Preskočiť na obsah

Zvolen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Zvolen pozri Zvolen (rozlišovacia stránka).
Zvolen
mesto
Celkový pohľad na centrum mesta z výšky
Vlajka
Znak
Pôvod názvu: latínsky
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Vodné toky Hron, Slatina, Zolná, Neresnica
Nadmorská výška 293 m n. m.
Súradnice 48°34′42″S 19°07′24″V / 48,578333°S 19,123333°V / 48.578333; 19.123333
Najvyšší bod Bakova jama
 - výška 421 m n. m.
Najnižší bod pod Pustým hradom
 - výška 278,4 m n. m.
Rozloha 98,73 km² (9 873 ha) [1]
Obyvateľstvo 39 453 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 399,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1135
Primátor Vladimír Maňka[3] (nezávislý)
PSČ 960 01
ŠÚJ 518158
EČV (do r. 2022) ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa mestského
úradu
Mesto Zvolen
Námestie Slobody 22
960 01 Zvolen
E-mailová adresa primatorka@zvolen.sk
Telefón +421-045-5330 006
Fax +421-045-53 31 428
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Zvolen
Webová stránka: zvolen.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: (m)Zvolenčan, (ž)Zvolenčanka

Zvolen (maď. Zólyom, nem. Altsohl, poľ. Zwoleń, lat. Vetusolium) je okresné mesto na Slovensku. Je to jedno z najstarších miest na Slovensku[4], sídlo okresu, administratívne a spoločenské centrum regiónu Pohronie a historického regiónu Zvolensko-Podpoľanie, centrum vzdelávania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľov je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku (a druhé v kraji), rozlohou je trináste. V stredoveku bol Zvolen sídlom kominátu v Uhorsku.

Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je obkolesený sopečnými pohoriami Poľana od východu, Kremnické vrchy od západu a Javorie a Štiavnické vrchy od juhu.

Mesto leží 20 km južne od Banskej Bystrice, 55 km severozápadne od Lučenca, 28 km severne od Krupiny a 24 km východne od Žiaru nad Hronom.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom Zvolen preteká rieka Hron s dlhodobým prietokom 30 m³/s a rieky Slatina, Zolná a Neresnica. Slatina ústi do Hrona vo Zvolenskej kotline na západnom okraji mesta Zvolen v nadmorskej výške približne 278 m n. m.

Rieky Zolná priteká do Slatiny za priehradou Môťová, Jej dĺžka je 28 km a je tokom IV. rádu, rovnako ako aj rieka Neresnica. Rieka Neresnica je ľavostranným prítokom Slatiny a má dĺžku 25,5 km.

Všetky názvy sú odvodeninami základného názvu Zvolen, ktorý je slovenského pôvodu. Východiskovou formou bol tvar Zvoleň, ktorý sa pod vplyvom adjektívnej formy „zvolenský“ vyvinul na Zvolen. Pôvodný význam názvu Zvolen bol „vyvolený, znamenitý, vynikajúci". Zo slovenského názvu Zvolen bol odvodený latinský názov Zolium a maďarský názov Zólyom. Nemecký názov Sohl bol odvodený z latinského názvu Zolium. Od roku 1332 sa vyskytuje v písomnostiach názov Starý Zvolen, v latinskej forme Antiquum Solium alebo Vetus Solium.

Neznámy autor kroniky Gesta Hungarorum, písanej na začiatku 13. storočia, spomína Castrem Borsed Zovolun. V anonymnej kronike z 12. storočia je Zvolen uvedený ako silvam Zovolon. V ďalšej, z roku 1222 ako Detricus, comes de Zvolun. [5]

Rok Názov Pôvod
1135 Zolium Latinský
1214 Zowolun Slovanský
1224 Zoulum Latinský
1229 Zoulun Latinský
1232 Zolym, Zoulum Latinský
1237 Zolyum Latinský
1240 Zoulum Latinský
1244 Zolon, Zoulum, Zolum, Zolen, Zolium Latinský
1245 Zolum, Zolyum Latinský
1248 Zowolium Latinský
1252 Zuolum Latinský
1270 Zolom Latinský
1282 Zolyom Maďarský
1332 Antiquum, Vetus Solium Latinský
1359 Solium Antiqum Latinský
1403 Antiyuum Zolium Latinský
1445 Stary Zwolen Slovanský (český)
1501 Vetus Zolium Latinský
1567 Veterorzolium Latinský
1773 Zwolen, Altsoll Nemecký
1786 Zwolen, Altsohl, Vetusolium, Zwolen Nemecký, Latinský
1808 Starý Zwolen, Veterosolium, Vetusolium, Ó-Zólyom, Altsohl, Ztarý Zwolen Slovanský, Latinský, Maďarský, Nemecký
1877 Ózólyom Maďarský
18821913 Zólyom Maďarský
1920 Zvolen Slovenský
Historická príslušnosť

Uhorsko okolo 1000 – 1526
Habsburská monarchia 1526 – 1804
Rakúske cisárstvo 1804 – 1867
Rakúsko-Uhorsko 1867 – 1918
Slovenská republika rád 1919 – 1919
Czechoslovakia Česko-slovenská republika 1918 – 1938
Slovenská republika 1939 – 1945
Czechoslovakia Česko-slovenská republika 1945 – 1960
Czechoslovakia Československá socialistická republika 1960 – 1990
Czechoslovakia Česká a Slovenská Federatívna Republika 1990 – 1992
Slovakia Slovenská republika od 1993

Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry. Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky.

