Diaľnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Značka diaľnice, ktorá sa používa na Slovensku od 1. apríla 2020
Tunel Savinac na srbskej diaľnici A2
Poľsko - Diaľnica A2 s rezervou pre tretí pruh

Diaľnica alebo neodborne autostráda (do roku 1938 aj autodráha, diaľková cesta) je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh väčšinou viacpruhovej cestnej komunikácie s obmedzeným prístupom, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.

Sieť diaľnic na Slovensku rastie približne o 130 kilometrov za 10 rokov (1995 - 198 km, 2005 - 328 + 6 km, 2015 - 463 + 1) [1] Bližšie informácie o diaľničnej sieti Slovenska sa nachádzajú v zozname diaľnic. Základná diaľničná sieť na Slovensku je doplnená o sieť rýchlostných ciest. Najväčšie siete diaľnic v súčasnosti majú USA, Čína a Nemecko.

Diaľnica v iných jazykoch[upraviť | upraviť kód]

Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway je všeobecnejší termín a zahŕňa okrem diaľnic aj cesty nižších kategórií.

Diaľnica podľa slovenských právnych predpisov[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku je diaľnica podľa §4 135/1961 Zb. pozemná komunikácia budovaná ako "smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti 8/2009) s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami".

Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá. Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 315/1996 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou "diaľnica".

Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá

  • a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením;
  • b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom;
  • c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica.

Na Slovensku boli do roku 2005 všetky diaľnice a rýchlostné cesty vo vlastníctve štátu a spravovala ich Slovenská správa ciest (SSC). Rozdelením SSC a vznikom Národnej diaľničnej spoločnosti dňa 1.2.2005 prešli diaľnice a rýchlostné cesty do jej vlastníctva a správy.[2]

Diaľnica podľa slovenských technických noriem[upraviť | upraviť kód]

Podľa STN 736100 je diaľnica "cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové."

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Nemecká diaľnica v 30. rokoch 20. storočia

Slovensko[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Taliansko, USA[upraviť | upraviť kód]

Prvý úsek skutočnej diaľnice (tal. Autostrada) na svete otvorili v Taliansku 21. septembra 1924 medzi Milánom a Varese (dostavaný bol 1926). Teraz tvorí častí diaľnic A8 a A9. Prvé americké useky diaľnice (parkways) v New York boli otvorené tiež v 20. rokoch 20. storočia.

Nemecko[upraviť | upraviť kód]

Prvý predchodca diaľnic AVUS (Automobil-Verkehrs- und Übungsstraß) sa začal stavať neďaleko Berlína už v roku 1913. Bol však dostavaný až v roku 1921. Je tvorený dvoma zhruba 8,3 km dlhými súbežnými a úplne rovnými dvojprúdovými cestami, ktoré sú na oboch koncoch prepojené vratnými zákrutami. Využitie tohto diela bolo len na súkromné účely a poplatok za jednorázový prejazd bol 10 mariek. Konali sa tu preteky, záťažové skúšky motorov atď. Prvá skutočná diaľnica v Nemecku bol postavená v rokoch 1930 – 1932 medzi Kolínom nad Rýnom a Bonnom, ešte pred nástupom Hitlera k moci. Hitler si uvedomil obrovský hospodársky, propagačný aj vojenský význam diaľnic a rok po jeho nástupe k moci bola pri obci Unterhaching pri Mníchove slávnostne začatá výstavba sieť diaľnic v Nemecku.

