Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
E58-SVK.svg
E77-SVK.svg
E571-SVK.svg
E572-SVK.svg


Mapa
R 1
 v prevádzke       v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Ďalší správcovia: Granvia Operation, a.s. (PPP úseky) 
Celková dĺžka: 268 km 
  z toho v prevádzke: 174,6 km 
  z toho v pláne: 93,4 km

Kraj:

Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Nitriansky kraj
Banskobystrický kraj
Žilinský kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 41 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 2 (v prevádzke)

2 (v pláne) 

R1a v Nitre
R1a v Nitre 

Rýchlostná cesta R1 (R1) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení bude spájať mestá Bratislava, Trnava, Sereď, Nitra, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica a Ružomberok. Pôvodne bola plánovaná ako diaľnica D65, no po neschválení diaľničnej kategórie D22,5 v roku 1999 bola zmenená na cestu pre motorové vozidlá (rýchlostnú cestu). R1 je súčasťou európskych ciest E58, E77, E571 a E572. Celková plánovaná dĺžka je 268 kilometrov, z ktorých je v súčasnosti v prevádzke 174,6 km a v štádiu príprav 93,4 km.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba rýchlostnej cesty R1 sa začala už v 70. rokoch. Vtedy sa nezávisle od seba začala prestavba úsekov ciest I/51 (TrnavaBáb) a I/66 (Banská BystricaKováčová). V tom čase sa však neuvažovalo o zriadení kategórie rýchlostných ciest a preto boli aj tieto nové úseky kategorizované ako cesty I. triedy.

V 80. rokoch bol postavený 17,2 km dlhý Šášovské PodhradieBudča. Úsek Sereď – Pata bol vybudovaný len v polovičnom profile, preto sa v polovici 90. rokov začalo s dobudovávaním na štvorpruhovú cestu. Celý 13,1 km dlhý z Trnavy do Serede úsek kompletne sprejazdnili 15. júla 2000.

Koncom 90. rokov sa začala výstavba aj na Pohroní. Ešte v roku 1996 sa začala výstavba obchvatu Žarnovice. Ten sa staval v dvoch etapách, v polovičnom profile ho otvorili v roku 1998, púplného dokončenia sa dočkal 25. októbra 2006. 10. decembra 1997 sa začalo s etapovitou výstavbou úseku Tekovské NemceRudno nad Hronom, ktorý bol dokončený 28. októbra 2003. Úsek Rudno nad Hronom – Žarnovica bol vo výstavbe v období od 7. júla 2004 do 25. októbra 2006 a úsek Budča – Kováčová od 1. júla 2001 do 5. novembra 2004. V marci 2008 začali stavať chýbajúci úsek Žarnovica – Šášovské Podhradie, ktorý mal byť pôvodne dokončený v júni 2010, ale otvorený bol až 20. januára 2011.

Úseky medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice sú súčasťou takzvaného druhého balíka PPP-projektov. Koncesná zmluva s dodávateľom stavby a budúcim správcom postavenej rýchlostnej cesty bola podpísaná v apríli 2009. Vtedy sa začali aj prvé prípravné práce súvisiace s výrubom drevín a čiastočnými prekládkami inžinierskych sietí. 27. augusta 2009 došlo k finančnému uzatvoreniu výstavby, takže výstavba rýchlostnej cesty bude financovaná za pomoci súkromného kapitálu. Spoločnosť GRANVIA, a.s., je ako koncesionár poverená naprojektovaním, výstavbou a prevádzkovaním tohto úseku rýchlostnej cesty R1 počas 30 rokov. Úsek Nitra – Tekovské Nemce stál 800 miliónov €.[1]

V roku 2009 sa takisto začalo uvažovať o možnom predĺžení rýchlostnej cesty ďalej cez masív Nízkych Tatier až po Ružomberok, kde by sa napojila na diaľnicu D1. Boli vypracované aj predbežné plány, ktoré počítajú s viacerými mostami a tunelmi, takže výstavba úseku Banská Bystrica – Ružomberok si vyžiada nemalé finančné investície. Podľa ministra dopravy, Jána Počiatka (2012) by sa tento takmer 50-kilometrový úsek mohol tiež stavať ako PPP-projekt. Viac informácií malo byť známych na jeseň 2012, kedy mal rezort predstaviť svoj plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.[1] Súčasne sa uvažuje o predĺžení cesty R1 až po Bratislavu, čím by sa vytvorila alternatíva pre diaľnicu D1.