V období neskorej bronzovej doby (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia.

Slovanské osídlenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Zvolen v roku 1596
Zvolen v 17. storočí
Maľba z roku 1857
Dobová pohľadnica z roku 1889
Dobová pohľadnica z roku 1905
Dobová pohľadnica z roku 1911
Dobová pohľadnica z roku 1920
Zámok v roku 1966

Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela II. (1135). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 (obnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ako jedno z prvých miest na našom území (spoločne s mestom Trnava, Banská Štiavnica a Krupina) v rovnakom roku. Tieto štyri mestá sú teda najstaršie na území Slovenska.

Neskorý stredovek a novovek

[upraviť | upraviť zdroj]
Historická budova na ulici Sládkovičova 10
Historická budova na ulici Masarykova 20
Historická budova na ulici Kozáčekova 2
Finkova kúria na námestí SNP
Meštianska škola a synagóga na dobovej pohľadnici

Zrod súčasného Zvolena môžeme položiť do 12. stor. Z roku 1222 pochádza prvá dochovaná písomná zmienka o Zvolenskom komitáte, župe, keď sa ako správca kráľovských majetkov spomína Detrik. V tom čase už zrejme existoval kostol sv. Mikuláša, trojloďová románska bazilika, ktorej základy môžeme vidieť vyznačené na nádvorí zámku.

Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 ( možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa (ktorí na hrade pobývali) a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia do vlastníctva Vladislava Jagelovského, od ktorého ho získal Ján Turzo, ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.

Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca 50 km južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku 1708.

Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján – Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate cez Kremnicu do Vrútok, čím vzniklo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu. Nasledovali trate do Nových Zámkov s odbočkou do Banskej Štiavnice, trate cez Krupinu do Čaty a pokračovanie tratí na Horehronie a cez Lučenec na Košice. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.

Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol 1. januára 1923 vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou Zvolenskej župy so sídlom vo Zvolene.

Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu.

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Základné sídelné jednotky: Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie
  • Mestské časti: Mestská časť 1: Kráľová, Lipovec, Môťová, Sekier, Sekierska Dolina a Záhonok; Mestská časť 2: Bakova Jama, Luková, Zlatý Potok a Zolná; Mestská časť 3: Stráž, Sídlisko Západ-Tepličky; Mestská časť 4: Borová Hora, Podborová; Mestská časť 5: Centrálna mestská zóna východ; Mestská časť 6: Centrálna mestská zóna západ.[7]
  • Sídliská: Sekier, Lipovec, Záhonok, Západ-Tepličky, Zlatý Potok, Podborová
  • Ostatné časti: Borová Hora, Pustý hrad
  • Osady: Bakova Jama, Podnásad

Ulice a námestia

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Urbanistický priestor Zvolen – Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku. Zvolen zaznamenal v posledných desaťročiach mierny populačný pokles, čo je spoločný trend pre mnohé slovenské mestá. Tento vývoj je spôsobený kombináciou nízkej miery pôrodnosti a starnutia populácie.

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 43 318
slovenská
  
83,57 %
rómska (*7%)
  
0,79 %
česká
  
0,76 %
maďarská
  
0,36 %
ukrajinská
  
0,11 %
moravská
  
0,10 %
poľská
  
0,09 %
ruská
  
0,06 %
rusínska
  
0,04 %
nemecká
  
0,04 %
bulharská
  
0,03 %
chorvátska
  
0,01 %
srbská
  
0,01 %
židovská
  
0,01 %
iná
  
0,18 %
nezistená
  
13,83 %

Sčítanie 2011 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 43 318
slovenský
  
83,59 %
český
  
0,92 %
maďarský
  
0,54 %
rómsky
  
0,29 %
ukrajinský
  
0,10 %
rusínsky
  
0,08 %
poľský
  
0,08 %
nemecký
  
0,05 %
chorvátsky
  
0,02 %
jidiš
  
0,01 %
iný
  
0,28 %
nezistený
  
14,04 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 43 318
Rímskokatolícka cirkev
  
43,22 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
11,63 %
Gréckokatolícka cirkev
  
0,72 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
0,38 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
0,31 %
Pravoslávna cirkev
  
0,28 %
Kresťanské zbory
  
0,26 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,11 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa
  
0,11 %
Apoštolská cirkev
  
0,10 %
Bratská jednota baptistov
  
0,07 %
Cirkev československá husitská
  
0,05 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
0,04 %
Starokatolícka cirkev
  
0,03 %
Bahájske spoločenstvo
  
0,03 %
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní
  
0,03 %
iné
  
0,55 %
bez vyznania
  
24,59 %
nezistené
  
17,47 %

Sčítanie 1880 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 5 876
slovenský
  
76,99 %
maďarský
  
10,87 %
nemecký
  
7,39 %
chorvátsky
  
0,03 %
rumunský
  
0,02 %
iný
  
1,09 %
nezistený
  
3,61 %

Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 5 876
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
50,49 %
Rímskokatolícka cirkev
  
42,26 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
5,96 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
1,28 %
Gréckokatolícka cirkev
  
0,02 %
iné
  
0 %

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvolen je významným hospodárskym a obchodným centrom stredného Slovenska. V meste sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, z ktorých najvýznamnejšie sú podniky z oblasti strojárstva a drevárstva. Významným zamestnávateľom je aj železničný uzol, ktorý má dlhoročnú tradíciu. Jedným z najväčších zamestnávateľov v meste Zvolen je spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., ktorá je súčasťou globálnej spoločnosti Continental AG.

