Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
E58-SVK.svg
E77-SVK.svg
E571-SVK.svg
E572-SVK.svg


Mapa
Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)
 v prevádzke       v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Ďalší správcovia: Granvia Construction (PPP) 
Celková dĺžka: 262,267 km 
  z toho v prevádzke: 170,027 km 
  z toho v pláne: 92,24 km

Kraj:

Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Nitriansky kraj
Banskobystrický kraj
Žilinský kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 41 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 1 (v prevádzke) 
R1a v Nitre
R1a v Nitre 

Rýchlostná cesta R1 (R1) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení bude spájať mestá Bratislava, Trnava, Sereď, Nitra, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica a Ružomberok. Pôvodne bola plánovaná ako diaľnica D65, no po neschválení diaľničnej kategórie D22,5 v roku 1999 bola zmenená na cestu pre motorové vozidlá (rýchlostnú cestu). R1 je súčasťou európskych ciest E58, E77, E571 a E572. Celková plánovaná dĺžka je plánovaná na 262,267 kilometrov, z ktorých je v súčasnosti v prevádzke 170,027 km a v štádiu príprav 92,24 km.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba rýchlostnej cesty R1 sa začala už v 70. rokoch. Vtedy sa nezávisle od seba začala prestavba úsekov ciest I/51 (TrnavaBáb) a I/66 (Banská BystricaKováčová). V tom čase sa však neuvažovalo o zriadení kategórie rýchlostných ciest a preto boli aj tieto nové úseky kategorizované ako cesty I. triedy.

V 80. rokoch bol vystavaný úsek Šášovské PodhradieBudča. Úsek Trnava – Báb bol vybudovaný len v polovičnom profile, preto sa v polovici 90. rokov začalo s dobudovávaním na štvorprúdovú cestu. Celý 23,2 km dlhý úsek kompletne sprejazdnili 15. júla 2000.

Koncom 90. rokov sa začala výstavba aj na Pohroní. Ešte v roku 1996 sa začala výstavba obchvatu Žarnovice. Ten sa staval v dvoch etapách, pričom ho kompletne sprevádzkovali 25. októbra 2006. 10. decembra 1997 sa začalo s etapovitou výstavbou úseku Tekovské NemceRudno nad Hronom, ktorý bol dokončený 28. októbra 2003. Úsek Rudno nad Hronom – Žarnovica bol vo výstavbe v období od 7. júla 2004 do 25. októbra 2006 a úsek Budča – Kováčová od 1. júla 2001 do 5. novembra 2004. V marci 2008 začali stavať chýbajúci úsek Žarnovica – Šášovské Podhradie, ktorý mal byť pôvodne dokončený v júni 2010, ale otvorený bol až 20. januára 2011.

Úseky medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice sú súčasťou takzvaného druhého balíka PPP-projektov. Koncesná zmluva s dodávateľom stavby a budúcim správcom postavenej rýchlostnej cesty bola podpísaná v apríli 2009. Vtedy sa začali aj prvé prípravné práce súvisiace s výrubom drevín a čiastočnými prekládkami inžinierskych sietí. 27. augusta 2009 došlo k finančnému uzatvoreniu výstavby, takže výstavba rýchlostnej cesty bude financovaná za pomoci súkromného kapitálu. Spoločnosť GRANVIA, a.s., je ako koncesionár poverená naprojektovaním, výstavbou a prevádzkovaním tohto úseku rýchlostnej cesty R1 počas 30 rokov. Úsek Nitra – Tekovské Nemce stál 800 miliónov €.[1]

V roku 2009 sa takisto začalo uvažovať o možnom predĺžení rýchlostnej cesty ďalej cez masív Nízkych Tatier až po Ružomberok, kde by sa napojila na diaľnicu D1. Boli vypracované aj predbežné plány, ktoré počítajú s viacerými mostami a tunelmi, takže výstavba úseku Banská Bystrica – Ružomberok si vyžiada nemalé finančné investície. Podľa ministra dopravy, Jána Počiatka (2012) by sa tento takmer 55-kilometrový úsek mohol tiež stavať ako PPP-projekt. Viac informácií malo byť známych na jeseň 2012, kedy mal rezort predstaviť svoj plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.[1]