Rok 1935 1936 1937 1938
Dĺžka diaľničnej siete* 112 km 1 065 km 2 010 km 3 046 km
^* aj na okupovaných územiach a územiach, ktoré dnes už nepatria Nemecku

Spojené kráľovstvo[upraviť | upraviť kód]

Vo Spojenom kráľovstve boli diaľnice prvýkrát spomenuté v cestnom zákone Special Roads Act v roku 1949; prvým otvoreným úsekom bol obchvat Prestonu v roku 1958. Prvý dlhší úsek diaľnic bola M1 medzi Crickom a Berrygrove. Od tohto obdobia boli diaľnice pravidelne otvárané až do osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1972 bolo v prevádzke prvých 1 000 míľ, resp. 1 609 km siete. Obchvat Londýna, M25, bol otvorený v roku 1986. Plány londýnskej radnice na ďalšie okruhy okolo Londýna boli ale zastavené z dôvodu rozsiahlych protestov a vysokých nákladov. V roku 1996 celková dĺžka siete predstavovala 2 000 míľ, resp. 3 219 km.

Technické informácie[upraviť | upraviť kód]

Mimoúrovňová križovatka v Birminghame tiež prezývaná Spaghetti Junction
Príklad riešenia stredového deliaceho pásu pomocou betónových zábran
Viaduc de Millau, v dobe otvorenia najvyšší diaľničný most na svete
Peážny úsek diaľníc M1 a M7 v Maďarsku
Mnohé belgické a niektoré holandské diaľnice sú ako jediné v osvetlené aj mimo intravilánu obcí
Odpočívadlo na českej diaľnici D2
Výjazd z chorvátskej diaľnice A5 do mesta Đakovo
Dopravné značenie na poľskej diaľnici A6

Stredový deliaci pás[upraviť | upraviť kód]

Šírka stredového deliaceho pásu, zahrňujúca aj šírku vnútorných vodiacich prúžkov, je pri diaľničných profilov odvodených od základného typu D 26,5 5 metrov, u profilov odvodených od typu D 24,5 4 metre. Šírka vnútorného vodiaceho prúžku je 0,5 m.

Krajnice[upraviť | upraviť kód]

Diaľničné krajnice sa zriaďujú vždy ako čiastočne spevnené a čiastočne nespevnené. Šírka spevnenej časti krajnice, zahrňujúca aj 0,25 m široký vodiaci prúžok, je 2,75 m pri profile D 26,5 alebo 2,25 m pri profile D 24,5.

Prídavné pruhy[upraviť | upraviť kód]

Prídavné pruhy pre jazdu pomalých vozidiel v stúpaniach majú šírku 3,5 m. Od jazdných pruhov sú oddelené plnou čiarou 12,5 cm širokou a zriaďujú sa na úkor spevnenej časti krajnice.

Mimoúrovňové križovatky[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mimoúrovňová križovatka

Mosty[upraviť | upraviť kód]

Mosty na diaľniciach sa rozdeľujú na:

  • mosty umiestnené v diaľničnom telese na prevod diaľnice cez rieky, jazerá, terénne priehĺbeniny, doliny a pod.
  • mosty nad diaľnicou (nadjazdy) na mimoúrovňové prekríženie iných komunikácií (ciest, železníc, poľných ciest a pod.) v forme nadjazdu
    • nadjazdy so stredovou podperou
    • nadjazdy bez stredovej podpery
  • ostatné mosty (napr. mosty v telese rámp mimoúrovňových križovatiek a pod.)

Vybavenosť diaľnic[upraviť | upraviť kód]

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky[upraviť | upraviť kód]

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky sú neodmysliteľnou súčasťou vybavenia diaľničnej koruny na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Zvodidlá súžia najmä na ochranu vozidiel pred zídením z cesty alebo z koruny diaľnice. Ak sú inštalované vo väčších dĺžkach, slúžia ako smerové vodiace zariadenia.

Zvodidlá, tvarované podľa typového podkladu s hornou hranou oceľovej pásnice vo výške 0,75 m, sa inštalujú v stredovom deliacom páse alebo na krajnici pozdĺž pevných prekážok poľa zásad, ktoré určuje príslušná vyhláška. V stredovom deliacom páse sa zvodidlá vždy osadzujú ako zdvojené na oceľové stĺpiky umiestnené v osi stredového pásu.