Organizácie a inštitúcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto hostí nielen národné a regionálne úrady, ale aj výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach od lesníctva cez ekologický výskum až po vojenskú správu.

Najvyšším výkonným orgánom a predstaviteľom mesta je primátor. Funkcia primátora je verejnou funkciou. Primátor sa volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Primátor je zodpovedný za vykonávanie rozhodnutí mestského zastupiteľstva, riadenie mestského úradu a za zabezpečenie každodenného chodu mesta. Primátor tiež predsedá mestskej rade a má právomoci v oblasti rozpočtového hospodárenia, mestského majetku a miestnych daní a poplatkov. Súčasný primátor Zvolena, zvolený v posledných komunálnych voľbách, je Vladimír Maňka (od roku 2023).

Mestské zastupiteľstvo je najvyšším orgánom miestnej samosprávy vo Zvolene. Skladá sa z volených poslancov, ktorí sú zvolení na obdobie štyroch rokov v komunálnych voľbách. Počet poslancov je určený na základe počtu obyvateľov mesta a jednotlivých volebných obvodov. Poslanci sú zodpovední za prijímanie všeobecne záväzných nariadení, schvaľovanie mestského rozpočtu, strategických plánov a ďalších rozhodnutí týkajúcich sa rozvoja a správy mesta.

Symboly mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský erb

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský znak sa skladá z červeného polokrúhlo tvarovaného štítu, kde je umiestnený strieborný dvojitý tlapovitý procesiový kríž. Tento erb má korene v histórii uhorských panovníkov a je tiež spojený s teritoriálnym symbolom Horného Uhorska a Slovenska. Klin v spodnej časti kríža slúžil na uchytenie na tyči, ktorá sa používala pri slávnostných procesiách. Jeho pôvod sa datuje už do 13. storočia.

Zvolenský erb patrí medzi najstaršie erby miest na Slovensku a preto má špeciálnu povolenú výnimku, ktorá umožňuje používať nielen polokrúhly neskorogotický štít, ale aj starší trojuholníkový ranogotický štít. Tento erb je zaznamenaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod referenčným číslom HR: Z – 2/91.

Mestská vlajka

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská vlajka má pomer strán 2 : 3 a na svojom dolnom okraji je zdobená špecifickým "lastovičím chvostom", ktorý sa rozprestiera do jednej tretiny jej celkovej dĺžky. Vlajku tvorí trojica pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky, ktoré sú usporiadané vertikálne pod sebou a sú delené v prvej tretine ich výšky. Farby pruhov sa menia smerom z vrchu nadol: červená - biela, biela - červená, červená - biela.

Táto mestská vlajka má tiež schopnosť fungovať ako mestská zástava pri rôznych ceremoniálnych a spoločenských príležitostiach.

Mestská pečať

[upraviť | upraviť zdroj]

Pečatidlo Mesta Zvolen je navrhnuté podľa mestského pečatidla z 13. storočia, vo vnútri ktorého je po obvode umiestnený kruhopis: „+ S.CIVITATIS.D/E/.SOLIO.“

Insígnie mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Insígnie mesta pozostávajú zo striebornej reťaze spojenej upraveným mestským erbom, na ktorej je zavesený prívesok, znázorňujúci na lícnej strane kruhopis: ZVOLEN + MCCXLIV + MESTO + MCMLXIX, v strede obsahujúci mestský erb a na rubovej strane reliéf z odovzdania erbu mesta kráľom Belom IV. s kruhopisom: BELA IV + UDEĽUJE ZVOLENU ERB + MCCXLIV.

Zdravotníctvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Nemocnica AGEL Zvolen je hlavné nemocničné zariadenie v meste, ktoré poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť vrátane ambulantných aj lôžkových služieb. Nemocnica disponuje viacerými špecializovanými oddeleniami, ako sú interné oddelenie, chirurgia, ortopédia, gynekológia, pediatria a ďalšie.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvolen je významným hospodárskym a obchodným centrom stredného Slovenska. V meste sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, z ktorých najvýznamnejšie sú podniky z oblasti strojárstva a drevárstva. Významným zamestnávateľom je aj železničný uzol, ktorý má dlhoročnú tradíciu.

  • V meste sa nachádza Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, ktorá pre kraj funguje ako regionálna krajská knižnica. Vznikla v roku 1837, kedy v meste fungovala pod záštitou štúrovcov. V roku 1977 sa presunula do Remeselníckeho domu na ulici Ľudovíta Štúra, v ktorom po rekonštrukcii sídli dodnes.[8]
  • Slovenská lesnícka a drevárska knižnica TU Zvolen

Múzeá a galérie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene sídli v historických priestoroch meštianskych domov, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou. Múzeum sa do roku 1992 primárne orientovalo na vlastivednú problematiku zvolenského regiónu. Získaním lesníckej a drevárskej zbierky z Múzea vo Svätom Antone sa začalo sústreďovať najmä na dokumentáciu lesníctva a drevárstva na celom Slovensku.
  • Slovenská národná galéria vo Zvolene spravuje priestory zámku po rozsiahlej pamiatkovej úprave v 50. a 60. rokoch 20. storočia.