Prehľad úsekov rýchlostnej cesty R1[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Zahájenie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. Most pri Bratislave - Vlčkovce 42,1 po roku 2040 po roku 2040 Križovatka D4xR1

Senec - Juh

Pusté Úľany

Vlčkovce

2. Trnava - Sereď, Západ 13,1 1997 2000 Trnava - Východ

Trnava - Modranka

Križovatka R1xD1 - Trnava

Vlčkovce - Sever

Vlčkovce - Juh

Sereď - Sever

Sereď - Západ

3. Sereď, Západ - Dolná Streda 2,4 1988, ľavá polovica

1997, pravá polovica

1990, ľavá polovica

1998, pravá polovica

Sereď, Západ

Galanta

4. Dolná Streda - Šoporňa 4,5 1983, pravá polovica

1997, ľavá polovica

1989, pravá polovica

1998, ľavá polovica

Šintava
5. Šoporňa - Pata 1,5 1993, pravá polovica

1997, ľavá polovica

1995, pravá polovica

1998, ľavá polovica

Pata
6. Pata - Báb 6,9 1997 1998 Hájske

Báb

7. Báb - Nitra, Západ 9,9 1976 1980 Križovatka R1xR1A - Nitra, Západ
8. Nitra, Západ - Selenec 14,3 2008 2011 Nitra - Juh

Nitra - Východ

9. Selenec - Beladice 18,9 2008 2011 Úsek bez výjazdov
10. Beladice - Tekovské Nemce 14,3 2008 2011 Zlaté Moravce
11. Tekovské Nemce - Hronský Beňadik 7,1 2004 2005 Čaradice

Hronský Beňadik

12. Hronský Beňadik - Rudno nad Hronom 3,6 2001 2003 Úsek bez výjazdov
13. Nová Baňa, obchvat 5,3 1997 2003 Nová Baňa
14. Nová Baňa - Rudno nad Hronom 4,0 2001 2003 Úsek bez výjazdov
15. Rudno nad Hronom - Žarnovica 5,4 2004 2006 Úsek bez výjazdov
16. Žarnovica, obchvat 4,4 1996, ľavá polovica

2004, pravá polovica

1998, ľavá polovica

2006, pravá polovica

Žarnovica
17. Žarnovica - Šášovské Podhradie 18,0 2008, I.etapa

2008, II.etapa

2010, I.etapa

2011, II.etapa

Bzenica

Lehôtka pod Brehmi

Križovatka R1xR2 - Žiar nad Hronom, Juh

18. Šášovské Podhradie - Budča 17,2 1982 1986 Hronská Breznica

Hronská Dúbrava

Budča

19. Budča - Kováčová 2,9 2001 2004 Zvolen - Západ

Zvolen - Stráže

20. Sliač (Kováčová) - Kremnička 11,9 1972 1975 Kováčová

Zvolen - Rákoš

Sielnica

Kremnička

21. Kremnička - Banská Bystrica, Juh 1,9 1972 1975 Banská Bystrica - Juh
22. Banská Bystrica, Juh - Banská Bystrica, Západ 4,0 1975 1979 Banská Bystrica - Radvaň

Banská Bystrica - Centrum

Banská Bystrica - Podlavice

Banská Bytrica - Západ

23. Banská Bystrica, severný obchvat 5,6 2009 2012 Banská Bystrica - Kostiviarska

Banská Bystrica - Rudlová

Banská Bystrica - Bánoš

Banská Bystrica - Cementáreň

24. Banská Bystrica - Slovenská Ľupča 8,1 2020 2023 Šalková
25. Slovenská Ľupča - Korytnica 14,9 2023 2027 Slovenská Ľupča

Korytnica

26. Korytnica - Liptovská Osada 11,5 2025 2027 Liptovská Osada
27. Liptovská Osada - Ružomberok, Juh 9,5 2025 2027 Úsek bez výjazdov
28. Ružomberok, Juh - križovatka s cestou I/18 2,7 2021 2023 Ružomberok - Juh

Ružomberok - Východ

29. Križovatka s cestou I/18 - križovatka R1xD1 4,6 2024 2026 križovatka R1xD1 - Likavka

Úseky Rýchlostnej cesty 1[upraviť | upraviť zdroj]

