Bratislava hlavná stanica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bratislava hlavná stanica
Priečelie Hlavnej stanice v septembri 2019
Priečelie Hlavnej stanice v septembri 2019
Všeobecné informácie
ŠtátSlovensko Slovensko
MestoBratislava
Mestská časťStaré Mesto, Nové Mesto
PrevádzkovateľŽSR
Dátum otvorenia1848
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť6
Počet nástupných hrán10
Prístup k nástupištiampodchod, výťahy
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne, medzinárodné
Železničné trate
100, 110, 120, 130, 132
Poloha
48°09′31″S 17°06′22″V / 48,15861°S 17,10611°V / 48.15861; 17.10611Súradnice: 48°09′31″S 17°06′22″V / 48,15861°S 17,10611°V / 48.15861; 17.10611
Poloha stanice v rámci Slovenska
Map pointer.svg
Poloha stanice v rámci Slovenska

Bratislava hlavná stanica (skrátene Bratislava hl.st.; staršie názvy Bratislava hlavné nádražie, nem. Pressburger Hauptbahnhof, maď. Pozsony főpályaudvar) je hlavná a najdôležitejšia železničná stanica v Bratislave a jedna z najdôležitejších a najfrekventovanejších železničných staníc na Slovensku. Nachádza sa na rozhraní mestských časti Staré Mesto a Nové Mesto na adrese Nám. Franza Liszta 3215/1. Prechádzajú cez ňu železničné trate 100, 110, 120, 130 a 132, vďaka ktorým má priame spojenie s Českom, Rakúskom, Maďarskom, Poľskom, Švajčiarskom, Srbskom a zvyškom Slovenska. Denne ňou prejde asi 60 000 cestujúcich a približne 200 vlakov.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Staničná budova v roku 1903 (poškodená fotografia)

Prvá staničná budova, ktorá dnes slúži Ministerstvu vnútra na Šancovej ulici, bola postavená v roku 1848 ako koncová pre trať Bratislava – Gänserndorf – Viedeň a Bratislava – Břeclav. Druhá budova, ktorá sa nachádza o pár stoviek metrov severnejšie vznikla v roku 1871 po dokončení trate Budapešť – Štúrovo – Bratislava a používa sa doteraz. V roku 1883 vzniklo prepojenie so Železničnou stanicou Rača, ktoré bolo neskôr prepojené na trať do Žiliny.

V roku 1962 bolo ako zatiaľ posledné realizované jednokoľajné prepojenie so Železničnou stanicou Nové Mesto.

Hlavná stanica v roku 1993

Tretia budova (ľudovo nazývaná Skleník) bola dokončená v roku 1989 ako prístavba druhej budovy. Výstavba sa uskutočnila z dôvodu nedostatočnej kapacity obslužných priestorov pre cestujúcich, ktoré boli pred výstavbou hlboko pod normou. Tretia budova bola zamýšľaná ako dočasná, keďže koncom 80. rokov minulého storočia sa rátalo s výstavbou novej železničnej stanice a staničnej budovy východne od súčasných objektov. Prístavba má byť demontovaná v rámci výstavby novej stanice, ktorej realizácia je však zatiaľ v nedohľadne.

Spočiatku bola na stanici vykonávaná aj nakládka a vykládka nákladných vozňov, existoval aj tzv. vínovod a nákladná lanovka z „patrónky“, čo bola továreň na náboje (patróny) v rovnomennej časti mesta. Ako rástla osobná doprava, nákladná doprava bola postupne vytláčaná do iných staníc. Problémy, ktoré spôsobujú prechádzajúce nákladné vlaky, má v budúcnosti vyriešiť plánovaný tunel z Lamača popod masív Malých Karpát, ktorý tak Hlavnú stanicu úplne obíde.

Rušňové depo pri odstavnom koľajisku bolo postavené po likvidácii pôvodného odstavného koľajiska, ktoré bolo v priestoroch dnešných nástupíšť 3-5.