Kultúrne združenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Marína (folklórny súbor), slovenský folklórny súbor z mesta Zvolen a okolia. Zakladatelia súboru, inšpirovaní básnickým dielom A. Sládkoviča „Marína“, v ktorom básnik ospevuje mladosť, krásu, lásku a čistotu ducha, chceli uvedené atribúty pestovať v novovznikajúcom folklórnom súbore a teda pokrstili ho menom Marína. Choreografie, hudobné úpravy a interpretácia piesňového materiálu pôsobia v duchu odkazu tejto lyricko-epickej básne. Marína pracuje nepretržite od svojho vzniku roku 1966. Okrem vystúpení doma na Slovensku pravidelne účinkuje aj na zahraničných folklórnych festivaloch.
  • Zvolenská sedmička, dobrovoľné združenie výtvarných umelcov Zvolena. Združenie právne vystupuje ako občianske združenie výtvarníkov, bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR 20. januára 1994. Poslaním združenia je združovať neprofesionálnych a profesionálnych výtvarníkov, umelcov, fotografov a dávať im možnosť širšej realizácie a konfrontácie svojej tvorby vo vnútri združenia, ale aj možnosť rozvinutia vzájomnej výtvarnej komunikácie s inými výtvarníkmi a aj s inými združeniami podobného zamerania. Taktiež sa snaží podchytiť mladých začínajúcich výtvarníkov a pomôcť im nielen konfrontáciami, skúsenosťami, či konzultáciami, ale aj možnosťou zúčastňovať sa spoločných výstav.
  • Vojenský folklórny súbor Jánošík (zrušený)
  • Víkend atraktívneho divadla – medzinárodný divadelný festival spojený s ďalšími formami alternatívneho umenia.

Založil ho 17. novembra 1989 Boris Kršňák, koná sa vždy počas novembrového víkendu blízko historického dátumu 17. novembra. Aktuálnym riaditeľom festivalu je Tomáš Kršňák. Jedná sa o najstarší neštátny divadelný festival na Slovensku. V roku 2008 ho osobne navštívil bývali prezident Václav Havel. V roku 2014 sa festival konal pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku.

Festival v minulosti navštívili: Divadlo v Celetné, SKUTR, BuranTeatr, Divadlo KONTRA, Divadlo STOKA, Divadlo GUnaGU, Divadlo SkRAT, HaDivadlo, Divadlo Na Zábradlí, Divadlo Husa Na Provázku, Divadlo Astorka, Divadlo Andreja Bagaru, Ypsilonka, Semafor, Teatro Tatro, Dejvické Divadlo, Collegium Musicum, Bez ladu a skladu, Fermáta, Vladimír Mišík, Blue Effect, Laco Deczi, Už jsme doma, Zuby Nehty, Richard Muller, Psí Vojáci, Divadlo Bolka Polívku, Disk Trnava, Iveta Radičová, DG 307, Tata Bojs, Dekadent Fabrik, Mikoláš Chadima & MCHBand, Garáž, Jitro modré slonice, ExDivadlo 9, DEREVO, DS DK, Dunaj, Bohnická divadelní společnost, Sklep, Bratři Formani, Gesto, Štúdio S, Lasica a Satinský, Václav Havel, Divadlo S. I. Witkievicza Zakopane, Fatal Shore a Vašek Koubek, Karel Plíhal, Nahoru schodama dolú band, Divadlo Minor, Richard Rybníček, Michal Hvorecký, Michal Havran, Ensemble WE ARE WE, Jaroslav Dušek a divadlo Vizita, Ondřej Mrázek a Taliband a mnohí ďalší…

Sakrálne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1381-1390. Stavba bola neskorogoticky upravená v období okolo roku 1500, neskôr v 16. storočí a barokovo v 18. storočí.[11] Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi. Veža pochádza zo 17. storočia, má profilovné šambrány, nachádza sa tu krytá ochodza nesená krakorcami, v hornej úrovni je lemovaná pilastrami a ukončená barokovou helmicou. Južne od kostola sa nachádza náznakovo rekonštruovaná kaplnka Božieho tela, šesťboká centrála z prvej tretiny 14. storočia. Stavba zanikla v 17. storočí, archeologicky bola preskúmaná v rokoch 2006-2007.[12] V interiéri kostola sa nachádza neskorogotická krstiteľnica. Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1650 s rokokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia.[13]

  • Jednoloďová pôvodne neskorobaroková tolerančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. V rokoch 1856-1857 došlo ku stavbe veže podľa projektu Františka Mikša.[14] Kostol prešiel neogotickou prestavbou v rokoch 1922-1923. Fasáda kostola nesie znaky romantickej neogotiky, hlavná fasáda je päťosová, členená polostĺpmi. Dominuje jej predstavaná veža s otvoreným podjazdom, nad ktorým je umiestnená štvorlístková rozeta. Okná majú profilované šambrány ukončené lomeným oblúkom. Veža je v nižších podlažiach štvorcová, na najvyššej úrovni osemboká, ukončená je štíhlou barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza trojramenná murovaná empora.