Most pri Bratislave – Vlčkovce[upraviť | upraviť zdroj]

Tento plánovaný úsek s dĺžkou 42,1 km predstavuje trasu prepojenia diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R1. Začiatok úseku je na diaľnici D4 pri obci Most pri Bratislave a koniec na rýchlostnej ceste R1 v križovatke Sereď-západ. Trasa vedie prevažne rovinatým územím. Bola spracovaná technická štúdia a štúdia realizovateľnosti. Začiatok výstavby je v roku 2018 v zmysle plánov výstavby NDS a.s. plánovaný po roku 2040.

Nitra[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat Nitry

Úsek tvorí tzv. "Južný obchvat krajského mesta Nitra", ktorý však výraznejšie neodľahčil dopravnú situáciu v meste. Jeho dĺžka je 12 km, stavba sa uskutočnila od augusta 2010 do októbra 2011. Podľa plánov z roku 2006 mali byť náklady na výstavbu 17 056 894,38 € (513 856 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti[2]. Súčasťou úseku je aj privádzač Selenec, ktorý bude vytvorený odbočkou z I65. Na úseku sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka. Privádzač je však hudbou budúcnosti ak sa vôbec niekedy zrealizuje nakoľko bol "hodený" mestu na riešenie. Na "obchvate" navyše chýba minimálne EXIT Agrokomplex. EXIT Cabajská vedie neďalekej donedávna pokojnej vilovej štvrti a smeruje tranzit do centra a na Nové Zámky cez mestské časti Horné a Dolné Krškany.

Nitra – západ – Selenec[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek R1 s dĺžkou 12,589 km bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Plánované náklady z roku 2007 boli 196 971 054,90 € (5 933 950 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti[3]. Na úseku sa nachádza 12 mostov, 2 mimoúrovňové križovania, investícia si vyžiada, preloženie najmä ciest II. a III. triedy, miestnych komunikácií a poľných ciest.

Selenec – Beladice[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 18,967 km, ktorý spája Nitru a Beladice, bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 275 084 378,94 € (8 287 192 000 Sk)[4]. Na úseku bude 18 mostov, dve mimoúrovňové križovania a stredisko správy a údržby rýchlostných ciest. Investícia si vyžiada preloženie inžinierskych sietí, ciest I. a III. triedy.

Beladice – Tekovské Nemce[upraviť | upraviť zdroj]

14,31 km dlhý úsek bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011, napája na R1 Zlaté Moravce. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 96 193 387,77 € (4 897 922 000 Sk)[5] pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti. Nachádza sa tu 20 mostov, dve mimoúrovňové križovatky, obojstranné odpočívadlo Tekovské Nemce. V rámci investície boli preložené cestné komunikácie.

PPP na úseku Nitra – Tekovské Nemce[upraviť | upraviť zdroj]

Za celý troj-úsek Nitra – Tekovské Nemce štát zaplatil spoločnosti Granvia okrem samotnej výstavby na údržbu cesty 130 miliónov €. Za 30 rokov tak celkovo zaplatí za viac než 46 kilometrový úsek takmer 4 miliardy €.[1] Otvorenie celého projektu pritom meškalo o mesiac, miesto v septembri sa otváral v októbri. Spoločnosť Granvia totiž nestihla odovzdať všetky dokumenty, napríklad požiarnej ochrany. Medzi koncesionárom (spoločnosťou Granvia) a rezortom dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH) nastali spory aj po otvorení. Ministerstvu sa nemali pozdávať sumy, ktoré Granvia vyžadovala.[1]

Výstavba križovatky R1 a R3 pri Šášovskom Podhradí v roku 2009

Obchvat Novej Bane[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat Novej Bane je tvorený 5,28 km dlhým úsekom R1, ktorý je v prevádzke od roku 2003. Staviteľom úseku bol Doprastav, a.s. Súčasťou úseku je aj neskôr budované Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Nová Baňa, ktorého výstavba sa začala v septembri 2012 a celá stavba bola odovzdaná do užívania 11. novembra 2014.