Stanica[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupná hala[upraviť | upraviť zdroj]

Novšia prístavba vstupnej haly v roku 2012

Vstupná hala sa skladá z dvoch častí - zo staršej pôvodnej budovy stanice z roku 1871 a z novšej prístavby z roku 1989. Vo vstupnej hale sa nachádza väčšina prevádzok a služieb pre cestujúcich, ako predaj lístkov, úschovňa batožín, zákaznícke centrum ZSSK, reštaurácia a viacero bufetov.

Nástupištia[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica má 6 nástupíšť. Nástupištia 1 a 6 sú jednokoľajné, ostatné sú dvojkoľajné. Medzi nástupištiami 2 a 3 sa nachádajú aj dve koľaje na prejazd vlakov, ktoré v stanici nezastavujú (najmä nákladných vlakov). Najdlhšia koľaj sa nachádza na nástupišti 3 s číslom 10 - je dostatočne dlhá pre 13-vozňové vlaky. Prístup na nástupište 1 je priamo zo staničnej budovy a je bezbariérový. Na nástupištia 2, 3, 4 a 5 je prístup cez tri podchody. Bezbariérový je ale iba jeden z nich. Nachádzajú sa v ňom výťahy na jednotlivé nástupištia. Nástupište 6 je najmenej používané, jedná sa o pokračovanie nástupištia 1 a prístup naňho je tiež len z tohto nástupišťa.

Umelecké diela[upraviť | upraviť zdroj]

Nad hlavnou rímsou druhej staničnej budovy sa vypína umelecké dielo „Okrídlené koleso“ od akademickej sochárky Heleny Mandičovej-Šinályovej. Je zhotovené z bronzu a na strechu už purizovanej prijímacej budovy bolo osadené v roku 1939[2].

Freska vo vestibule historickej prijímacej budovy Hlavnej stanice

Vo vestibule historickej prijímacej budovy sa na šírku celej steny nad vstupom k nástupišťu a podchodu nachádza veľkorozmerná freska v štýle socialistického realizmu, ktorú v roku 1960 zhotovil akademický maliar František Gajdoš.

Rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok rekonštrukcie trolejového vedenia

Od 10. mája 2012 prebiehala na hlavnej stanici rekonštrukcia trakčného vedenia. Práce boli naplánované na etapy počas nasledujúcich 9 mesiacov. Dôvodom pre rekonštrukciu bola poruchovosť trakčného vedenia, ktoré bolo inštalované v roku 1967. Obnova bola plánovaná pred 10 až 15 rokmi. Pôvodné trakčné vedenie bolo demontované a nové podpery brán a zvislé izolované konzoly namontované.[3]

Plánovaná rekonštrukcia staničnej budovy je tiež zatiaľ v nedohľadne. Rekonštrukcia 4. koridoru nenastala a 5. koridor je rekonštruovaný len od stanice Bratislava-Rača. Vo februári 2013 sa o zmluvách súvisiacich s rekonštrukciou stále rokovalo.[4]

V lete 2018 bola zrekonštruovaná aj niekdajšia reštaurácia v starej časti stanice a bola prerobená na čakáreň. Tá zožala kritiku najmä za svoju vysokú cenu, ktorá sa mnohým zdala neprimeraná vzhľadom na rozsah prác.[5][6]Začiatkom roka 2019 železničiari sprístupnili verejnosti niekdajší služobný podchod s výťahmi na jednotlivé nástupištia, ktorý má slúžiť pre imobilných cestujúcich a pre ľudí s nadmerne veľkou batožinou.