Kaplnka sv. Štefana Uhorského

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnom krídle zámku sa nachádza dvojpodlažná kaplnka, ktorú zdobia gotické kamenné portály. V priebehu 18. storočia prešla táto stará gotická kaplnka rozsiahlou prestavbou, ktorá ju transformovala na impozantný barokový priestor s vysokými pruskými klenbami. Na západnej strane kaplnky bola pridávaná aj chór, čím sa celkový charakter miesta ešte obohatil. Dokončenie prestavby kaplnky sa udialo v roku 1784.

Rímsko-katolícky kostol sv. Matúša v Zolnej

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v mestskej časti Zolná. Pôvodne bol zasvätený sv. Štefanovi Prvomučeníkovi, je situovaný na miernom kopci v strede obce. Tento ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou bol postavený v druhej polovici 13. storočia. V interiéri sa nachádzajú cenné nástenné maľby pochádzajúce z druhej polovice 14. storočia.

Historické pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zvolenský zámok, je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. V súčasnosti využíva priestory zámku Slovenská národná galéria pre svoju trvalú expozíciu.
  • Pustý hrad, (Starý) Zvolenský hrad či hrad (Starý) Zvolen - je hradný komplex v katastrálnom území mesta Zvolen nad sútokom Hrona a Slatiny v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Na hrad sa dá dostať z hlavnej železničnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej značke a náučnom chodníku. V dnešných časoch môžeme vidieť:
    • vežu a vstupnú bránu na Dolnom hrade
    • vežu komitátneho hradu a vežu 2. na Hornom hrade, baštu na Hornom hrade
    • areál tzv. Dončovho hradu na Hornom hrade
    • hlavnú vstupnú bránu na Hornom hrade
  • Mestské hradby, sú pozostatky hradieb, ktoré slúžili na ochranu mesta.

Historické cintoríny

[upraviť | upraviť zdroj]

Ostatné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Námestie SNP (Zvolen), centrálne námestie vo Zvolene. Patrí medzi najrozľahlejšie námestia na Slovensku a je orientované severo-južným smerom ku Zvolenskému zámku. Pri rekonštrukcii boli objavené archeologické nálezy.
  • Jurkovičove domy vo Zvolene, nájomné obytné domy postavené pre štátnych zamestnancov a úradníkov Župy XVIII. (Pohronskej). Autorom je podľa zachovaného výkresu Dušan Jurkovič. Podľa popisu na archívnych fotografiách projekt vytvorili architekti D. Jurkovič a Jan Pacl. Stavba bola dokončená v roku 1926. Domy sa nachádzajú medzi ulicami J. Matušku a Moyzesova. Sú súčasťou vtedajšej novej zástavby, juhozápadne od centra mesta, vo vtedajšej tzv. úradníckej štvrti. V roku 2018 boli domy vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
  • Pancierový vlak Hurban, jeden z improvizovaných pancierových vlakov, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Slovenskom národnom povstaní, momentálne sa jeho replika nachádza pod Zvolenským hradom. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film Deň, ktorý neumrie z roku 1974. Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku T-34/85.
  • Pamätník SNP, sa nachádza v centre námestia SNP, má tvar valašky, autorom je Ján Kulich
  • Kaplnka Božieho tela, sa nachádza v blízkosti kostola Svätej Alžbety.
  • Pomnik generalom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi, pamätník dvom významným vojnovým osobnostiam, generálom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi
  • Borová hora, kopec v mestskej časti Zvolena Podborová. Ide o travertínovú masu na ľavom brehu rieky Hron. Na vrchu kopca sa nachádza minerálne, termálne a mierne rádioaktívne jazierko, ktoré v zime nezamŕza. Jeho činnosťou podľa výskumov vznikol aj samotný kopec. Pod kopcom sa nachádza neveľká jaskyňa, preskúmaná v 90. rokoch, dnes je prístup do jaskyne od železnice takmer nemožný.
  • Arborétum Borová hora, účelovým zariadením Technickej univerzity vo Zvolene. Územie arboréta bolo vyhlásené za chránený areál v obciach Sliač a Zvolen, Banskobystrický kraj, okres Zvolen, vo Zvolenskej kotline, rozloha 47,8 ha, vyhlásený 1981[15], dendrologické arborétum prevažne s druhmi domácimi na Slovensku, s podchytením ich vnútrodruhovej a zemepisnej premenlivosti, slúži na výučbu, súčasťou je rozárium a zbierka kaktusov a sukulentov.
  • Môťová (vodná nádrž) je vodná priehrada vystavaná v rokoch 1953 - 1957 na rieke Slatina, sa nachádza juhovýchodne od mesta Zvolen. Je multifunkčným objektom, plniacim úlohy v priemysle, regulácii prietokov, energetike a rekreácii.
  • Zolniansky lahar je prírodná pamiatka v správe štátnej ochrany prírody Poľana. Je tvorený niekoľkými tri až päť metrov vysokými terasami, ktoré sa tiahnu juho-východnym až severo-východnym smerom.
  • Park inžiniera Štefana Višňovského
  • Park zabudnutých susedov
  • Park Ľudovíta Štúra
  • Mestský park Lanice
  • Park Alexandra Domana
  • Park prof. Adolfa Priesola
  • Park Jozefa Dekréta Matejovie
  • Park ušľachtilých duší

Najväčšie mesto stredného Pohronia Zvolen má veľmi výhodnú dopravnú polohu, pretože leží na priesečníku dôležitých cestných (R1, R2) a železničných ťahov celoslovenského významu, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti.