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Most pri BratislaveSereď 41 km 2019 2023
TrnavaSereď 13,1 km 1983 15. júl 2000
SereďBáb 10,100 km 1983 15. júl 2000
BábNitra 18,600 km 197? 1980
NitraSelenec 12,589 km apríl 2009 28. október 2011
SelenecBeladice 18,967 km apríl 2009 28. október 2011
BeladiceTekovské Nemce 14,310 km apríl 2009 28. október 2011
Tekovské NemceRudno nad Hronom 13,300 km 10. december 1997 28. október 2003
Rudno nad HronomŽarnovica 5,485 km 7. júl 2004 25. október 2006
Žarnovica, obchvat 5,500 km 10. december 1997 25. október 2006
ŽarnovicaŠášovské Podhradie 18,047 km marec 2008 január 2011
Šášovské PodhradieBudča 17,200 km 198? 198?
BudčaKováčová 2,855 km 1. júl 2001 5. november 2004
KováčováBanská Bystrica 18,200 km 197? 198?
Banská Bystrica - obchvat 5,672 km[2] apríl 2009 júl 2012

Úseky Rýchlostnej cesty 1[upraviť | upraviť zdroj]

Most pri Bratislave – Sereď[upraviť | upraviť zdroj]

Tento plánovaný úsek s dĺžkou 41 km predstavuje trasu prepojenia diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R1. Začiatok úseku je na diaľnici D4 pri obci Most pri Bratislave a koniec na rýchlostnej ceste R1 v križovatke Sereď-západ. Trasa vedie prevažne rovinatým územím. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2019.

Nitra[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat Nitry

Úsek tvorí tzv. "Južný obchvat krajského mesta Nitra", ktorý však výraznejšie neodľahčil dopravnú situáciu v meste. Jeho dĺžka je 12 km, stavba sa uskutočnila od augusta 2010 do októbra 2011. Podľa plánov z roku 2006 mali byť náklady na výstavbu 17 056 894,38 € (513 856 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti[3]. Súčasťou úseku je aj privádzač Selenec, ktorý bude vytvorený odbočkou z I65. Na úseku sa bude nachádzať mimoúrovňová križovatka. Privádzač je však hudbou budúcnosti ak sa vôbec niekedy zrealizuje nakoľko bol "hodený" mestu na riešenie. Na "obchvate" navyše chýba minimálne EXIT Agrokomplex. EXIT Cabajská vedie neďalekej donedávna pokojnej vilovej štvrti a smeruje tranzit do centra a na Nové Zámky cez mestské časti Horné a Dolné Krškany.

Nitra – západ – Selenec[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek R1 s dĺžkou 12,589 km bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Plánované náklady z roku 2007 boli 196 971 054,90 € (5 933 950 000 Sk) pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti[4]. Na úseku sa nachádza 12 mostov, 2 mimoúrovňové križovania, investícia si vyžiada, preloženie najmä ciest II. a III. triedy, miestnych komunikácií a poľných ciest.

Selenec – Beladice[upraviť | upraviť zdroj]

Úsek s dĺžkou 18,967 km, ktorý spája Nitru a Beladice, bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 275 084 378,94 € (8 287 192 000 Sk)[5]. Na úseku bude 18 mostov, dve mimoúrovňové križovania a stredisko správy a údržby rýchlostných ciest. Investícia si vyžiada preloženie inžinierskych sietí, ciest I. a III. triedy.

Beladice – Tekovské Nemce[upraviť | upraviť zdroj]

14,31 km dlhý úsek bol budovaný od roku 2009 v rámci PPP projektu spoločnosťou Granvia a do užívania bol odovzdaný 28. októbra 2011, napája na R1 Zlaté Moravce. Podľa plánov z roku 2007 by mala výstavba stáť 96 193 387,77 € (4 897 922 000 Sk)[6] pri financovaní zo štrukturálneho fondu, štátneho rozpočtu a Národnej diaľničnej spoločnosti. Nachádza sa tu 20 mostov, dve mimoúrovňové križovatky, obojstranné odpočívadlo Tekovské Nemce. V rámci investície boli preložené cestné komunikácie.

PPP na úseku Nitra – Tekovské Nemce[upraviť | upraviť zdroj]

Za celý troj-úsek Nitra – Tekovské Nemce štát zaplatil spoločnosti Granvia okrem samotnej výstavby na údržbu cesty 130 miliónov €. Za 30 rokov tak celkovo zaplatí za viac než 46 kilometrový úsek takmer 4 miliardy €.[1] Otvorenie celého projektu pritom meškalo o mesiac, miesto v septembri sa otváral v októbri. Spoločnosť Granvia totiž nestihla odovzdať všetky dokumenty, napríklad požiarnej ochrany. Medzi koncesionárom (spoločnosťou Granvia) a rezortom dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH) nastali spory aj po otvorení. Ministerstvu sa nemali pozdávať sumy, ktoré Granvia vyžadovala.[1]

Výstavba križovatky R1 a R3 pri Šášovskom Podhradí

Obchvat Novej Bane[upraviť | upraviť zdroj]

Obchvat Novej Bane je tvorený 5,28 km dlhým úsekom R1, ktorý je v prevádzke od roku 2003. Staviteľom úseku bol Doprastav, a.s. Súčasťou úseku je aj neskôr budované Stredisko správy a údržby rýchlostných ciest Nová Baňa, ktorého výstavba sa začala v septembri 2012 a celá stavba bola odovzdaná do užívania 11. novembra 2014.

