Diaľnica D4 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Diaľnica D4 (Slovensko)
Diaľnica D4 (Slovensko)
E58-SVK.svg


Mapa
D 4
 v prevádzke    vo výstavbe    v pláne
Základné údaje
Správca: Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba: 1996 – 2035 
Celková dĺžka: 48 km 
  z toho v prevádzke: 9 km 
  z toho vo výstavbe: 23 km 
  z toho v pláne: 16 km

Kraj:

Bratislavský kraj 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 5 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 3 (v prevádzke) 
D4 v blízkosti mimoúrovňového diaľničného kríženia D4xR7
D4 v blízkosti mimoúrovňového diaľničného kríženia D4xR7 

Diaľnica D4 (D4) je štvrtá najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po dokončení vytvorí vonkajší obchvat Bratislavy. Trasa diaľnice D4 je dlhá 48 kilometrov a začína na hranici s Rakúskom, v priestore diaľničného hraničného priechodu Jarovce, kde je umiestnený aj nultý kilometer diaľnice. Diaľnica tu plynule nadväzuje na rakúsku diaľnicu A6. Trasa diaľnice čiastočne obkolesuje Bratislavu, najprv z juhu, kde križuje diaľnicu D2 a rýchlostnú cestu R7 potom sa stáča na sever, križuje diaľnicu D1 a napokon sa stáča na západ pričom znovu križuje diaľnicu D2 pri Stupave. Trasa diaľnice D4 je ukončená v priestore plánovaného nového diaľničného hraničného priechodu, kde má byť plynule napojená na plánovanú rakúsku rýchlostnú cestu S8. Úsek diaľnice D4 medzi Jarovcami a križovatkou s diaľnicou D1 bude po dokončení súčasťou európskej cesty E58.

Plány výstavby úseku medzi hraničným priechodom v Jarovciach na diaľnici a križovatkou s diaľnicou D2 pri Jarovciach pochádzajú ešte spred roku 1989. Vtedy bol tento dva kilometre dlhý úsek zaradený do niekdajšej diaľnice D61, ktorá mala pretnúť Bratislavu a končiť neďaleko Trenčína, napojením na plánovanú diaľnicu D1 z Prahy do Žiliny, Košíc a ďalej na hranice s Ukrajinou. S výstavbou čiastočného diaľničného okruhu Bratislavy sa nepočítalo, tranzitná doprava mala byť riešená prieťahom diaľnic D2 a D61 cez mesto. Až v roku 1996 došlo k zahájeniu výstavby tohto úseku, ešte ako úseku diaľnice D61 a naviac bez koordinácie s Rakúskom, teda bez existencie diaľnice vo výstavbe na rakúskej strane. V roku 1999 bol tento úsek slávnostne uvedený do prevádzky, vrátane moderného hraničného priechodu na diaľnici, avšak bez napojenia na rakúsku diaľničnú sieť. Rakúska diaľnica A6 bola v tej dobe iba v štádiu plánovania a nový hraničný priechod bol núdzovo napojený na rakúsku cestu 307, ktorá viedla do Kitsee. Využitie novej diaľnice a priechodu bolo preto iba minimálne, nový úsek fakticky tvoril zachádzku oproti vtedajším zavedeným trasám. V roku 1999 bol tento úsek administratívne preradený do trasy súčasnej diaľnice D1.

Samotná diaľnica D4 bola prvý krát zavedená do slovenskej diaľničnej siete až v roku 2010. Podkladom pre toto zaradenie bolo nariadenie vlády č. 406/2010, prvé technické štúdie možnej trasy novej diaľnice ale datujeme už do roku 2001. Napriek tejto skutočnosti, bol už v roku 2009 rozostavaný úsek v polovičnom profile pri Stupave ako úsek diaľnice D4. Už sprejazdnený úsek medzi Jarovcami a križovatkou s diaľnicou D2 bol v roku 2010 vyňatý z diaľnice D1 a prevedený do diaľnice D4. Úsek pri Stupave križujúci diaľnicu D2 bol uvedený do prevádzky v roku 2011. V roku 2016 bol rozostavaný úsek diaľnice D4 od križovatky s diaľnicou D2 pri Jarovciach cez novú križovatku s diaľnicou D1 pri Ivanke pri Dunaji, až po križovatku s cestou II/502, neďaleko miestnej časti Bratislava-Rača. Tieto úseky mali byť sprejazdnené v roku 2020, žiaľ s ohľadom na problémy pri výstavbe je isté, že minimálne časť úsekov bude sprejazdnená až v roku 2021 alebo 2022.