Verejná cestná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská hromadná doprava vo Zvolene

Mestská hromadná doprava vo Zvolene je zložená z 15 autobusových liniek, ktoré sú riadené a prevádzkované spoločnosťou SAD Zvolen.

SAD Zvolen

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1938 vznikla prvá organizácia pre cestnú automobilovú dopravu v Zvolene ako súčasť ČSD (Československé štátne dráhy). Po skončení druhej svetovej vojny, v roku 1946, sa sformovala organizácia "Štátna automobilová doprava na Slovensku", ktorá zahŕňala 6 autospráv ČSD vrátane Zvolena. V roku 1949 bola vytvorená ďalšia entita, a to ČSAD (Československá automobilová doprava) so sídlom v Prahe. V Bratislave sa zároveň vytvorilo oblastné riaditeľstvo s pobočkou v Zvolene. Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, má významnú úlohu v poskytovaní dopravných služieb v niekoľkých mestách a oblastiach:

  • Mestská hromadná doprava je zabezpečovaná v mestách Banská Bystrica, Zvolen, Brezno a Žiar nad Hronom.
  • Pravidelná prímestská doprava sa poskytuje v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Brezno, Detva, Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom a Žarnovica.

Spoločnosť prevádzkuje približne 500 autobusov, čo jej umožňuje pokrývať takmer 70% územia Banskobystrického samosprávneho kraja.

Cestná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Zvolene po vybudovaní R3 vznikne dopravný uzol, ktorý slúži na spojenie troch rýchlostných ciest a pridružených miestnych komunikácií. Rovnako mesto zohráva úlohu pri vedúcom cestnom ťahu E77 (z Krakova do Budapešti) v smere severo-južne a tiež pri ťahu E58 (z Bratislavy do Košíc) v smere západ-východ.

Železničná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Železničný uzol Zvolen je jeden zo štyroch hlavných – zriaďovacích staníc (Bratislava, Košice, Žilina, Zvolen) v sieti ŽSR. Pozostáva z viacerých staníc a zastávok (Zvolen osobná stanica, Zvolen mesto, Zvolen nákladná stanica). Momentálne je zrušená železničná zastávka Zvolen Bučina.

V uzle Zvolen sa križujú trate:

Letecká doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti mesta Zvolen sa nachádzajú nasledovné letiská:

  • Letisko Sliač (v minulosti Letisko Tri Duby; IATA: SLD, ICAO: LZSL) je medzinárodné letisko s vojenskou prevádzkou. Samotné letisko v Sliači je poverené Ozbrojenými silami Slovenskej republiky s dôležitou úlohou zabezpečovať a riadiť väčšinu aspektov jeho prevádzky. Tieto zahrňujú navigáciu a údržbu povrchu dráhy a plochy letiska. Na zabezpečenie riadenia letovej prevádzky je zodpovedná Letka riadenia. Na druhej strane, spoločnosť s názvom "Letisko Sliač, a. s." má obmedzenú zodpovednosť, pričom sa sústredí predovšetkým na služby spojené s cestujúcimi. Momentálne je osobná preprava zastavená.
  • Letisko Očová je neverejným vnútroštátnym letiskom s nepravidelnou leteckou dopravou situovaným v blízkosti obce Očová, severovýchodne od mesta Zvolen. Bolo otvorené v roku 1950.
  • Letisko Dobrá Niva je vnútroštátnym neverejným letiskom, ktoré sa využíva na športové lietanie, poľnohospodárske účely, modelárstvo a aj na uskutočňovanie kultúrnych a spoločenských podujatí. Jeho poloha sa nachádza 10 kilometrov južne od mesta Zvolen, v tesnom susedstve obce Dobrá Niva. Majiteľom a prevádzkovateľom je Letecký športový klub Zvolen.

Materské školy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Materská škola, Tehelná 2549/5, Zvolen
  • Materská škola, J.Bánika 1733/41, Zvolen
  • Materská škola, Centrum 2496/27, Zvolen
  • Materská škola, 1. mája 161/1, Zvolen
  • Materská škola, marš. Malinovského 1985/41, Zvolen
  • Materská škola, marš. Malinovského 1985/4, Zvolen
  • Materská škola, Hrnčiarska 2063/2, Zvolen
  • Materská škola, E. P. Voljanského 491/3, Zvolen
  • Materská škola, Imatra 2548/8, Zvolen
  • Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen
  • Súkromná materská škola Montessori

Zaniknuté

[upraviť | upraviť zdroj]

Materská škola na Kalinčiakovej ulici

  • Materská škola, Jána Kalinčiaka 560/87, Zvolen (2002 – 2008) – mestská materská škola, ktorá sa od roku 2002[16] nachádzala v prenajatej budove Železníc SR na ulici Jána Kalinčiaka 87 vo Zvolene.[17] Jej riaditeľkou bola Gabriela Krahulcová.[16][18] Materská škola zahŕňala telocvičňu a saunu s bazénom. Tiež bola zapojená do viacerých vzdelávacích projektov. Od januára do 21. apríla 2008 rokovalo mestské zastupiteľstvo vo Zvolene o jej zrušení[16] a nakoniec materská škola k 31. augustu 2008 materská škola zanikla.[17] Pred zánikom ju navštevovalo 56 detí.[16] Neskôr v budove sídlilo súkromné umelecké[19] a športové gymnázium,[20] stredná športová škola, stredná odborná škola scénického výtvarníctva,[21] konzervatórium a základná umelecká škola Pink Harmony Academy. Budova je v súčasnosti (2024) opustená.