Rudno nad Hronom – Žarnovica[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek R1 končí tesne pred Žarnovicou, pokračovaním bude obchvat Žarnovice. Dĺžka úseku je 9,955 km, v prevádzke je od októbra 2006. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 73 579 394,31 € (2 216 652 833 Sk)[7]. Zhotoviteľom úseku bola firma Doprastav, a.s. a Strabag, a.s. Úsek je konštruovaný pre navrhovanú maximálnu rýchlosť 100km/h. Na úseku sa nachádza 7 mostov, odpočívadlo Voznica s parkoviskom.

Žarnovica – Šášovské Podhradie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek tvoriaci obchvat Žarnovice bol budovaný v dvoch etapách. Prvá s dĺžkou 9,675 km bola budovaná v rokoch 20082010, nachádza sa tu 11 mostov a dve mimoúrovňové križovatky. Druhá etapa dlhá bola budovaná v rozmedzí rokov 2008 – 2011, jej dĺžka je 8,372 km. Na úseku sa nachádza 10 mostov a jedna mimoúrovňová križovatka.

Budča – Kováčová[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek s dĺžkou 2,855 km nahradil nevyhovujúcu cestu I. triedy v okolí Zvolena. Zhotoviteľom stavby bol Doprastav, a.s., výstavba prebehla v rokoch 20012006.

Kováčová – Banská Bystrica[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2014 NDS zrušila dva výjazdy z R1 do Banskej Bystrice vo smere na Zvolen. Po zrušení výjazdu na Radvanskú ulicu sa do Radvane bude dať dostať z kriovatky o 700 metrov ďalej. Výjazd na Zvolenskú cestu pri Kremničke bol tiež zrušený. Jeho alternatívou je výjazd na Zvolenskú cestu pri hypermarkete Tesco.[8]

Obchvat Banskej Bystrice[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Severný obchvat Banskej Bystrice

Severný obchvat Banskej Bystrice je zatiaľ posledný úsek R1 smerom na Ružomberok, ktorý zároveň slúži ako severný obchvat Banskej Bystrice. Výstavba sa začala v roku 2009 a celý úsek bol odovzdaný do užívania 27. júla 2012.[9] Úsek je dlhý 5,140 km[2]

Banská Bystrica – Ružomberok[upraviť | upraviť zdroj]

Úvahy o pokračovaní R1 cez masív Nízkych Tatier smerom na Ružomberok existujú už niekoľko rokov. Jedným z hlavných problémov realizácie sú finančné prostriedky, ktoré budú musieť byť na projekt vyčlenené. V lete 2012 štát cenu odhadol na 1,6 miliardy €.[1] Diskusia sa vedia aj o spôsobe realizácie stavby. Hovorca ministra dopravy sa v júni 2012 vyjadril: "PPP sa vylúčiť nedá, ale zas je ešte veľmi skoro povedať, že to pôjde cez PPP."[1] Podľa informácií z augusta 2012 sa s pokračovaním R1 smerom na Ružomberok nepočíta, keďže projektová príprava nie je tak ďaleko, aby sa na stavbu mohli využiť prostriedky eurofondov na roky 2007 až 2013. O spôsobe financovania sa ešte nerozhodlo, ministerstvo dopravy však počíta s čerpaním eurofondov.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f PORACKÝ, Marek. Počiatek vidí ďalšiu PPP cestu [online]. hn online, 10.07.2012, [cit. 2012-07-15]. Dostupné online.
  2. a b Stavby PPP [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
  3. Nitra.
  4. Nitra, západ - Selenec.
  5. Selenec - Beladice.
  6. Beladice - Tekovské Nemce.
  7. Rudno nad Hronom - Žarnovica.
  8. Vodiči pozor, zrušili dva výjazdy z R1 v Banskej Bystrici [online]. SITA, 2014-06.14, [cit. 2015-12-29]. Dostupné online.
  9. Granvia Construction začala stavebné práce na R1 [online]. Bratislava : GRANVIA, 3.9.2009, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
  10. DOPRAVA: S pokračovaním R1 smerom na Ružomberok sa najbližšie 4 roky nepočíta [online]. Bratislava : TASR, 18.8.2012, [cit. 2012-08-20]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]