Z križovatky s cestou II/502 má diaľnica D4 ďalej prekonať Malé Karpaty, napojiť sa na už prevádzkovaný úsek pri Stupave a pokračovať ďalej na hranice s Rakúskom, kde má končiť napojením na rakúsku rýchlostnú cestu S8. Trasa diaľnice cez Malé Karpaty zatiaľ nie je stabilizovaná, možnosťou je tak výstavba Tunelu Karpaty, alebo sústavy kratších tunelov. S ohľadom na vysokú finančnú náročnosť výstavby v tomto úseku je jeho realizácia pravdepodobná až vo vzdialenom horizonte. Žiaľ príprava nepostupuje rýchlo ani v Rakúsku, predpoklad spustenia výstavby prvých úsekov rýchlostnej cesty S8 pri Viedni je až v roku 2021, pokračovanie na slovenské hranice je zatiaľ plánované až vo vzdialenom horizonte.[1][2][3][4][5][6][7]

Prehľad úsekov diaľnice D4[upraviť | upraviť kód]

Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Zahájenie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. Štátna hranica SK/AT - Bratislava, Jarovce 2,0 1996 1999 1. Križovatka D4xD2, Bratislava - Jarovce
2. Bratislava, Jarovce - Ketelec 6,5 2016 2021 2. Rusovce
3. Bratislava, juh - Bratislava - Podunajské Biskupice 4,0 2016 2020 3. Bratislava - juh

4. Bratislava - Podunajské Biskupice

4. Bratislava, Podunajské Biskupice - Podunajské Biskupice 3,6 2016 12/2020 5. Podunajské Biskupice
5. Podunajské Biskupice - Ivanka, Západ 7,5 2016 12/2020 6. Ivanka - Západ
6. Ivanka, Západ - Ivanka, Sever, križovatka D4xD1 1,0 2016 2021 Úsek bez výjazdov
7. Križovatka Ivanka - Sever, križovatka D4xD1 0,0 2016 2022 7. Ivanka - Sever, križovatka D4xD1
8. Ivanka, Sever - Bratislava, Rača 4,4 2016 2021 8. Čierna Voda

9. Bratislava - Rača

9. Bratislava, Rača - Záhorská Bystrica 12,4 po roku 2030 po roku 2030 10. Záhorská Bystrica, dostavba
10. Záhorská Bystrica - Devinska Nová Ves, ľavá polovica 3,0 2009 2011 11. Záhorská Bystrica, dočasné napojenie

12. Križovatka D4xD2, Stupava - Juh

13. Devínska Nová Ves, dočasné napojenie

10. Záhorská Bystrica - Devinska Nová Ves, pravá polovica 3,0 po roku 2030 po roku 2030 12. Križovatka D4xD2, Stupava - Juh-dostavba

13. Devínska Nová Ves - dostavba

11. Devínska Nová Ves - štátna hranica SK/AT 3,6 po roku 2030 po roku 2030 Úsek bez výjazdov, na hranici plynulé napojenie na rakúsku rýchlostnú cestu

Úseky diaľnice D4[upraviť | upraviť kód]

Štátna hranica AT/SK (Jarovce) – Bratislava, Jarovce (križovatka D2)[upraviť | upraviť kód]

Tento 2 km dlhý úsek bol prvým vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku 1999. Týmto úsekom prechádza E58.