Rudno nad Hronom – Žarnovica[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek R1 končí tesne pred Žarnovicou, pokračovaním bude obchvat Žarnovice. Dĺžka úseku je 9,955 km, v prevádzke je od októbra 2006. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 73 579 394,31 € (2 216 652 833 Sk)[6]. Zhotoviteľom úseku bola firma Doprastav, a.s. a Strabag, a.s. Úsek je konštruovaný pre navrhovanú maximálnu rýchlosť 100km/h. Na úseku sa nachádza 7 mostov, odpočívadlo Voznica s parkoviskom.

Žarnovica – Šášovské Podhradie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek tvoriaci obchvat Žarnovice bol budovaný v dvoch etapách. Prvá s dĺžkou 9,675 km bola budovaná v rokoch 20082010, nachádza sa tu 11 mostov a dve mimoúrovňové križovatky. Druhá etapa dlhá bola budovaná v rozmedzí rokov 2008 – 2011, jej dĺžka je 8,372 km. Na úseku sa nachádza 10 mostov a jedna mimoúrovňová križovatka.

Budča – Kováčová[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek s dĺžkou 2,855 km nahradil nevyhovujúcu cestu I. triedy v okolí Zvolena. Zhotoviteľom stavby bol Doprastav, a.s., výstavba prebehla v rokoch 20012006.

Kováčová – Banská Bystrica[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2014 NDS zrušila dva výjazdy z R1 do Banskej Bystrice vo smere na Zvolen. Po zrušení výjazdu na Radvanskú ulicu sa do Radvane bude dať dostať z kriovatky o 700 metrov ďalej. Výjazd na Zvolenskú cestu pri Kremničke bol tiež zrušený. Jeho alternatívou je výjazd na Zvolenskú cestu pri hypermarkete Tesco.[7] V novembri 2017 bola v procese územného konania križovatka Kremnička. Protihluková stena v dĺžke 5,02 km bola v štádiu štátnej expertízy.[8]

Obchvat Banskej Bystrice[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Severný obchvat Banskej Bystrice

Severný obchvat Banskej Bystrice je zatiaľ posledný postavený úsek R1 smerom na Ružomberok, ktorý zároveň slúži ako severný obchvat Banskej Bystrice. Výstavba sa začala v roku 2009 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 27. júla 2012.[9] Úsek je dlhý 5,140 km[10]

Banská Bystrica – Ružomberok[upraviť | upraviť zdroj]

Úvahy o pokračovaní R1 cez masív Nízkych Tatier smerom na Ružomberok existujú už niekoľko rokov. Jedným z hlavných problémov realizácie sú finančné prostriedky, ktoré budú musieť byť na projekt vyčlenené. V lete 2012 štát cenu odhadol na 1,6 miliardy €.[1] Diskusia sa vedia aj o spôsobe realizácie stavby. Hovorca ministra dopravy sa v júni 2012 vyjadril: "PPP sa vylúčiť nedá, ale zas je ešte veľmi skoro povedať, že to pôjde cez PPP."[1] Podľa informácií z augusta 2012 sa s pokračovaním R1 smerom na Ružomberok nepočíta, keďže projektová príprava nie je tak ďaleko, aby sa na stavbu mohli využiť prostriedky eurofondov na roky 2007 až 2013. O spôsobe financovania sa ešte nerozhodlo, ministerstvo dopravy však počíta s čerpaním eurofondov.[11] V roku 2014 si NDS objednala novú štúdiu realizovateľnosti. Po zverejnení výsledkov štúdie v júni 2016 sa ráta so štrnástimi kilometrami tunelov. Najdlhší tunel Hradište bude merať osem kilometrov.

V marci 2017 bola založená mestami na trase Trstená -Ružomberok- B.Bystrica- Zvolen- Krupina- Šahy "Iniciatíva stredné Slovensko" podporujúca dostavbu rýchlostnej cesty R1, oravských úsekov R3, a tiež chýbajúcich úsekov R2 v smere na Lučenec.

