 sa o zmluvách súvisiacich s rekonštrukciou stále rokovalo.[5]

V lete 2018 bola zrekonštruovaná aj niekdajšia reštaurácia v starej časti stanice a bola prerobená na čakáreň. Tá zožala kritiku najmä za svoju vysokú cenu, ktorá sa mnohým zdala neprimeraná vzhľadom na rozsah prác.[6][7]Začiatkom roka 2019 železničíari sprístupnili verejnosti niekdajší služobný podchod s výťahmi na jednotlivé nástupištia, ktorý má slúžiť pre imobilných cestujuúcich a pre ľudí s nadmerne veľkou batožinou.

V auguste 2018 oznámil premiér Peter Pellegrini, že vláda vyčlení 2,8 milióna na opravu opláštenia stanice, fasád a osvetlenia a do nového dizajnu vnútorného priestoru. Rekonštrukčné práce by mali byť dokončené do začiatku Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019.[8]Zriadená bola aj pracovná skupina, ktorá má za účelom navrhnúť komplexné riešenie pre rozvoj a modernizáciu stanice. [9] V januári 2019 ale minister dopravy Árpád Érsek priznal, že Hlavná stanica sa do sľúbeného termínu prerobiť nestihne. Namiesto toho ju ŽSR do majstrovstiev sveta iba vyčistia, odstránia vizuálny smog či nainštalujú nový orientačný systém.[10]

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2014 začalo na stanici ako nosiči batožiny pracovať 7 bezdomovcov. Služba je pre cestujúcich zdarma, pracujúci dostávajú minimálnu mzdu. Nosia uniformu a musia dodržovať kódex správania. Zatiaľ pracujú tri dni v týždni po štyri hodiny.[11] Od 14.09.2018 bola po rekonštrukcii sprístupnená čakáreň, ktorá zožala kritiku najmä za svoju vysokú cenu. [12]

Vlakové trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútroštátne linky[upraviť | upraviť zdroj]

Na Hlavnej stanici zastavujú vlaky všetkých vnútroštátnych kategórii (Os, RR, REX, R, Ex, IC). Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východzou stanicou. Spájajú Bratislavu s takmer všetkými veľkými slovenskými mestami, ako napr. Košice, Žilina, Banská Bystrica, Trenčín, Nitra, Trnava či Prievidza. Stanicu na vnútroštátnu dopravu používajú dopravcovia Železničná spoločnosť Slovensko a RegioJet.

Prímestské linky[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2013 funguje Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji, v rámci ktorého bolo zavedených 9 nových vlakových liniek, z toho 4 premávajú cez Hlavnú stanicu: linka S20 do Kútov, S50 do Trnavy, S60 do Galanty a S70 do Komárna (tarifa IDS BK platí však len po zastávku Kvetoslavov).

Medzinárodné linky[upraviť | upraviť zdroj]

Na Hlavnej stanici zastavuje mnoho priamych medzištátnych denných aj nočných vlakov, ktoré sú zabezpečované ZSSK v spolupráci so zahraničnými dopravcami České dráhy a ÖBB, do Prahy jazdí okrem ZSSK aj súkromný dopravca RegioJet. Toto je stav v roku 2019:

Okrem priamych spojení ponúka štátny dopravca ZSSK aj spojenia na jeden lístok s prestupom do Chorvátska, Rumunska, Bulharska, Macedónska, Slovinska, Ruska, Grécka a na Ukrajinu.

MHD[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti stanice sa nachádza niekoľko zastávok:

Hlavná stanica

Námestie Franza Liszta (Šancová ulica)

SAV (Šancová ulica)

SAV (Štefánikova ulica)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. WWW.INTERWAY.SK, InterWay, a. s. -. Počet cestujúcich v žst Bratislava hlavná stanica | ŽSR [online]. www.zsr.sk, [cit. 2018-09-21]. Dostupné online.
  2. Okrídlené koleso Hlavná stanica [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 2014. Dostupné online.
  3. Rekonštrukcia trakčného vedenia - Bratislava hlavná stanica [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 24.5.2012, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
  4. Rekonštrukcia trakčného vedenia – Bratislava hlavná stanica [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, 09.01.2013, [cit. 2013-01-22]. Dostupné online.
  5. TKÁČIKOVÁ, Lucia. Hlavná stanica v Bratislave mala byť už hotová, no opäť ju odsunuli [online]. Petit Press, 11.02.2013, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  6. Foto: Na Hlavnej stanici v Bratislave otvorili novú čakáreň, je v historickej časti budovy - Webnoviny.sk. Webnoviny.sk, 2018-09-14. Dostupné online [cit. 2018-11-10].
  7. ŠNÍDL, Vladimír. Hlavnú stanicu v Bratislave idú čiastočne prerobiť [online]. Petit Press, 2017-05-04, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
  8. Hlavnú stanicu v Bratislave chce premiér vynoviť do niekoľkých mesiacov. app.tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-10].
  9. FOTO: Na Hlavnej stanici už fungujú nové výťahy a podchod | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  10. AZET.SK. Na Hlavnej stanici spravia pred majstrovstvami len kozmetické zmeny [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  11. SIVÝ, Rudolf. Bezdomovcom dali v Bratislave prácu, na stanici nosia ľuďom kufre [online]. Petit Press, 08.12.2014, [cit. 2014-12-09]. Dostupné online.
  12. Nová čakáreň na Hlavnej stanici v Bratislave [online]. Ringier Axel Springer SK, a.s., 14.09.2018, [cit. 2018-09-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]