V nebezpečnej časti krajnice sa zvodidlá osadzujú na násypoch vyšších než 3 metre. Takisto sa osadzujú pozdĺž vodných plôch, železničných tratí, pevných prekážok, stromov a pod. Chránia sa nimi všetky pevné prekážky (zariadenia) v diaľničnom telese, podpery návestných portálov, SOS telefónov a pod. Osadzujú sa rovnako aj v násypových častiach vetví diaľničných križovatiek, a to:

  • pri výjazde diaľnice na vnútornú stranu smerových oblúkov s polomerom menším než 50 m
  • pri vjazde na diaľnicu na tej istej strane a pri rovnakých smerových pomeroch ako pri výjazde, ale v zákrutách so stredovým uhlom väčším než 120°
  • vždy, ak je násyp vetvy vyšší než 3 metre (a to po oboch stranách vozovky), alebo ak sú svahy násypov strmšie než pomer 1:4.

Začiatok každého zvodidla sa pred pevnú prekážku vysúva na dĺžku 20 metrov a vždy sa smerovo odkloní od diaľničnej koruny alebo vetvy križovatky do zemného telesa. Minimálna dĺžka zvodidla by mala byť aspoň 52 m (t. j. 13 pásnic s dĺžkou 4 m). Ak vychádza medzi dvoma nasledujúcimi zvodidlami voľná medzera menšia než 60 m, prevedie sa priebežné osadenie a spojenie oboch zvodidiel. Výnimočne kratšie úseky sa pripúšťajú len pri ochrane SOS telefónov.

Smerové stĺpiky sa osadzujú po oboch stranách dopravných pásov diaľnice v nespevnenej časti krajnice a na stredovom deliacom páse, kde nie sú nainštalované stredové zvodidlá. Táto zásada sa vzťahuje i na vetvy križovatiek. Smerové stĺpiky sa umiestňujú 0,5 m od hrany spevnenej časti krajnice alebo hrany plôch prúžkov či vozovky. V úsekoch so zvodidlami sa osadzujú skrátené smerové stĺpiky. Vzájomná vzdialenosť stĺpikov je 50 m.

Stĺpiky používané na Slovensku sú bielej farby s čiernym pruhom. Stĺpiky sú 1,05 m vysoké nad úrovňou priľahlej krajnice alebo stredového pásu a 0,10 – 0,13 m široké na pohľadovej ploche zo strany vodiča, trojuholníkového prierezu so zaoblenými hranami.

Zvislé a vodorovné dopravné značenie[upraviť | upraviť kód]

Diaľnice, rovnako ako ostatné pozemné komunikácie, sa vybavujú zvislým a vodorovným dopravným značením. Návrhy značenia sú priamo súčasťou projektového riešenia príslušných úsekov diaľnic.

Zvislé dopravné značky sa osadzujú:

  • na značkových stĺpoch alebo konštrukciách umiestnených v nespevnených plochách alebo na svahoch diaľničného telesa
  • na portálových konštrukciách nad jazdnými pásmi diaľnice
  • v tvare rozmerných tabulí mimo diaľničného telesa

Žiadna hrana zvislých značiek nesmie zasahovať do voľnej šírky alebo voľnej výšky prejazdného profilu diaľnice.

Vodorovné dopravné značky sa umiestňujú na vozovku v bielej farbe. V niektorých krajinách sú prípustné aj značky žltej farby (najmä vodiace čiary na okrajoch vozovky). Základné rozmery vodorovných značiek na diaľniciach sú:

  • šírka pozdĺžnych čiar súvislých aj prerušovaných 12,5 cm
  • šírka medzery u dvojitých pozdĺžnych čiar 12,5 cm
  • dĺžka pozdĺžnych čiar aj medzier 6 alebo 9 m
  • šírka pozdĺžnych súvislých čiar vyznačujúcich okraj vozovky je 25 cm

Šípky na diaľniciach sú dlhé 10 m a medzery medzi nimi sú 40 m. Šípky musia byť minimálne päťkrát opakované. Šípky v jazdných pruhoch určených na výjazd z diaľnice sú menšie, a to 5 m dlhé s medzerami 20 m. Písmená a číslice rôznych nápisov na vozovke sú vysoké 0,5 m.