V júni 2017 bol stav úsekov takýto[12]:

  • Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, 8,10 km, tender projektu DSP 2018
  • Slovenská Ľupča - Korytnica, 14,90 km, proces dokumentácie pre územné rozhodnutie
  • Korytnica - Liptovská Osada, 11,50 km, proces EIA
  • Liptovská Osada - Ružomberok, Juh, 9,51 km, proces EIA
  • Ružomberok, Juh - Križovatka I/18, 2,73 km, tender projektu DÚR a DSP 2018
  • Križovatka I/18 - Križovatka D1, 4,60 km, proces EIA

V novembri 2017 bol úsek Banská Bystrica - Slovenská Ľupča vo fáze príprave pre stavebné povolenie, úseky Ružomberok, Juh - Križovatka I/18 a Križovatka I/18 - Križovatka D1 v procese dokumentácie pre územné rozhodnutie. Ostatné úseky boli v rovnakej fáze.[8]

Hustota dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy na rýchlostnej diaľnici R1 podľa sčítania SSC z roku 2015.

Úsek Hustota dopravy
Trnava-juh - Trnava Diaľnica D1.svg 25 652
Trnava Diaľnica D1.svg - Vlčkovce/Zavar 34 287
Vlčkovce/Zavar - Sereď-juh 39 058
Sereď-juh - Galanta 30 415
Galanta - Šoporňa 30 393
Šoporňa - Pata 26 377
Pata - Hájske 27 800
Hájske - Nitra-západ 28 785
Nitra-západ - Nitra-Kynek (R1A) 10 558
Nitra-Kynek - Nitra-centrum (R1A) 16 176
Nitra-centrum - Nitra (R1A) 16 555
Nitra-západ - Nitra-juh 18 502
Nitra-juh - Nitra-východ 18 041
Nitra-východ - Beladice 18 549
Beladice - Zlaté Moravce 17 998
Zlaté Moravce - Čaradice 15 505
Čaradice - Hronský Beňadik 14 528
Hronský Beňadik - Nová Baňa 23 163
Nová Baňa - Žarnovica-juh 17 132
Žarnovica-juh - Žarnovica-sever 19 375
Žarnovica-sever - Lehôtka pod Brehmi 18 835
Lehôtka pod Brehmi - Žiar nad Hronom-západ Rýchlostná cesta R2.svg 18 977
Žiar nad Hronom-západ Rýchlostná cesta R2.svg - Šášovské Podhradie 17 569
Šášovské Podhradie - Hronská Bzenica 23 735
Hronská Bzenica - Ostrá Lúka 26 166
Ostrá Lúka - Budča Rýchlostná cesta R2.svg 24 699
Budča Rýchlostná cesta R2.svg - Zvolen-Stráže 14 532
Zvolen-Stráže - Kováčová 13 083
Kováčová - Rákoš 23 168
Rákoš - Sliač 26 629
Sliač - Banská Bystrica-Kremnička 24 963
Banská Bystrica-Kremnička - Banská Bystrica-Radvaň 27 968
Banská Bystrica-Radvaň - Banská Bystrica-Centrum 40 011
Banská Bystrica-Centrum - Banská Bystrica-Podlavice 23 657
Banská Bystrica-Podlavice - Banská Bystrica-sever 28 190
Banská Bystrica-sever - Banská Bystrica-Rudlová 11 714
Banská Bystrica-Rudlová - Banská Bystrica-Bánoš 18 267
Banská Bystrica-Bánoš - Banská Bystrica-východ 11 766
Banská Bystrica-východ - pokračovanie po Cesta I. triedy číslo 66.svg 13 609

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f PORACKÝ, Marek. Počiatek vidí ďalšiu PPP cestu [online]. hn online, 10.07.2012, [cit. 2012-07-15]. Dostupné online.
  2. Nitra [online]. . Dostupné online.
  3. Nitra, západ - Selenec [online]. . Dostupné online.
  4. Selenec - Beladice [online]. . Dostupné online.
  5. Beladice - Tekovské Nemce [online]. . Dostupné online.
  6. Rudno nad Hronom - Žarnovica [online]. . Dostupné online.
  7. Vodiči pozor, zrušili dva výjazdy z R1 v Banskej Bystrici [online]. SITA, 2014-06.14, [cit. 2015-12-29]. Dostupné online.
  8. a b Stavby [online]. Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  9. Granvia Construction začala stavebné práce na R1 [online]. Bratislava : GRANVIA, 3.9.2009, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
  10. Stavby PPP [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
  11. DOPRAVA: S pokračovaním R1 smerom na Ružomberok sa najbližšie 4 roky nepočíta [online]. Bratislava : TASR, 18.8.2012, [cit. 2012-08-20]. Dostupné online.
  12. Stavby [online]. Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2017-06-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]