V auguste 2018 oznámil premiér Peter Pellegrini, že vláda vyčlení 2,8 milióna na opravu opláštenia stanice, fasád a osvetlenia a do nového dizajnu vnútorného priestoru. Rekonštrukčné práce by mali byť dokončené do začiatku Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2019.[7] Zriadená bola aj pracovná skupina za účelom návrhu komplexného riešenia pre rozvoj a modernizáciu stanice. [8] V januári 2019 ale minister dopravy Árpád Érsek priznal, že Hlavná stanica sa do sľúbeného termínu prerobiť nestihne. Namiesto toho ju ŽSR do majstrovstiev sveta iba vyčistili, odstránili vizuálny smog či nainštalovali nový orientačný systém.[9]

Od 14. septembra 2018 bola po rekonštrukcii sprístupnená čakáreň, ktorá zožala kritiku najmä za svoju vysokú cenu. [10]

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2014 začalo na stanici ako nosiči batožiny pracovať 7 bezdomovcov. Služba bola pre cestujúcich zdarma, pracujúci dostávali minimálnu mzdu. Nosli uniformu a dodržiavali kódex správania.[11] Celkovo pracovalo 14 rôznych nosičov - siedmi z nich si našli a udržali prácu. Služba fungovala do roku 2019, kedy z dôvodu spustenia výťahov jej prevádzkovanie OZ Proti prúdu ukončilo. [12]

Spoje[13][upraviť | upraviť zdroj]

Vnútroštátne linky[upraviť | upraviť zdroj]

Na Hlavnej stanici zastavujú vlaky všetkých vnútroštátnych kategórii (Os, RR, REX, R, Ex, IC). Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východzou stanicou. Spájajú Bratislavu s takmer všetkými veľkými slovenskými mestami, ako napr. Košice, Prešov, Žilina, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava či Prievidza.

Jediným dopravcom, ktorý tu prevádzkuje vnútroštátnu dopravu je ZSSK.

Hlavná stanica je i dôležitým prestupným uzlom - vlaky takmer všetkých liniek, ktoré tadiaľto prechádzajú, majú príchod vždy pred párnou celou hodinou (teda napríklad medzi 13:50 a 13:58 prichádza až sedem vlakov) a po tomto čase vlaky zas odchádzajú (medzi 14:04 a 14:18 sedem vlakov odchádza) - cestujúci môžu medzi vlakmi prestúpiť.

Diaľkové linky[upraviť | upraviť zdroj]

Z bratislavskej hlavnej stanice odchádzajú diaľkové vnútroštátne vlaky na nasledujúce smery:

  • Tatran: Rýchliky čísel 600 - 613 premávajú celotýždenne v intervale 2 hodiny na trase Bratislava - Žilina - Košice.
    • Tatran Zemplín: pár nočných rýchlikov 614/615 premáva na trase Bratislava - Žilina - Košice - Trebišov - Humenné. Okrem vozňov na sedenie druhej triedy vezie i ležadlové a lôžkové vozne.
  • Považan: Regionálne rýchliky čísel 700 - 719 premávajú na trase Bratislava - Žilina v časoch vyššieho dopytu cestujúcich. V pracovných dňoch dopĺňajú rýchliky Tatran na interval jedna hodina.
  • Gemeran: Rýchliky čísel 810-816 premávajú celotýždenne na trase Bratislava - Zvolen - Lučenec - Košice v intervale 4 hodiny.
    • Poľana Gemeran: pár nočných rýchlikov 800/801 premáva na trase Bratislava - Zvolen - Lučenec - Košice - Prešov. Okrem vozňov na sedenie druhej triedy vezie i lôžkové vozne.
  • Urpín: Rýchliky čísel 831-847 (nie všetky čísla sú obsadené) a Expres 530 premávajú celotýždenne na trase Bratislava - Zvolen - Banská Bystrica v intervale 4 hodiny. Spolu s rýchlikmi Gemeran tvoria v úseku Bratislava - Zvolen interval 2 hodiny, okrem toho sa z každého z rýchlikov Gemeran dá prestúpiť vo zvolene na rýchlik Fatra do Banskej Bystrice. V rannej špičke tieto vlaky v úseku Levice - Bratislava dopĺňa vlak RR 850 Tekov, v popoludňajšej špičke zas na úseku Bratislava - Nové Zámky vlak RR 871 Zámčan.

