Cesta I. triedy 2 (Slovensko)
| |
| Cesta I. triedy 2 | |
|---|---|
.svg)
| |
| ■ v prevádzke | |
| Základné údaje | |
| Správca | Slovenská správa ciest (štát) |
| Celková dĺžka | 100,935 km |
| v prevádzke | 100,935 km |
| Štát |  Slovensko
|
| Kraj | Bratislavský kraj, Trnavský kraj |
| Objekty na trase | |
|
| |
,_StVO_1992.svg){kind=small}
Cesta I. triedy 2 (I/2) je cesta I. triedy na Slovensku prebiehajúca celá na západe. Jej dĺžka je 100,935 km a vedie z mesta Holíč cez Záhorie do mesta Malacky a ďalej do hlavného mesta Bratislavy, kde sa dotýka Malých Karpát a následne prekonáva Dunaj mostom Lanfranconi. Ďalej obchádza z východnej strany panelové sídlisko Petržalka predtým, ako sa končí na maďarských hraniciach za bratislavskou mestskou časťou Rusovce.
Cesta vedia z veľkej časti paralelne so železničnou traťou Železničná trať Bratislava – Břeclav. Na ceste sa nachádza celkovo 46 mostov.
Dnes má pre medzinárodnú dopravu cesta I/2 už len malý význam, keďže prebieha takmer celá súbežne s diaľnicou D2. Pred zavedením elektronického mýta pre nákladné vozidlá v roku 2010 podliehala spoplatneniu diaľničnými nálepkami aj cesta I/2, aby sa zabránilo obchádzaniu diaľnice D2 nákladnými autami. Z rovnakého dôvodu je celá cesta od štátnej hranice s Českom až po Bratislavu (okrem úsekov v obciach) spoplatnená elektronickým mýtom.
Väčšinu cesty spravuje Slovenská správa ciest, okrem úsekov na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré spravuje mesto prostredníctvom Magistrátu.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Do roku 1918 patrilo územie dnešného Slovenska Uhorsku, ktoré až roku 1848 nemalo žiadne štátne cesty.[1] Cesta medzi Bratislavou a Holíčom bola v roku 1854 preklasifikovaná ako uhorská okresná cesta, ktorú mali bezodplatne udržiavať obyvatelia.[2]
V rokoch 1918-1939 a 1945-1992 patrila k Československu a ponechala si svoje pôvodné číslovanie (od roku 1946) aj po osamostatnení Slovenska v roku 1993.
Väčšia časť cesty I/2 sa nachádzala na území Česka a prechádzala v trase Humpolec - Jihlava - Brno - Břeclav - Kúty - Bratislava - hraničný priechod Rusovce/Rajka. Podľa pôvodných plánov československej cestnej siete mala cesta začínať už v Prahe, pričom úsek Praha - Humpolec mal byť vybudovaný ako diaľnica. Výstavba tohto úseku sa však v roku 1950 zastavila a po roku 1963, kedy bola uznesením vlády ČSSR č. 286/1963 nanovo zadefinovaná československá diaľničná sieť a v nadväznosti na zákon 135/1961, ktorý vyčlenil diaľnice ako osobitnú kategóriu, sa dodatočne úsek Humpolec - Jihlava nahradil úsekom Pelhřimov - Jihlava. Na území Česka bola cesta I/2 v súvislosti s výstavbou diaľnic D1 a D2 postupne degradovaná na cestu II. triedy: po Brno na II/602, za Brnom na II/425, čo bolo uvoľnené číslo, ktorým bola pôvodne označená dnešná česká cesta III/425004 v trase Mutěnice - Dubňany - Ratiškovice. Keďže na Slovensku sa cesty súbežné s diaľnicou na rozdiel od Česka nedegradovali, zostala cesta I/2 cestou I. triedy aj po výstavbe diaľnice D2, pre zachovanie pravidiel usporiadania cestnej siete však bola predĺžená do Holíča pretriedením a prečíslovaním úseku cesty II. triedy II/426 Holíč - Kúty.
Až donedávna existoval na tejto ceste úsek s dláždeným povrchom v obci Kúty (Bratislavská ulica), čo bola rarita vzhľadom na to, že išlo o cestu I. triedy, ako aj úsek, ktorý bol hlavným ťahom cez obec. Úsek postavený v roku 1928 vydržal síce dlhú dobu bez vážnejších opráv, ale stávalo sa na ňom veľa závažných dopravných nehôd hlavne za dažďa, a preto bol od roku 2005 klasifikovaná ako nehodová lokalita. V roku 2012 podstúpila Bratislavská ulica v Kútoch rekonštrukciu, pri ktorej boli dlažobné kocky nahradené klasickou asfaltovou vozovkou.[3] Pre odstavné pruhy sa pôvodné čadičové kocky použili do nižších vrstiev namiesto pôvodne projektovaných živičných vrstiev v hrúbke 15 cm z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov.[4] Investorom rekonštrukcie bola Slovenská správa ciest, IVSC Bratislava a dodávateľom Strabag.
Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]
I/2 sa začína v Holíči, kde sa križuje s I/51, II/426, II/590 a s III/1128. Potom pokračuje smerom na Kopčany, kde sa križuje s cestami III/1134, III/1129 a III/1132. Po prekročení hraníc so Skalickým okresom nasleduje obec Kúty a križovatka s cestami II/425 a II/500 a s diaľnicou D2. V obci Sekule sa križuje s III/1144, potom s cestou III/1140, prichádza do obce Moravský Svätý Ján. Následne prechádza I/2 do Bratislavského kraja (okres Malacky), križuje sa s III/1109, III/1100 a III/1102. V obci Veľké Leváre sa križuje s II/503. Cesta následne prichádza do Malaciek, tu sa križuje s III/1103 a III/1105. Cesta ďalej smeruje na juh, pri Lozorne sa križuje s diaľnicou D2 a s II/501. Cesta potom prichádza do Stupavy, kde sa križuje s cestami III/1108 a s II/505. Následne vstupuje I/2 do Bratislavy. Tu sa križuje s III/1015 a II/505, napája sa na diaľnicu D2 a D1, križuje cesty II/572 a I/61. Tu sa odpája z D1. Následne pokračuje cesta smerom na juh, križuje sa s III/1020 a končí na hraničnom priechode s Maďarskom. V Maďarsku pokračuje ako štátna cesta 150.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Mittheilungen aus dem Gebiete der Statistik, Jg. 1854, S.34.
- ↑ Verzeichnis der Staats- und Landes-Straßen im Pressburger, Oedenburger, Kaschauer und Großwardeiner Verwaltungsgebiete. LGBl. Nr. 19/1854, S. 99.
- ↑ http://zahorie.sme.sk/c/6602931/cadicove-kocky-na-ceste-v-kutoch-nahradil-asfalt.html
- ↑ http://www.kuty.sk/cesta-takmer-dokoncena/