Základné školy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Základná škola, Petra Jilemnického 1813/1, Zvolen
  • Základná škola, Petra Jilemnického 1813/2, Zvolen
  • Základná škola, Námestie mládeže 587/17, Zvolen
  • Základná škola, J.Alexyho 1941/1, Zvolen
  • Základná škola, M. Rázusa 1672/3, Zvolen
  • Základná škola, Hrnčiarska 2119/1, Zvolen
  • Základná umelecká škola, Nádvorná 3366, Zvolen

Súkromné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Súkromná základná umelecká škola Quo Vadis
  • Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia, Hodžova 9, Zvolen

Stredné školy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súkromné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Súkromné konzervatórium
  • Súkromná stredná odborná škola podnikania
  • Súkromná škola umeleckého priemyslu
  • Súkromná stredná umelecká škola, Môťovská cesta 8164, Zvolen
  • Súkromná stredná športová škola
  • Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu (Zvolen, Jabloňová 1351)
  • Stredná odborná škola drevárska, Lučenecká cesta 2193/17, Zvolen
  • Gymnázium Ľudovíta Štúra, Hronská 1467/3, Zvolen
  • Stredná zdravotnícka škola
  • Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, Zvolen
  • Technická akadémia, J.Švermu 1, Zvolen
  • Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen
  • Obchodná akadémia ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen

Vysoké školy

[upraviť | upraviť zdroj]
Logo technickej univerzity vo Zvolene

V meste sa nachádza Technická univerzita, ktorej hlavná budova je prístupná z ulice T. G. Masaryka, v blízkosti autobusovej stanice.

HKM Zvolen je slovenský profesionálny hokejový klub so sídlom v Zvolene. Jeho A-mužstvo súťaží v Tipos extralige a je držiteľom troch majstrovských titulov. Klub hrá svoje domáce zápasy na zvolenskom zimnom štadióne.

Okrem seniorského tímu, klub spravuje aj mládežnícke kategórie, vrátane juniorov, dorastu a hokejovej triedy od piatich do deviatich rokov.

ŽHKm Zvolen

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Zvolene sa hrá slovenská hokejová extraliga žien zásluhou klubu ŽHKm Zvolen.

Pohľad na hlavný vstup štadióna

Zimný štadión Zvolen predstavuje hokejovú arénu v meste Zvolen a disponuje kapacitou 5 675 sedadiel. Jeho história sa začala písať v roku 1969, kedy bola dokončená výstavba ľadovej plochy a strojovne. V nasledujúcich sedem rokoch bola úspešne realizovaná strecha. V osemdesiatych rokoch bol rozšírený o tréningovú halu.

Tento štadión slúži ako domovské hniezdo pre hokejový klub HKM Zvolen. Klub si štadión prenajíma od mesta Zvolen. Okrem hlavnej hokejovej arény je súčasťou komplexu aj moderná tréningová hala. Štadión je k dispozícii na prenájom nielen pre hokejové podujatia, ale aj pre korčuľovanie a súkromné hokejové zápasy.

Futbalový klub Lokomotíva Zvolen, pôsobiaci v druhej najvyššej súťaži na Slovensku, má svoje korene v histórii, ktorá siaha až do roku 1902. Klub vznikol vďaka angažovanosti skupiny študentov, ktorí spojili svoju vášeň pre futbal a založili tohto významného zástupcu futbalovej scény vo Zvolene.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Magister Donč (*1280 – † 1345), bol zvolenským županom, hoci nepochádzal priamo zo Zvolena, ale zaslúžil sa o rozšírenie územia aj o celkový rozvoj Zvolenskej župy. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad. Zaslúžil sa o zväčšenie chotára Zvolena. Na základe jeho prosby Karol Róbert udelil 13. mája 1326 Zvolenčanom územie pri Hrone, ktoré opustili kráľovskí servienti, pretože ich prenasledoval Matúš Čák. [25]
  • Izák Arahamides Hrochotský (*1557 – † 1621), vzdelanec a superintendent evanjelickej cirkvi. Vo Zvolene získal gramotnosť, neskôr pôsobil vo Zvolene na protestantskej mestskej škole ako učiteľ a rektor. Bol šľachtického pôvodu a zároveň synom kapitána Zvolenského zámku.
  • Pavol Rubigallus (*1510 - 1578†) , protestantský vzdelanec a humanista, pôsobil vo Zvolene v roku 1574 ako colný úradník a od roku 1577 ako banský komisár v Banskej Štiavnici, autor mnohých diel poézie a cestopisu Opis cesty do Konštantinopolu v roku 1544[26]. V.
  • Karol Kuzmány (*1806 – † 1866) básnik a národný buditeľ, pôsobil ako evanjelický kňaz na fare v rokoch 1830 až 1832 vo Zvolene.
  • Alexander Doman (* 1914 – † 1996), významný predstaviteľ zahraničného odboja proti fašizmu počas II. svetovej vojny, príslušník 1.čs. divízie vo Francúzsku a čs. samostatnej brigády vo Veľkej Británii, kapitán pechoty v zálohe (plukovník v.v.) a spravodajský dôstojník 2. čs. paradesantnej brigády, účastník SNP, po vojne člen skupiny generálneho štábu československej armády, ktorá pátrala po vojnových zločincoch, zástupca vojenského atašé na československom veľvyslanectve v Londýne. Po Februári 1948 odmietol vstúpiť do KSČ a rozviesť sa s britskou manželkou, za čo bol politickým režimom perzekvovaný. Od roku 1953 spolu s manželkou Ailsou Domanovou dostali povolenie učiť angličtinu a britskú kultúru. V roku 2000 mu bola udelená Cena mesta Zvolen in memoriam.
  • Milan Grygar (* 1926), významný československý výtvarník.
  • Ondrej Bartoš (* 1926), redaktor Smeru, pracovník a v roku 1968 riaditeľ štúdia Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, od roku 1972 učiteľ, autor rozprávok, bábkových hier, poviedok, povestí, napr.: Stopy v Javorí, Čriepky, 33 povestí Zvolenských, Môťová známa-neznáma, Medveďoviny, Kopovčiarske príbehy; držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2007.
  • Ailsa Domanova (* 1927), britská vojnová veteránka, je považovaná za neoficiálnu veľvyslankyňu Veľkej Británie na Slovensku, v roku 2006 dostala ako jediná dáma so slovenským občianstvom z rúk Alžbety II. štátne vyznamenanie Rad Britského impéria za služby veteránom II. svetovej vojny a za osobný prínos k formovaniu bilaterálnych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou. Iniciátorka pamätníka účastníkom západného odboja, ktorý v roku 2003 odhalili na Šafárikovom námestí v Bratislave. 1. januára 2007 ju prezident Slovenskej republiky vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za celoživotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov.
  • Václav Hanuliak (* 1947 – † 2009), archeológ, od roku 1992 vykonával systematický archeologický výskum na Pustom hrade a predstihové a záchranné archeologické práce v meste. Svoje výsledky publikoval v odborných a populárnovedeckých prácach. V roku 2005 získal Cenu mesta Zvolen a zároveň titul Čestný občan mesta, v roku 2008 Cenu primátora.
  • Ľudovít Štúr, spisovateľ, učiteľ, národný buditeľ
  • Matej Bel, polyhistor

