Diaľnica D4 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diaľnica D4 (Slovensko)
Diaľnica D4 (Slovensko)
E58-SVK.svg


Mapa
Diaľnica D4 (Slovensko)
 v prevádzke       v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba: 1996 – 2025 
Celková dĺžka: 47,925 km 
  z toho v prevádzke: 5,7 km 
  z toho v pláne: cca 44,3 km

Kraj:

Bratislavský kraj 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 2 (v prevádzke) 
Hraničný priechod Jarovce-Kittsee
Hraničný priechod Jarovce-Kittsee 

Diaľnica D4 (D4) je diaľnica na Slovensku, ktorá po dobudovaní vytvorí vonkajší obchvat Bratislavy spojením hraničných priechodov Jarovce a Devínska Nová Ves. Momentálne je v prevádzke iba 2,7 km dlhý úsek od hraničného priechodu Jarovce po križovatku s D2 Jarovce a 3 km dlhý úsek od Záhorskej Bystrice po Devínsku Novú Ves, vybudovaný v polprofile, fungujúci ako diaľničný privádzač na diaľnicu D2 zo Stupavy a Devínskej Novej Vsi. Po vybudovaní bude jej celková dĺžka 47,925 km. S výstavbou sa začalo v roku 1996.

Predpokladaný termín dostavby je jeseň 2020. Po obchvate by malo, podľa analýz z roku 2016, prejsť okolo 45 tisíc áut denne. S Tunelom Karpaty súčasný projekt nepočíta. Podla Výskumného ústavu dopravného by mal obchvat v rokoch 2020 až 2027 priniesť benefity zo zníženej nehodovosti v hodnote 51,3 mil €.[1]

Úseky diaľnice D4[upraviť | upraviť zdroj]

štátna hranica AT/SK (Jarovce) – Bratislava, Jarovce (križovatka D2)[upraviť | upraviť zdroj]

Tento 2 km dlhý úsek bol prvým vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku 1999. Týmto úsekom prechádza E58.

Bratislava, Jarovce – Bratislava, Rača[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok tohto úseku s dĺžkou 27 km je na diaľničnej križovatke s D2 Bratislava (Jarovce), odkiaľ trasa pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a Rusovciach pokračuje D4 estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia je 3,09 km. Nasleduje križovatka s R7 Bratislava – juh, obojstranné odpočívadlo pri Rovinke a výjazdy Rovinka a Most pri Bratislave. D4 následne prekonáva Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom. Nasleduje výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa spája s D1. Končí v križovatke Rača. Nachádza sa tu 9 križovatiek, jedno veľké obojstranné odpočívadlo a 31 mostov. V súčasnosti prebieha súťaž na zhotoviteľa a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2016.

Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok tohto úseku dlhého 12,07 km bude po dokončení na križovatke Ivanka pri Dunaji – sever, pokračovať bude výjazdmi Čierna Voda, Bratislava – Rača, nasledovať bude tunel Karpaty, ktorého celková dĺžka bude 9 km, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Úsek končí v križovatke Bratislava-Záhorská Bystrica. V súčasnosti sa na tento úsek diaľnice ešte len vypracúva technická štúdia a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2017.

Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devínska Nová Ves[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek s dĺžkou 3,025 km je zatiaľ postavený v polprofile a prevádzkovaný ako rýchlostná cesta so zníženou rýchlosťou na 90 km/h (v niektorých úsekoch 50 km/h). Začína v križovatke Bratislava (Záhorská Bystrica) s pripojením na cestu I/2, pokračuje ku križovatke Stupava (juh) ponad diaľnicu D2 a končí napojením na cestu II/505 v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves).

Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica SK/AT[upraviť | upraviť zdroj]

Tento úsek s dĺžkou 3,57 km je posledným úsekom diaľnice D4 pred štátnou hranicou s Rakúskom. Začína v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves) s napojením diaľnice D4 a cesty II/505, mostom prekoná rieku Morava a prejde cez hraničný priechod Devínska Nová Ves do Rakúska ako Marchfeld Schnellstraße. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020.

Prečíslované a pretriedené úseky[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 2[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničný privádzač 2 bol diaľničný privádzač v Bratislave. Jeho začiatok sa nachádzal na križovatke diaľnic D2 a D4 a končil na križovatke s cestou III/1020 v Jarovciach. Celková dĺžka PD 2 bola 1,76 km. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky[2]; podľa aktuálnej projektovej dokumentácie sa s týmto úsekom po dostavbe D4 ďalej nepočíta a bude vyradený.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba diaľnice je a bola kritizovaná. V bratislavskej mestskej časti Jarovce mala v lete 2010 nedokonalá diaľničná kanalizácia poškodiť dozretú úrodu, obyvateľom tiež chýbali protihlukové steny.[3] Občianske združenie Malé Karpaty Ministerstvu dopravy okrem iného vyčíta nedokladovanie ekonomickej opodstatnenosti diaľnice, zdôrazňovanie cezhraničného spojenia napriek „zdržanlivému postoju„ rakúskej strany o rýchlostnej ceste S8, environmentálnu neprepracovanosť návrhu (zásah do biotopov v lokalite Šúr).[4] Diaľničný úsek medzi Jarovcami a Ivankou pri Dunaji má tiež viesť cez CHKO Dunajské luhy.[5]

V máji 2015 Denník N upozornil na predražený výkup pozemnkov pod budúcim obchvatom diaľnice. Štát by mal na nákup pozemkov minúť približne 300 miliónov €. Parcely sa stávajú stavebnými hneď po určení výstavby. Cenový rozdiel medzi poľnohospodárskou pôdou a stavebným pozemkom môže byť až 100-násobný.[6]

Vo februári 2016 Denník N upozonil, že štát sa chystá podpísať tender na obchvat za 1,89 miliárd €. Tridať rokov by mal splácať po 56,72 mil €. Staviteľom a správcom má byť konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Podpis by sa mal uskutočniť len týždeň pred voľbami.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MAJERNÍČEK, Martin. Výstavba obchvatu Bratislavy už na jar [online]. Perex, 2016-02-12, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
  2. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  3. KADVANOVÁ, Michaela. Diaľnica ničí Jarovčanom úrodu [online]. Petit Press, 05.08.2010, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  4. Spolocné stanovisko k Správe o posudzovaní strategického dokumentu „Nový projekt výstavby dialnic a rýchlostných komunikácií – Doplnok c. 3 [online]. Veľké Leváre : Občianske zruženie Malé Karpaty, 31.12.2012, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  5. Diaľnica D4, tzv. nultý okruh, sa má stavať 5 rokov [online]. Bratislava : Bratislavské noviny, 18.06.2010, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  6. KRAJANOVÁ, Daniela. Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave [online]. N Press, 19.05.2015, [cit. 2015-05-20]. Dostupné online.
  7. KRAJANOVÁ, Daniela. Týždeň pred voľbami chce Smer odklepnúť obchvat za 2 miliardy [online]. N Press, 2016-02-11, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]