Bratislava, Jarovce – Bratislava, Rača[upraviť | upraviť kód]

Začiatok tohto úseku s dĺžkou 27 km je na diaľničnej križovatke s D2 Bratislava (Jarovce), odkiaľ trasa pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a Rusovciach pokračuje D4 estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia je 3,09 km. Nasleduje križovatka s R7 Bratislava – juh, obojstranné odpočívadlo pri Rovinke a výjazdy Rovinka a Most pri Bratislave. D4 následne prekonáva Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom. Nasleduje výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa kríži s D1. Neďaleko sa nachádza ďalšia križovatka Čierna voda a úsek končí v križovatke Rača. Nachádza sa tu 9 križovatiek, jedno veľké obojstranné odpočívadlo a 31 mostov.

Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná 20. mája 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. októbra 2016 s termínom dokončenia v roku 2020. Prvý úsek v dĺžke 4 km medzi križovatkou D4xR7 a výjazdom Bratislava - Podunajské Biskupice bol uvedený do prevádzky 19. júla 2020. Diaľničný úsek postavilo a prevádzkuje počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.

Termín dokončenia sa na časti úseku nepodarí splniť, najvýraznejšie mešká dokončenie križovania diaľnice D1 a diaľnice D4, ktorého výstavba je rozdelená medzi štát a koncesionára. Štát sa síce zmluvne zaviazal do konca roku 2019 ukončiť úpravy diaľnice D1 tak, aby na tieto práce nadviazal koncesionár, tento termín sa však nepodarilo dodržať. Práce organizované štátom tak do konca roku 2019 nielenže neskončili, ale ani sa ešte nezačali.[8]

Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica[upraviť | upraviť kód]

Začiatok tohto úseku dlhého 12,07 km bude po dokončení na križovatke Rača, neďaleko ktorej sa diaľnica vnorí do podzemia tunelom Karpaty, ktorého celková dĺžka bude 10,98 km, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Úsek končí v križovatke Bratislava-Záhorská Bystrica. V súčasnosti pre tento úsek existuje technická štúdia, no Ministerstvo dopravy v hodnotení štúdie odporučilo vypracovanie ďalších štúdií porovnávajúcich nové varianty, ktoré zvažujú vybudovanie iných tunelov pod Malými Karpatami namiesto tohto úseku. Najskorší možný začiatok výstavby je súčasnosti plánovaný na rok 2025 s dokončením v roku 2030. Odhadovaná cena úseku v prípade razenia pomocou plnoprofilového tunelovacieho stroja (TBM) presahuje 800 mil. eur.[9]

Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devínska Nová Ves[upraviť | upraviť kód]

Tento úsek s dĺžkou 3,025 km je zatiaľ postavený v polprofile a prevádzkovaný ako rýchlostná cesta so zníženou rýchlosťou na 90 km/h (v niektorých úsekoch 50 km/h). Začína v križovatke Bratislava (Záhorská Bystrica) s pripojením na cestu I/2, pokračuje ku križovatke Stupava (juh) ponad diaľnicu D2 a končí napojením na cestu II/505 v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves). Úsek značne odľahčil križovatku Lamač na diaľnici D2 a priľahlé cesty od kamiónovej dopravy smerujúcej do továrne Volkswagen Slovakia, pri ktorej sa úsek končí.

Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica Slovensko/Rakúsko[upraviť | upraviť kód]

Tento úsek s dĺžkou 3,57 km je posledným úsekom diaľnice D4 pred štátnou hranicou s Rakúskom. Začína v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves) s napojením diaľnice D4 a cesty II/505, mostom prekoná rieku Morava a prejde cez hraničný priechod Devínska Nová Ves do Rakúska ako Marchfeld Schnellstraße. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020. V budúcnosti by sa mala na rakúskom pokračovaní D4 dobudovať rakúska rýchlostná cesta S8, jej výstavba až po slovenské hranice je však zatiaľ len v rovine úvahy.

Hustota dopravy[upraviť | upraviť kód]

Hustota dopravy na diaľnici D4 podľa sčítania SSC z roku 2015.