Okrem týchto vlakov ešte existuje niekoľko posilových vlakov, ktoré spravidla odchádzajú v piatok popoludní a prichádzajú v nedeľu večer, teda v časoch kedy stanica zažíva najväčší nápor cestujúcich. Ide o ďalšie regionálne rýchliky Urpín, Považan, či Tatran a pár regionálnych rýchlikov Šarišan (Bratislava - Žilina - Poprad - Prešov - Vranov nad Topľou - Humenné).

Prímestské linky[upraviť | upraviť zdroj]

Prímestské linky sú označené ako linky IDS BK podľa smerov, na ktoré idú. Prímestskú dopravu zabezpečujú (a do IDS BK sú zaradené jedine) osobné vlaky a vlaky REX.

Smer Malacky, Kúty; linka S20 po stanicu Sekule:[upraviť | upraviť zdroj]

Každé dve hodiny ide z Bratislavy osobný vlak do Kútov, v pracovných dňoch jazdia navyše v dvojhodinovom takte osobné vlaky po Malacky (tieto spolu tvoria hodinový interval).

Celotýždenne v intervale jedna hodina premávajú vlaky Regional Express Bratislava - Marchegg - Wien Hbf., ktoré sú na úseku Bratislava hlavná stanica - Devínska nová Ves vedené ako linka S20.

V prepravných špičkách premávajú i vlaky Regional Express Bratislava - Kúty.

Smer Pezinok, Trnava, Leopoldov; linka S50 po stanicu Trnava:[upraviť | upraviť zdroj]

V intervale jednej hodiny premávajú osobné vlaky do Leopoldova. V prepravných špičkách premávajú i osobné vlaky Bratislava - Pezinok.

Celotýždenne v intervale 4 hodiny premávajú vlaky Regional Express na trase Bratislava - Trnava - Leopoldov - Topoľčany - Prievidza. V prepravných špičkách pracovných dní ich dopĺňajú vlaky Regional Express do Trenčína, resp. len do Trnavy.

Smer Senec, Galanta, Šaľa, Nové Zámky; linka S60 po stanicu Reca:[upraviť | upraviť zdroj]

V intervale jedna hodina cez pracovný deň (mimo doobedia), resp. dve hodiny cez víkend premávajú osobné vlaky Bratislava - Nové Zámky.

V prepravných špičkách im vypomáhajú vlaky Regional Express z Bratislavy do Šale, Nových Zámkov či Šurian.

Smer Dunajská Streda - Komárno; linka S70 po stanicu Kvetoslavov:[upraviť | upraviť zdroj]

V hodinovom intervale premávajú cez vlaky na trase Bratislava - Dunajská Streda, z nich každý druhý pokračuje až do Komárna.

V pracovných dňoch, najmä v prepravných špičkách, jazdia osobné vlaky i vlaky REX, ktoré jazdia tak často, ako to len možnosti trate dovoľujú - vlaky odchádzajú až trikrát za hodinu.

Medzinárodné linky[upraviť | upraviť zdroj]

Na Hlavnej stanici zastavuje mnoho priamych medzištátnych denných aj nočných vlakov, ktoré sú zabezpečované ZSSK v spolupráci so zahraničnými dopravcami (napríklad České dráhy a ÖBB), do Prahy jazdí okrem ZSSK aj súkromný dopravca RegioJet.

V roku 2021 sa z Bratislavskej hlavnej stanice možno bez prestupov dostať napríklad do nasledujúcich miest:

Cez bratislavskú hlavnú stanicu premávajú nasledujúce medzinárodné vlaky:

  • Regional Express Bratislava - Marchegg - Wien Hbf: Medzinárodné vlaky, ktoré jazdia ako vlaky regionálnej dopravy v okolí Bratislavy i Viedne premávajú celotýždenne v hodinovom intervale.
  • EuroCity Metropolitan: Tieto vlaky premávajú celotýždenne v intervale dve hodiny na trase Budapešť - Bratislava - Brno - Praha.
  • EuroNight Metropol: Pár nočných vlakov 476/477 na trase Budapešť - Bratislava - Břeclav. Vezie (mimo pandémie) priame lôžkové i ležadlové vozne do Berlína, Vroclavi, Varšavy či Prahy.
  • EuroCity Hungaria: Pár vlakov 172/173 na trase Budapešť - Bratislava - Brno - Praha - Berlín - Hamburg.
  • EuroCity Báthory: Pár vlakov 130/131 na trase Budapešť - Bratislava - Břeclav - Ostrava - Katovice - Varšava - Terespol.
  • railjet xpress 160/167: Pár vlakov na trase Bratislava - Viedeň - Linz - Innsbruch - Zürich.
  • RegioJet Bratislava - Praha: Štyri páry vlakov denne.

V letnej sezóne možno očakávať zavedenie diaľkových vlakov (s ležadlovými a lôžkovými vozňami) z Bratislavy k Jadranskému moru.

Kapacita stanice je približne 200 osobných vlakov denne, čo je považované za situáciu „na hrane“. Do budúcnosti by sa kapacita odstránením 5. nástupišťa mala ešte znížiť. Rozmerovo podobná stanica Brno hlavní nádraží príjme denne „aj dvakrát toľko“.[14]

Verejná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavná stanica
    • Električky: 1, 7
    • Autobusy: 32, 41, 61, 74, 93, 131
    • Trolejbusy: 201, 210
    • Nočné autobusy: N21, N29, N31, N33, N34, N37, N53, N55, N61, N70, N74, N80, N93, N95
    • Vlaky: S20, S50, S60, S70
  • Pod stanicou
    • Električky: 1, 7
    • Autobusy: 21, 25, 32, 41, 61, 63, 74, 83, 84, 93
    • Trolejbusy: 201, 204, 209, 210, 212
    • Nočné autobusy: N21, N29, N31, N33, N34, N37, N53, N55, N61, N70, N74, N80, N93, N95

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. WWW.INTERWAY.SK, InterWay, a. s. -. Počet cestujúcich v žst Bratislava hlavná stanica | ŽSR [online]. www.zsr.sk, [cit. 2018-09-21]. Dostupné online.
  2. Okrídlené koleso Hlavná stanica [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2014. Dostupné online.
  3. Rekonštrukcia trakčného vedenia - Bratislava hlavná stanica [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 24.5.2012, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
  4. TKÁČIKOVÁ, Lucia. Hlavná stanica v Bratislave mala byť už hotová, no opäť ju odsunuli [online]. Petit Press, 11.02.2013, [cit. 2013-02-11]. Dostupné online.
  5. Foto: Na Hlavnej stanici v Bratislave otvorili novú čakáreň, je v historickej časti budovy - Webnoviny.sk. Webnoviny.sk, 2018-09-14. Dostupné online [cit. 2018-11-10].
  6. ŠNÍDL, Vladimír. Hlavnú stanicu v Bratislave idú čiastočne prerobiť [online]. Petit Press, 2017-05-04, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
  7. Hlavnú stanicu v Bratislave chce premiér vynoviť do niekoľkých mesiacov. app.tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-10].
  8. FOTO: Na Hlavnej stanici už fungujú nové výťahy a podchod | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  9. AZET.SK. Na Hlavnej stanici spravia pred majstrovstvami len kozmetické zmeny [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  10. Nová čakáreň na Hlavnej stanici v Bratislave [online]. Ringier Axel Springer SK, a.s., 14.09.2018, [cit. 2018-09-14]. Dostupné online.
  11. SIVÝ, Rudolf. Bezdomovcom dali v Bratislave prácu, na stanici nosia ľuďom kufre [online]. Petit Press, 08.12.2014, [cit. 2014-12-09]. Dostupné online.
  12. Projekt Nosiči batožín 2014 - 2019 [online]. [Cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
  13. ZSSK - cestovný poriadok 2020/2021 [online]. [Cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
  14. GARAI, Tomáš. Kapacita koľají je už teraz na hrane. Hlavná stanica môže prísť o jedno nástupište. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-06-02. Dostupné online [cit. 2021-06-04]. ISSN 1336-1996.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]