Staničenie diaľnic[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: kilometrovníkové staničenie

Staničenie diaľnic sa umiestňuje do stredového deliaceho pásu tak, aby bolo čitateľné z oboch strán diaľnice a aby nezasahovalo do voľnej šírky jazdných pruhov. Značky staničenia (kilometrovníky) sa umiestňujú vo vzdialenosti 0,5 km.

Osvetlenie[upraviť | upraviť kód]

Diaľnice v extraviláne sa obyčajne neosvetľujú. S osvetlením treba počítať pri zvýšenej intenzite premávky na diaľničných vstupoch do veľkých miest a takisto aj na mestských obchvatoch.

Oplotenie[upraviť | upraviť kód]

Na miestach, kde hrozí nebezpečenstvo stáleho prechádzania zveri cez diaľnicu sa zriaďujú ochranné ploty z drôteného pletiva.

Parkoviská a odpočívadlá[upraviť | upraviť kód]

Diaľničné parkoviská a odpočívadlá slúžia na krátky odpočinok účastníkov diaľničnej premávky a podľa ich rozsahu sa delia na odpočívadlá veľké a malé. Malé odpočívadlá (parkoviská) by mali byť na diaľnici cca každých 10 kilometrov, veľké (väčšinou s čerpacou stanicou) každých 30 až 50 km. Odpočívadlá sa na diaľnicu napájajú odbočovacím a pripájacím pruhom so šírkou 3,5 m. Najčastejším vybavením odpočívadiel sú WC, lavičky so stolíkmi, na veľkých môžeme nájsť aj čerpacie stanice, reštaurácie, motely či obchody.

Číslovanie výjazdov[upraviť | upraviť kód]

Číslovanie výjazdov zjednodušuje orientáciu na diaľniciach a rýchlostných cestách.

Sekvenčné číslovanie výjazdov[upraviť | upraviť kód]

Sekvenčné číslovanie spočíva v tom, že každý výjazd dostane svoje poradové číslo. Vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Slovinsku sa číslujú len výjazdy, t. j. len tie miesta, z ktorých možno diaľnicu opustiť. V Nemecku, Grécku, Chorvátsku a vo Švajčiarsku dostávajú čísla aj diaľničné križovatky.

Číslovanie podľa kilometrov[upraviť | upraviť kód]

Tento spôsob číslovania sa používa v Česku, Maďarsku, Poľsku, Severnom Macedónsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku, Bulharsku a na Ukrajine. Výjazdy sa na Slovensku budú takto číslovať od februára 2009 (novým cestným zákonom). Návestia budú menené do júna 2012. Číslovať sa budú podľa kilometra, na ktorom sa výjazd nachádza.

Krajiny bez číslovania výjazdov[upraviť | upraviť kód]

V Taliansku sa výjazdy nečíslujú. Výnimkou je obchvat Ríma, kde sú výjazdy očíslované sekvenčne.

Diaľnice v európskych krajinách[upraviť | upraviť kód]