Hustota dopravy na diaľnici D4
Úsek Hustota dopravy
Štátna hranica SK/AT Jarovce-Kittsee - Bratislava-Jarovce 17 798
Bratislava-Záhorská Bystrica - Stupava-juh Diaľnica D2.svg Dopravná značka A21.svg 10 423
Stupava-juh Diaľnica D2.svg - Bratislava-Devínska Nová Ves Dopravná značka A21.svg 5 838

Prečíslované a pretriedené úseky[upraviť | upraviť kód]

Diaľničný privádzač 2[upraviť | upraviť kód]

Diaľničný privádzač 2 bol diaľničný privádzač v Bratislave. Jeho začiatok sa nachádzal na križovatke diaľnic D2 a D4 a končil na križovatke s cestou III/1020 v Jarovciach. Celková dĺžka PD 2 bola 1,76 km. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky[10]; podľa aktuálnej projektovej dokumentácie sa s týmto úsekom po dostavbe D4 ďalej nepočíta a bude vyradený.

Kritika[upraviť | upraviť kód]

Stavba diaľnice je a bola kritizovaná. V bratislavskej mestskej časti Jarovce mala v lete 2010 nedokonalá diaľničná kanalizácia poškodiť dozretú úrodu, obyvateľom tiež chýbali protihlukové steny.[11] Občianske združenie Malé Karpaty Ministerstvu dopravy okrem iného vyčíta nedokladovanie ekonomickej opodstatnenosti diaľnice, zdôrazňovanie cezhraničného spojenia napriek „zdržanlivému postoju„ rakúskej strany o rýchlostnej ceste S8, environmentálnu neprepracovanosť návrhu (zásah do biotopov v lokalite Šúr).[12] Diaľničný úsek medzi Jarovcami a Ivankou pri Dunaji má tiež viesť cez CHKO Dunajské luhy.[13]

V máji 2015 Denník N upozornil na predražený výkup pozemkov pod budúcim obchvatom diaľnice. Štát by mal na nákup pozemkov minúť približne 300 miliónov €. Parcely sa stávajú stavebnými hneď po určení výstavby. Cenový rozdiel medzi poľnohospodárskou pôdou a stavebným pozemkom môže byť až 100-násobný.[14]

Vo februári 2016 Denník N upozornil, že štát sa chystá podpísať tender na obchvat za 1,89 miliárd €. Tridsať rokov by mal splácať po 56,72 mil. €. Staviteľom a správcom má byť konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Podpis by sa mal uskutočniť len týždeň pred voľbami.[15]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. A.S, Petit Press. Doležal kritizoval výstavbu D4 a R7, firmu vyjadrenia prekvapili [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  2. A.S, Petit Press. Rakúsko konečne otvára diaľnicu [online]. www.sme.sk, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  3. Všetky zmluvy - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [online]. www.mzv.sk, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  4. S 8 Marchfeld Schnellstraße [online]. www.bmk.gv.at, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  5. S 8 Marchfeld Schnellstraße Neubau Knoten S 1/S 8 - Gänserndorf/Obersiebenbrunn [online]. www.asfinag.at, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online. (po nemecky)
  6. Do Rakúska cez nový hraničný priechod | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  7. euractiv.sk [online]. 2007-11-19, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  8. A.S, Petit Press. Otvorili takmer polovicu nultého obchvatu Bratislavy [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.
  9. Rozsah hodnotenia zámeru [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, 19.1.2017, [cit. 2017-11-27]. Dostupné online.
  10. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.
  11. KADVANOVÁ, Michaela. Diaľnica ničí Jarovčanom úrodu [online]. Petit Press, 05.08.2010, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  12. Spolocné stanovisko k Správe o posudzovaní strategického dokumentu „Nový projekt výstavby dialnic a rýchlostných komunikácií – Doplnok c. 3 [online]. Veľké Leváre : Občianske zruženie Malé Karpaty, 31.12.2012, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  13. Diaľnica D4, tzv. nultý okruh, sa má stavať 5 rokov [online]. Bratislava : Bratislavské noviny, 18.06.2010, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online.
  14. KRAJANOVÁ, Daniela. Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave [online]. N Press, 19.05.2015, [cit. 2015-05-20]. Dostupné online.
  15. KRAJANOVÁ, Daniela. Týždeň pred voľbami chce Smer odklepnúť obchvat za 2 miliardy [online]. N Press, 2016-02-11, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]