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločenstvo Douzelage

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je členom Douzelage, spoločenstva niektorých miest Európskej únie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Historický kalendár [online]. mesto Zvolen, rev. 2009-03-09, [cit. 2011-10-11]. Dostupné online.
  5. ŠTEFÁNIK, Martin. Lexikon stredovekých miest na Slovensku [online]. Bratislava: Historický ústav SAV, 2010. Dostupné online.
  6. Dejiny mesta na zvolen.sk
  7. a b Sprievodca Zvolenskou samosprávou 2019 [online]. Zvolen: Mesto Zvolen, [cit. 2019-07-13]. [samosprava.zvolen.sk/download_file_f.php?id=1117132 Dostupné online.]
  8. História knižnice [online]. [Cit. 2018-08-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-11 z originálu.
  9. Divadlo J.G.Tajovského [online]. Divadlo J.G.Tajovského vo Zvolene, [cit. 2011-10-05]. Dostupné online.
  10. Zariadenia BBSK/Divadlá [online]. Banskobystrický samosprávny kraj, [cit. 2014-09-11]. Dostupné online. Archivované 2014-09-12 z originálu.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Zvolen- karner a špitál [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  13. Informácie o kostole sv. Alžbety [online]. Farnosť sv. Alžbety Zvolen. Dostupné online. Archivované 2018-01-22 z originálu.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Arborétum Borová hora. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  16. a b c d A.S, Petit Press. Poslanci zrušili materskú školu [online]. myzvolen.sme.sk, 2008-04-29, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  17. a b A.S, Petit Press. Zvolen zrušil ďalšiu škôlku, od roku 1990 ich ostala len polovica [online]. domov.sme.sk, 2008-04-21, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  18. Zasadanie zo dňa 19.11.2004 Zvolen [online]. www.zvolen.sk, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  19. Súkromné umelecké a športové gymnázium, Zvolen - Gymnázia športové - Zvolen - katalog-skol.sk [online]. sukromne-umelecke-a-sportove-gymnazium-zvolen.katalog-skol.sk, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  20. ZMLUVA - o nájme nebytových priestorov č. R – 1539/2018/TU ÚTVŠ [online]. CRZ SR, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  21. Súkr. SOŠ scén. výtvar., Kalinčiakova 87, Zvolen [online]. skoly.ineko.sk, [cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
  22. www.tkd-zvolen.weebly.com
  23. ŠTEFÁNIK, Martin. Lexikon stredovekých miest na Slovensku [online]. Bratislava: Historický ústav SAV, 2010. Dostupné online.
  24. ŠTEFÁNIK, Martin. Lexikon stredovekých miest na Slovensku [online]. Bratislava: Historický ústav SAV, 2010. Dostupné online.
  25. ŠTEFÁNIK, Martin. Lexikon stredovekých miest na Slovensku [online]. Bratislava: Historický ústav SAV, 2010. Dostupné online.
  26. SVOBODNÝ, Petr. Karel Černý – Ludmila Hlaváčková (edd.) a kolektiv autorů, Biografický slovník 1. lékařské fakulty Univerzity Karlovy 1945–2008, I. díl (A–L). AUC HISTORIA UNIVERSITATIS CAROLINAE PRAGENSIS, 2019-08-09, roč. 58, čís. 2, s. 108–109. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 2336-5730. DOI10.14712/23365730.2019.14.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvolen

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]