Stav dokončenej diaľničnej siete v Európe v roku 2012
Rýchlostné limity na diaľniciach v Európe a farba podkladu dopravných značiek
Mýtna brána na talianskej diaľnici A9
Informácia o poplatkoch za diaľnicu A10 v Rakúsku
Krajina Dĺžka diaľničnej siete
(km)[3][4][5]
Maximálna povolená rýchlosť
(km/h)[6]
1990 2000 2010 2018 pre osobné vozidlá pre ťažké nákladné vozidlá
Albánsko Albánsko 0 0 146 232 110 80
Belgicko Belgicko 1 666 1 702 1 763 1 763 120 90
Bielorusko Bielorusko ? ? ? ? 110 (pre motocykle 90) 90
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina 0 0 43 215 130 ?
Bulharsko Bulharsko 273 319 437 757 140 (pre motocykle 100) 100
Cyprus Cyprus 120 257 257 257 100 100
Čierna Hora Čierna Hora 0 0 0 0 130 ?
Česko Česko 357 501 734 1 252 130 80
Dánsko Dánsko 611 923 1 130 1 329 130 80
Estónsko Estónsko 41 93 115 154 110 (počas zimného obdobia 90) 90
Fínsko Fínsko 225 549 779 926 120 (počas zimného obdobia 100) 80
Francúzsko Francúzsko 6 824 9 766 11 392 11 671 130 (za nepriaznivého počasia 110) 90
Grécko Grécko 190 615 1 558 2 517 130 80
Holandsko Holandsko 2 092 2 265 2 651 2 756 130 (cez deň 100)[7] 80
Chorvátsko Chorvátsko 291 441 1 244 1 310 130 90
Írsko Írsko 26 103 900 916 120 90
Litva Litva 370 417 309 324 130 (počas zimného obdobia 110) 90
Luxembursko Luxembursko 78 114 152 165 130 (za nepriaznivého počasia 110) 90
Severné Macedónsko Severné Macedónsko 83 144 251 287 130 ?
Maďarsko Maďarsko 267 448 1 477 1 982 130 80
Nemecko Nemecko 10 854 11 712 12 819 13 141 80
Nórsko Nórsko 73 144 381 599 100 80
Poľsko Poľsko 257 358 857 1 637 140 80
Portugalsko Portugalsko 316 1482 2 737 3 065 120 90
Rakúsko Rakúsko 1 445 1633 1 719 1 743 130 80
Rumunsko Rumunsko 113 113 332 823 130 110
Rusko Rusko ? ? ? ? 110 90
Slovensko Slovensko 192 296 416 482 130 90
Slovinsko Slovinsko 228 382 768 ? 130 90
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 3 212 3 586 3 686 3 732 112 96
Srbsko Srbsko ? 33 628 790 130 100
Španielsko Španielsko 4 976 9 049 14 262 15 585 120 80
Švajčiarsko Švajčiarsko 1 148 1 270 1 406 1 462 120 80
Švédsko Švédsko 939 1 499 1 927 2 132 110 80
Taliansko Taliansko 6 193 6 478 6 668 6 943 130 80
Turecko Turecko 281 1 674 2 080 2 842 120 90
Ukrajina Ukrajina ? ? ? ? 130 (pre motocykle 80) 80
Andorra Andorra bez diaľničnej siete
Island Island
Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko
Lotyšsko Lotyšsko
Malta Malta
Moldavsko Moldavsko
Monako Monako
San Maríno San Maríno
Vatikán Vatikán

Označenie diaľnice[upraviť | upraviť kód]

Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Modré značky[upraviť | upraviť kód]

Albánsko, Alžírsko, Česko, Čile, Francúzsko, Irán, Izrael, Írsko, Juhoafrická republika, Libanon, Luxembursko, Maďarsko, Maroko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Senegal, Spojené kráľovstvo, Sýria, Španielsko, Thajsko, Tunisko

309 Diaľnica.svg Zelené značky[upraviť | upraviť kód]

Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Čína, Dánsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Japonsko, Litva, Severné Macedónsko, Malajzia, Rumunsko, Rusko, Slovensko,Slovinsko, Srbsko,Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina, USA

Značky označujúce diaľnicu[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Dĺžka cestných komunikácií | cdb.sk [online]. www.cdb.sk, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  2. http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/koncepcia/03_cesty.pdf
  3. Eurostat - Tables, Graphs and Maps Interface (TGM) table [online]. ec.europa.eu, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Motorways 2018 [online]. ec.europa.eu, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Length of motorways and e-roads [online]. Eurostat, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Štandardné maximálne povolené rýchlosti podľa krajiny [online]. https://ec.europa.eu/, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online.
  7. Lower motorway speed limits coming in Luxembourg and The Netherlands [online]. etsc.eu, 2020-02-05, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]